" - Dovoľte mi predstaviť sa. Som holič Olav. Prichádzam z ďalekej krajiny na severe a som majster v narábaní s nožmi. Chlapec sa volá Johannes. Je to môj spoločník. A komu mám tú česť potriasť pravicou v toto krásne jasné ráno? -
- Alessandro, - odvetil so záujmom lekár. - Povedz mi, holič Olav, ktorý sa očividne o svoju vlastnú bradu nestará, dokážeš aj viac ako len holiť brady? - spýtal sa.
- Svoje nože viem použiť rôznymi spôsobmi, - odvetil holič." (s.86).
Príbeh nórskeho autora sa odohráva striedavo v súčasnosti aj v minulosti. Najskôr sa vrátime do prvej polovice 16. storočia. Chlapec odchádza k holičovi, aby sa vyučil remeslu. Keď sa naučí zručne narábať s nástrojmi, obaja prijímajú ponuku doktora Alessandra Benedettiho a začnú pre neho zháňať a pripravovať mŕtvoly na lekárske pokusy. Pri spracovávaní ľudskej kože sa šikovné ruky holiča naozaj zídu. Keď sa chlapec o niekoľko rokov stane kňazom, napíše o tejto temnej stránke svojho života dielo, ktoré historici pomenujú ako Johannesova kniha. Ako plynú storočia, kniha sa dostáva z rúk do rúk, až napokon skončí v Nórsku, v dome jedného obyčajného sedliaka. A tam si ju všimne archeológ Jens Dahle. Ako odborníkovi je mu od začiatku jasné, že má dočinenia s mimoriadnym objavom...
Ocitáme sa v roku 2010. V múzeu Edgara Allana Poea, v americkom meste Richmond, nájdu mŕtve telo kurátora Efrahima Bonda. Hlavu má oddelenú od tela, ktoré je navyše aj stiahnuté z kože.
Len pár dní predtým sedel strážnik Jon Vatten v trondheimskej knižnici a popíjal so svojou kolegyňou Gunn Brite Dahleovou fľašu stredne drahého červeného vína. Keďže Jon Vatten nezniesol veľké množstvo alkoholu, zhruba po treťom pohári už nevedel o svete. Keď opäť nabral vedomie, jeho kolegyňa mala hlavu oddelenú od tela a telo stiahnuté z kože. Kto mohol spraviť niečo také?
V Spojených štátoch sa prípadu ujíma policajtka Felicia Stoneová so svojim vyšetrovacím tímom (Laubach, Patterson, Reynolds a Johnes).
V Nórsku sa vracia do služby detektív Odd Singsaker, ktorý len nedávno absolvoval náročnú operáciu, počas ktorej mu odstránili nádor na mozgu. Aj on má k dispozícii veľmi schopný vyšetrovací tím (Dagmar Overbyeovú, Thorvalda Jensena, Grongstada a svoju prísnu šéfku Gro Brattbergovú).
Keďže spôsob, akým boli vraždy vykonané, je veľmi podobný, oba vyšetrovacie tímy začnú intenzívne spolupracovať.
Keby autor nepoužil prepojenie minulosti so súčasnosťou (v ktorej sa príbeh väčšinou odohráva), išlo by o klasickú severskú krimi, akých vyšlo už niekoľko desiatok, možno dokonca stoviek. Priznám sa, že toto prepojenie ma spočiatku celkom intenzívne vtiahlo do príbehu, no ako strany ubúdali, čoraz viac sa príbeh ponáral do ničím neprekvapivého kriminálneho románu. Ani záverečné odhalenie vraha nebolo až takým prekvapením, ako by sa mohlo ešte v polovici knihy zdať. Najzaujímavejšou postavou je mladá začínajúca knihovníčka Siri Holmová, v ktorej sa skrýva šarm aj inteligencia. Ostatné postavy v príbehu nemajú veľmi čím prekvapiť. Celkom príjemne pôsobilo prostredie knižnice a múzea. Drastických scén je v románe toľko, že miestami už pôsobia samoúčelne a dokonca až čitateľsky nudne. Staré známe príslovie, menej je niekedy viac, je v tomto prípade určite na mieste. Osobne ma vždy viacej vydesili psychologické horory ako klasické krváky, pri ktorých lietajú končatiny na všetky. strany.
Takže aby som to zhrnul. Pokiaľ máte chuť stráviť pár príjemných chvíľ pri priemernej severskej detektívke, potom budú vaše ambície naplnené. Ak však očakávate aj niečo navyše, potom budete pravdepodobne sklamaní.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára