ŠTRNÁSTY DEŇ (PONDELOK)
"Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predstavila pána Milana Jedličku, syna pána primátora, ktorý nasledujúce dva týždne strávi v našej, dúfam, že milej spoločnosti, v rámci ktorej bude vykonávať vysokoškolskú prax." Brezovskej sa v tej chvíli chvel hlas, akoby vítala delegáciu z inej galaxie. Ženy a dievčatá sa nahodili ako celebrity. Dokonca aj Hronská sa po redukčnej diéte začala čoraz viacej podobať na príťažlivú staršiu dámu. Človek mimo prostredia by si mohol položiť otázku, či je skutočne na mestskom úrade alebo uprostred nakrúcania vysoko rozpočtového porno filmu. Z úvah ma vyslobodil príhovor mladého Jedličku. " V prvom rade ďakujem pani šéfke za veľmi pekné slová" (zmrd sa musel okamžite pchať do zadku) "a chcem vás všetkých poprosiť, aby ste ma nasledujúce týždne brali ako kolegu, ako jedného z vás. V žiadnom prípade nevyžadujem nijaké výhody ani ústupky len preto, že môj otec sedí v primátorskom kresle. Verím, že budeme spolu dobre vychádzať a teším sa na nasledujúce dva týždne" usmial sa ten urastený vyšportovaný zmrd s nagélovanými vlasmi a narovnal si kravatu. Jeho oblečenie stálo viacej ako celý môj šatník. Jedlička. Čo ti vymyslíme, Jedlička? premýšľal som. Strieborná jedlička. Oddnes budeš pre mňa Strieborný. Milan Strieborný. Ozval sa vtieravý prihlúpli potlesk. Prevrátil som očami.
"Ďakujeme, pán Jedlička, vážime si vaše slová a keby ste počas tých dvoch týždňov čokoľvek potrebovali, sme vám kedykoľvek k dispozícii. Na ktorom úseku by ste radi aplikovali vaše vedomosti do praxe?" s úsmevom si Brezovská premeriavala vysokého Jedličku.
"No... vy ste šéfka, budem sa riadiť vašimi príkazmi" opäť sa votrel do priazne našej vedúcej ten vydrbaný hajzlík.
"No ako vidíte, máme tu krásne slečny a dámy, ale možno na začiatok by bolo lepšie, aby si vás vzal pod ochranné krídla tuná pán Rozbor. Nech vás dámy hneď na začiatku príliš nerozptyľujú. Myslím, že už si robia na vás poriadny zálusk. Nemám pravdu?" Ozvalo sa hihňanie ako z nejakého z kurníka.
"V pohode, nemám s tým najlepší problém, hoci máte tu skutočne veľmi atraktívny tím" odkašľal si Strieborný a opäť nahodil ten svoj štramácky úsmev. "Veď ani ty nie si na zahodenie" uafektovane som mu odpovedal a rozchichotal som sa ako naivná pubertiačka. Trápne mlčanie prerušila Brezovská. Stavím sa, že keby to isté povedal on, všetci by vybuchli do hlasného smiechu. Panebože, je to len trápny nagélovaný manekýn, chcelo sa mi zakričať.
"No dobre vážení" trochu teatrálne sa pozrela na hodinky šéfka. Myslím, že je najvyšší čas vrátiť sa späť k práci." Keď nikto nereagoval, Brezovská nahlas zatlieskala. Ufrflané pondelňajšie ksichty sa konečne odobrali na svoje miesta.
"Som Milan" podal mi ruku Strieborný a snažil sa nahodiť ten svoj zvodný úsmev. Asi zabudol, že nie som naivná školáčka.
"Tomáš" odpovedal som a po dlhšom váhaní som mu stisk opätoval.
"Tak ako sa ti u náš páči?"
Jedlička sa s tým nepáral. Sadol si na voľnú stoličku a vyložil si nohy na môj pracovný stôl. Musel som sa podoprieť, aby som nevybuchol od zúrivosti.
"Ak si si náhodou nestihol všimnúť, nachádzaš sa v mojom pracovnom priestore a tu platia moje pravidlá" ukázal som prstom na jeho drahé adidasy.
"Sorry, kámo, ale sú čisté, nemusíš sa báť" bránil sa Strieborný.
