pondelok 16. júla 2018

RECENZIA: Peter Fedorčík - TUKA, Tuka proti Republike, proces z roku 1929 (Marenčin PT, 2018)

HODNOTENIE:    **                            NAŠA (HISTÓRIA) OSMIČKOVÁ

"Samotný súdny proces potvrdil a zvýraznil význam V. Tuku pre ľudovú stranu a tiež poverenie pre jeho zahraničnú aj domácu agendu." (s.2013). 



Knihu budem hodnotiť z čitateľského pohľadu, nie z odborného. Celkom nerozumiem, prečo sa vydavateľ rozhodol ponúknuť dielo širokej verejnosti. Ide totiž o klasickú odbornú štúdiu, ktorej, pokiaľ chce čitateľ porozumieť, musí mať problematiku dostatočne naštudovanú. V opačnom prípade sa len bude utápať v menách, číslach, citátoch a súdnych sporoch. 
Vojtech Tuka je jednou z najvýznamnejších a súčasne najkontroverznejších osobností slovenských dejín. Bol dvakrát súdne trestaný. Po vynesení prvého rozsudku, ktorý sa konal v  roku 1929, si Tuka  odsedel časť z pätnásťročného trestu za zradu Republiky, hoci dôkazy boli prinajmenšom málo preukázateľné. Rozsudok po rozpade Slovenského štátu už taký zhovievavý nebol. Ochrnutý starec bol za svoje činy nemilosrdne popravený.
Osobne mám o období medzi Prvou Československou republikou až po rok 1968 toho relatívne dosť veľa načítaného, keďže ma novodobé dejiny zaujímajú, ale napriek tomu pre mňa nebola kniha po čitateľskej stránke nijakým mimoriadnym zážitkom. Vystupuje v nej viacero mien významných politických a novinárskych osobností vtedajšieho obdobia (A. Mach, T.. G. Masaryk, A. Hlinka, K. Belanský, J.K. Matejov...). 
Myslím si, že by úplne postačilo, keby kniha vyšla ako odborná štúdia v nejakom menšom vydavateľstve, pre úzky okruh ľudí. Obávam sa, že priveľa laických čitateľov si toto dielo nezíska.   

RECENZIA: Viktor Nekrasov - V rodnom meste (Slovenský spisovateľ, 1960)

HODNOTENIE:   ***                  NAŠA (HISTÓRIA) OSMIČKOVÁ

"Človek má dvadsaťpäť rokov, a čo má pred sebou? Prešľapuj na jednom mieste a teš sa, že ti z minulosti ostalo aspoň niečo. A tak to bude po celý život? Ako nejaký starý spevák - odspieval si si svoje a teraz sa staraj o mládež. No a ten aspoň predtým pekne spieval, a čo ty?
   Nie, to všetko nie je tak...Nie." (s.127).



Vojak Nikolaj Miťasov, ktorý bol ťažko zranený v boji, sa vracia z frontu späť do vlasti. Doma nájde svoju milovanú Šuru, ktorá si medzičasom stihla nájsť za neho náhradu. Volá sa Feďa. Nikolaj odchádza z domu, aby zabudol. Túla sa po okolí, premýšľa, čo bude robiť ďalej. V nemocničnom zariadení sa zoznámi s bývalou vojačkou Vaľou, ktorá si však drží vo vzťahu odstup. Nikolaj sa občas stretne so svojim priateľom Sergejom, ktorého však vojna zmení. Sám sa však cíti stratený, akoby nič na svete nemalo význam. Tri roky na fronte z neho spravili duševného starca. Napokon sa po dlhej úvahe rozhodne prihlásiť na vysokú školu, kde spoznáva nových ľudí. Chvíľu pracuje ako učiteľ, no jeho život sa napriek tomu nedokáže odpútať od nedávnej minulosti.
Keby nebolo záveru, v ktorom sa z Nikolaja stáva oddaný člen komunistickej strany, ktorí bojuje za každého a za všetko, bol by to výborný román. Škoda. 

nedeľa 15. júla 2018

RECENZIA: Laurie Lee - Jabĺčne víno s Rozárkou (Odeon, 1983)

HODNOTENIE:   ***                   EDÍCIA ZABUDNUTÉ SVETOVÉ ROMÁNY

"Né že bychom nevěděli, co se s námi děje, jenom jsme si s tím nedovedli poradit. A možná bych dodnes lezl na stromy, nebýt Rozárky Burdockové..." (s.161). 



Jeden z najzvláštnejších autobiografických románov, aký som kedy čítal. Autor nás zavedie do dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia, do malebného údolia v Costvolde, ktoré sa nachádza v juhozápadnom Anglicku. Ľudia tu aj naďalej žijú podla stáročných tradícii, hoci pokrok sa ani v tejto časti sveta nedá zastaviť. Postupne spoznáme spisovateľovu rodinu, jeho známych, susedov, spolužiakov a príbuzných. Súčasťou Laurieho detského sveta sú výlety, škola, hrôzostrašné legendy, ktoré kolujú po mestečku, spoznávanie pôvabu dievčat...
Potom vchádzame do autorovho dospievania, sprevádzame ho na potulkách po Londýne, kde sa načas zamestná ako stavebný robotník. Dva roky strávi v Španielsku, ktoré je na pokraji občianskej vojny. Pre mňa osobne je táto pasáž románu jednoznačne najzaujímavejšia. 

Zatiaľ čo prvá časť knihy, ktorá sa odohráva v detstve, je písaná v štýle seriálu Domček v prérii alebo Doktorka Quinnová, španielska časť je oveľa temnejšia, filozofickejšia a pochmúrnejšia. Pestrý román, ktorý hodnotím ako lepší priemer, pretože má, na môj vkus až príliš veľa hluchých miest. Napriek tomu stojí za prečítanie. Chce sa to len ozbrojiť väčšou dávkou trpezlivosti.  

sobota 14. júla 2018

ZÁVER PRÍBEHU (videoreportáž)

RECENZIA: Vsevolod Ivanov - Fakírove dobrodružstvá II (Slovenský spisovateľ, 1964)

HODNOTENIE:  ***                             ZABUDNUTÉ SVETOVÉ ROMÁNY


"Mača, ktoré badateľne narástlo a stučnelo, nerušene mi spalo na kolenách. Jemu je dobre. Jeho netrápi fakírstvo." (s.31). 




A máme tu pokračovanie autobiografického príbehu mladého Vsevoloda, ktorý sa počas svojich potuliek zapletie do viacerých problémov. Je obvinený z vraždy, pohnevá si kňazov kvôli svojmu ateizmu, istý čas strávi vo väzení, podľahne hazardným hrám, dostane sa do sporu s riaditeľom cirkusu Jestafievom. Aj naďalej pracuje na svojom sne stať sa komediantom, no ten sa mu čoraz viacej vzďaľuje. Opäť sa stretáva so svojimi starými priateľmi - Aľoškom, Peťkom Kovaľovom a Fiodorom Fiodorovičom Filippinskijim. Do cesty mu vojde viacero žien, ktoré však tvrdohlavo odmieta (Sofia, Marína). A tak zhodou viacerých zvláštnych okolností sa napokon dostáva k novinárskemu a spisovateľskému povolaniu. zdá sa, že po rokoch hľadania by sa konečne mohol trvalejšie usadiť...

" - Prečo tak veľa piješ? -"
-Vôbec nepijem veľa, - odporuje muž. Veď vieš, že mi doktor kázal vypiť ráno i večer po kalíšku ostrého. -
- Ale prečo piješ dvadsať kalíškov? - 
Muž si pošúchal plešinu, oprel sa o lakeť, poobhrýzal si necht, zlostne si odkašľal a povedal:
- Lebo som bol u desiatich doktorov. - " (s.68). 

Román ostal z dôvodu zlého zdravotného stavu autora nedokončený. Niektoré pasáže sú celkom zaujímavé, iné zase príliš rozvláčne a "ukecané." Keď to porovnám s prvým dielom, je to o niečo slabšie a musel by som mať vážny dôvod, aby som po tejto knihe ešte niekedy siahol.  

piatok 13. júla 2018

PRÁZDNINOVÝ DENNÍK

DEŇ 12



------------------------

Dobrý deň, v prvom rade som veľmi rada, že ste mi napísali viacej ako len pár slov. V druhom rade dúfam, že váš stav sa postupne zlepšuje. V treťom rade ďakujem za ohodnotenie autfitu, úprimne ma to potešilo :) Pýtali ste sa, čo mám nové. Takže, čo sa týka môjho milovaného Kristiána, v poslednom čase sa buď nerozprávame alebo po sebe len štekáme.Snažím sa, no mám pocit, že to už nezvládam. Neustále mi vyčíta, že každú voľnú chvíľu vysedávam práci, no keď on lieta kade tade so svojimi právnickými kamošmi, to je akože v poriadku. Vlastne ani netuším, kam furt chodia. A myslím, že radšej to ani vedieť nechcem, lebo už si namýšľam kadečo... Takže v posledných dňoch sedím nad knihami alebo premýšľaním o tom, čo bude ďalej. Mám na mysli Kristána a mňa.
O to viac ma potešil Váš mail. Dúfam, že dostanem nejakú ďalšiu úlohu od Vás, prípadne zaujímavú otázku na telo :) Ospravedlňujem sa, ale celé dni trávim osamote a už to ako mladá aktívna žena začínam dosť pociťovať... 
Ako sa máte? Cítite sa už lepšie? O čom premýšľate? Píšte, čakám na vaše slová...

s pozdravom Mgr. Lenka Náhliková

.............................

Srdečne Vás zdravím, milá slečna doktorka. Mám sa už o niečo lepšie. Povedal som si, že budem brať život tak ako príde a nebudem sa trápiť tým, čo aj tak nezmením. Znovu som sa pustil do rozpísanej poviedky. Mladá šľachtičná úspešne zložila skúšku, ktorú jej zadali vášnivé amazonky, čim sa stala jednou z nich. Ako bude pokračovať príbeh ďalej, zatiaľ netuším. Objednal som si dve knižky, tak sa neviem dočkať, kedy mi pípne správa o tom, že si ich môžem prísť vyzdvihnúť do kníhkupectva. Mama s otcom si berú od budúceho týždňa dovolenku. Asi im zahoreli po dlhom čase lýtka a my s Kikou to teraz musíme nejako pretrpieť. Obaja dúfame, že ich to čoskoro prejde. Už som fakt nadržaný. Keď ide okolo mňa ségra v kraťasoch alebo v tielku, na ktorom jej voľne padajú ramienka, tak väčšinou neodolám a otočím sa za ňou. Mám pocit, že tá mrcha si užíva, keď ma môže týrať. Tatko je na tom podobne. Našťastie prišla tá fotka od vás. Aspoň na pár minút mi pomohla zabudnúť na všetko ostatné... Premýšľam nad úlohou pre Vás. Mohli by ste si obliecť do práce pod oblečenie nejaké fakt rajcovné prádelko a počas obednej prestávky sa v ňom odfotiť. Som zvedavý, či to zvládnete :) A ešte otázka (na telo) na záver: Na akom najodvážnejšom mieste ste si to robili rukou? Dúfam, že mi nebudete klamať, slečna doktorka. :) Aby som nezabudol, ešte ste mi nezodpovedali poslednú otázku: Bol som súčasťou niektorej z vašich sexuálnych predstáv?
Zatiaľ sa majte pekne, pracujte na svojej úlohe, netrápte sa vzťahom a užívajte si život. Nemali by ste náhodou toto hovoriť vy mne? Život je plný paradoxov. 

s pozdravom Dominik 


RECENZIA: Chester Himes - Vráť sa smutný Charleston (Smena, 1983)

HODNOTENIE:  ***

" - Zmiznite od toho okna negri, lebo zavolám políciu, - skríkla nepríjemným monotónnym hlasom. 
Hrobár vylovil z vrecka saka kožené puzdro s plsteným  vnútrom a ukázal odznak.
Žena sa ešte väčšmi nahnevala.  - Negri, a navyše policajti, povedala opovržlivo. - Čo tu chcete, hajzli?" (s.21). 



Celkom drsný román černošského autora z čias, kedy rasizmus v Amerike prekvital, drogy sa dílovali vo veľkom a gangy na uliciach po sebe strieľali. 
Príbeh začína veľkým požiarom a divokou naháňačkou. Jake a Pinky sú kamoši. Obaja sú namočení v rôznych problémoch. Pripomínajú legendárnu dvojicu zo Steinbeckovho románu O myšiach a ľuďoch Lennyho a Georga. Jake príde počas vypočúvania o život a z jeho smrti obvinia dvojicu čiernych detektívov Eda Jonsona (prezývaného Rakvár) a jeho kolegu Johnsona (prezývaného Hrobár). Prípadu sa zhostia dvaja bieli policajti - poručík Anderson a kapitán Brice. V príbehu vystupuje viacero bizarných postavičiek - díler Gus a jeho papuľnatá žena Ginny, strýko Svätý, Červený Johnny, Červená Mary, Sestra Nebeská a šéf všetkých šéfov Benny Mason. Keď drogoví díleri postrelia Hrobára, Ed Rakvár je nútený vyšetrovať prípad na vlastnú päsť. Odrazu sa ocitne sám proti silnému harlemskému getu, ktorého hlavný zdroj príjmu tvorí pašovanie heroínu.

" - Ak si biely, máš svet celý, - zarecitoval ako školáčik. Ed pokračoval: - Ak si hnedý, trocha biedy..-
- Ak si čierny, tak si trhni, - zavŕšil Hrobár." (s.30).


Chester Himes po mnohých negatívnych rasových skúsenostiach napokon opúšťa Spojené štáty, no jeho tvorba aj naďalej vychádza z osobných nepríjemných skúseností. Silnou stránkou románu je vykreslenie atmosféry Harlemu, drsný opis dílerstva, popravy ľudí, chlapský humor, ale aj pocit bezmocnosti a osamelosti. Vcelku zaujímavá sonda do ukrytého sveta, do ktorého je priam nemožné vstúpiť. A ešte ťažšie z neho vystúpiť.