"Pozri, mne je to fuk, pre mňa nech sú aj zo zlata, ale tu si vykladať nohy nebudeš. Rozumeli sme si?" pozrel som mu do očí.
"Ok, kámo, pokoj. Chceš aby ťa v štyridsiatke odvalilo?"
Ak ma neprestaneš nasierať, štyridsiatka bude pre mňa požehnaný vek" odsekol som. To ho na prekvapenie celkom pobavilo.
"Dáš si čaj alebo kávu?" ponúkol som ho.
"To je fuk" mykol plecami a z vrecka vytiahol nejakú farebnú loptičku, ktorú si pohadzoval ako malý škôlkár. Aspoň že tie svoje dlhé haxne položil na zem.
"Počuj, kámo, komu fandíš vo futbale?"
"Čože?" nechápavo som sa na neho pozrel.
"No... ktorému klubu fandíš?" pozmenil svoju otázku Jedlička.
"Chelsea" odpovedal som bez zaváhania. "A ty?" spýtal som sa zo zdvorilosti.
"Chelsea sú sráči. Ja fandím Manchestru. Už odmalička. Bol som s tatkom aj na niektorých ich zápasoch. To si mal vidieť..." rozplýval sa.
Týmto u mňa definitívne skončil. Na Chelsea mi siahať nikto nebude!
"A ktorému Manchesteru?" podpichol som ho.
"Kámo, zapamätaj si, že je len jeden Manchester" pobúrene na mňa vybehol. Ktorý to je, som sa však nedozvedel. A popravde, bolo mi to fuk. Ja som fandil Londýnčanom. Položil som pred neho šálku so zeleným čajom. "Dáš si do toho aj med?" ponúkol som Jedličku.
"No ak máš..."
"Kúsok odtiaľto sú potraviny" pousmial som sa. "Ja nikdy nesladím."
"Jasné, ty si sladký dosť" vrátil mi úder primátorov syn a musím uznať, že to nebolo najhoršie. Na rozmaznaného fracka, ktorý má erekciu z trápneho Manchestru.
Chvíľu sme obaja mlčali. Cinkanie lyžičiek miestami pripomínalo návrat zblúdilých oviec do košiara.
"Musím uznať, že tu máte celkom pekné kusy. A ako sa vedia nahodiť" zalizol sa Strieborný.
"Vážne? Nevšimol som si" odpálkoval som ho.
"Tak potom si buď slepý alebo teplý" rozosmial sa drzý hajzlík.
"No hej. Občas zvyknem namlátiť svojou bielou paličkou blbým ksichtom. Najmä keď vedú idiotské reči" odpil som si z horúceho nápoja.
"Nebol tvoj dedo náhodu pán Vtipný?"
"Náhodou bol. A poznal toho tvojho. Nejaký... myslím, že Otravný, tak nejako sa tuším volal."
Strieborný sa nahlas rozosmial.
Potom sme obaja pár sekúnd mlčali. Zachránil to až príchod dcéry viceprimátora. Zvodne nakráčala dnu a vrtela pri tom bokmi. Odvážne čierne minišaty, ktoré skôr pripomínali nočnú košieľku, než oblečenie navonok, jej končili tesne pod zadkom. Čierne podväzky mali totožnú farbu a k tomu si zvolila topánočky, ktoré mi včera poslala na facebook na prvom obrázku.
"Milan, dovoľ mi, aby som ti predstavil našu mladú asistentku, slečnu Kristínu Hámovú"
"Kristínka, toto je Milan Jedlička. Nasledujúce dva týždne náš spoločný kolega." Obaja sa na seba usmiali a Kika si okamžite nakrúcala pramene vlasov na prst. Flirtovala ako prvotriedna potvora. A išlo jej to výborne. Podali si ruky a Strieborný jej dal dva bozky na líce. Najskôr na pravé a potom na ľavé.
"Akurát, som tuná Tomášovi spomínal, že aké má šťastie, keď môže pracovať s takými krásnymi kolegyňami" zase sa predvádzal ten drzý presladený blbeček.
"Ó, ďakujem" rozosmiala sa Kristínka a predklonila sa, aby odhalila svoje skvelé trojky. "Prepáčte, ale musím ísť, mám ešte nejakú prácu, dúfam, že sa neskôr stretneme" zamávala nám a vo chvíli, keď otvárala dvere, vypadlo jej z rúk plniace pero. Zohla sa dole, otočená k nám chrbtom, čím odhalila (nechtiac?) farbu svojich čiernych čipkovaných tangáčov. ˇUps" zahrala to na hanblivú školáčku, zdvihla zakotúľané pero, otvorila dvere a zmizla.
"Tak to teda áno" uznanlivo pokyvoval hlavou Jedlička.
"Hej, celkom ujde" uzemnil som ho ďalšou suchou poznámkou. "Tak čo ti dám robiť, chlape?" premeral som si primátorovho syna. "Mohol by si mi pomôcť roztriediť klientov podľa abecedy, čo ty na to?" navrhol som mu.
"Hej, to bude určite vzrušujúce" prevrátil očami.
"Nehovoril si ešte pred chvíľou, že nevyžaduješ žiadne výhody ani ústupky?" snažil som sa imitovať jeho hlas počas príhovoru Brezovskej.
"Hej, ja tak nepištím" ohradil sa urazene.
Hodil som mu dva hrubé šanóny na stôl. "Začni" ukázal som na ne prstom a provokačne som si vyložil nohy na stôl.
"Kámo, nehovoril si náhodou, že..."
"Moja kancelária, moje pravidlá" odsekol som a rozložil som si pred seba noviny.
"To je ale pracovná morálka" zavrčal Strieborný a pustil sa do práce.
"Začni od Áčka" ešte viacej som uzemnil jeho, už aj tak mizernú náladu.
Pár minút na to niekto zaklopal na dvere. "Ďalej" zvolal som a narýchlo som odložil porozkladané noviny.
"Ahoj Laura" pozdravil som svoju mladú príťažlivú kolegyňu a nahodil som čo najzvodnejší úsmev. Sotva mi odkývala.
"Prišla som pozdraviť nášho nového kolegu" povedala s mierne povýšeneckým hlasom, s rukami prekríženými na prsiach. "Laura Rajská" predstavila sa a nastavila mu svoju pravačku.
"Milan Jedlička" odpovedal Strieborný a a jemne jej ju stisol.
Záhradná vyzerala ako prvotriedna luxusná spoločníčka. Čierna obtiahnutá minisukňa, ktorú si musela neustále ťahať dole, aby jej nebolo vidieť nohavičky (aj tak je to nepomohlo, boli červené a čipkované), ďalej červená blúzka a vysoké bordové sandáliky (asi 12 centimetrov).
"Zajtra budem tvojou šéfkou ja, tak sa priprav. Už som to dohodla s Brežnou" žmurkla na Jedličku a provokačne si vložila ukazovák do úst. Jemne ho cmúľala ako nevinná školáčka.
"Neviem sa dočkať." Ten debil namieril na ňu svoj ukazovák ako nejaký trápny hráč amerického futbalu z hlúpeho sitcomu.
"Podobne" zamávala mu Laura a opustila moju kanceláriu.
"Tak tú chcem" ukázal na prázdne dvere Strieborný a významne sa na mňa pozrel.
To tak, pomyslel som si.
"Je super. Vyzerá sexi, má v hlave, je vtipná a zároveň chladná a jemne panovačná" básnil o Laure primátorov syn."Nevieš čo na ňu platí? Chcel by som ju zajtra po práci pozvať na rande" vyzvedal ten drzý hajzlík.
Vtedy ma osvietilo. No počkaj, však ja ti dám pár dobrých rád, v duchu som sa pousmial.
"Ak ti môžem poradiť, Laura má rada drzých, arogantných chlapov, ktorí neustále hovoria o sexe. Vieš ona sama je v kuse nadržaná, je to taká zvrhlá úchyláčka. Musíš jej neustále šepkať do ucha nejaké prasačiny. Žiadna romantika, proste, porno ako remeň. Chápeš, nie?"
Strieborný sa spokojne usmieval. "Žena snov. Po všetkých stránkach" prikyvoval. V tej chvíli veľmi pripomínal natiahnutého panáčika na kľúčik.
Laura ho zabije. O tom som nepochyboval. Konečne sa mi zlepšila nálada.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára