štvrtok 18. októbra 2018

RECENZIA: C.J. Tudorová - Kriedové správy (Ikar, 2018)

HODNOTENIE:  ****                      KNIHA MESIACA OKTÓBER 

" - Už som ti povedal. Priniesol som ti správu. - 
 - Akú? -
 - Daj si pozor na kriedové panáčiky. -
 - Tomu nerozumiem. -
 - Myslíš si, že ja áno? - Urobil krok ku mne.  - Nazdávaš sa, že tu chcem byť? Naozaj veríš, že chcem byť mŕtvy? Myslíš si, že chcem takto odporne smrdieť? - " (s.124). 



Asi každý z nás si spomenie na partiu, ktorá bola v detstve a v období dospievania našou druhou rodinou. V spoločnosti kamarátov sme prežívali prvé lásky, sklamania, radosti, ale aj bitky, hádky a uzmierenia. Boli to silné vzťahy a zážitky, ktoré s rôznou intenzitou pretrvali neraz až do dospelosti. 

"Otvorím obálku, ktorú som dostal dnes ráno, a zase si prezriem jej obsah. Neobsahuje list, ale správa je jasná - panáčik so slučkou uviazanou okolo krku.
Je nakreslený ceruzkou, čo nepôsobí dosť hrozivo. Možno preto odosielateľ vložil do obálky ako dodatočnú pripomienku aj niečo iné. Prevrátim ju hore dnom a predmet z nej vypadne na stôl v malom obláčiku prachu. Je to kúsok bielej kriedy. " (s.58).  

Edward Adams, prezývaný Eddie Monštrum, je hlavným hrdinom a zároveň rozprávačom príbehu, ktorý sa odohráva v mestečku Andenbury, súbežne v roku 1986 a 2016. Eddieho partiu tvoria malý zbohatlík Tučný Gav, Mickey Cooper, prezývaný Železný Mickey, David Hopkins alias Hoppo a malá divoška Nicky Martinová. Pätica priateľov sa stretáva po škole za mestom, kde stvárajú rôzne dobrodružstvá. Život im znepríjemňuje starší brat Železného Mickeyho, Sean Cooper so svojimi poskokmi, ktorí mladších chlapcov a dievčatá veľmi radi terorizujú. Občas stihne do sporu zasiahnuť pán Halloran, miestny učiteľ, no viackrát sa stane, že je niekde mimo a vtedy je to pre menšie deti hotové peklo. Napriek tomu, že Andenbury je nenápadné mestečko, dôjde k nemu k viacerým záhadným úmrtiam. Vyzerá to tak, že k ich objasneniu by mohli prispieť čudné kresby kriedových panáčikov. V roku 2016 sa po rokoch vracia do mesta Železný Mickey a staré rany sa začnú opäť otvárať. Je načase všetky tie záhadné ´úmrtia a nešťastné náhody (?) konečne definitívne uzavrieť, hoci viacerým ľuďom to spôsobí nemálo problémov a bolesti...

Výborná kniha, ktorá je klasickým dobrodružným románom s prvkami krimi a hororu. Udrží vás v napätí v podstate až do poslednej kapitoly, príbeh sa viackrát nečakane zamotá, ani jedna z postáv nie je vyslovene kladná ani záporná, každá v sebe skrýva nejaké temné tajomstvo, ktoré v sebe potláča. Neviem či to bol len môj pocit, ale pokiaľ ste čítali Kingov monumentálny román To, pri čítaní Kriedových správ sa vám určite vybaví istá podobnosť. A vlastne to je asi jediná moja výčitka smerom k autorke, ale v podstate mi to vôbec neprekážalo. Zase by som románu krivdil, keby som ho upodozrieval z plagiátorstva. Povedzme, že sa len mierne inšpiroval.  

utorok 16. októbra 2018

RECENZIA: Bulat Okundžava - Zrušené divadlo (Jota, 2004)

HODNOTENIE:   **

"Ale budiž, než si to všechno rozmyslíme, vracím se do roku dvaatřicátého, do červnově oranžového tifliského dusna, jimž beze spěchu kráčí Šaliko a za ruku vede Vanvanče.
Dvě horké dlaně s úzkými zápěstmi se dotýkají a navzájem si vyměňují své energie. Ve druhé ruce nese tatínek malý vulkánový kufřík s několika Vanvančovými věcmi - chlapec tam má trenýrky, trička, ponožky, pletený pruhovaný svetřík a nějaké vlastní drobnosti: drát, hřebík, rudou pěticípou  hvězdičku z vojenské brigadýrky, malou porcelánovou sovičkou s úsporami, kterou mu věnoval dědeček Stepan a knihu Thompsona Setona." (s.102). 



Spomienková kniha Bulata Okundžavu na detstvo, ktoré striedavo trávil u starého otca na Urale a u rodičov v Moskve. Hlavným hrdinom je malý chlapec Kukučka, ktorý napriek svojmu veku intenzívne vníma nástup boľševickej moci. Je pozorovateľom dramatických udalostí, ktoré výrazne zasahujú do jeho života. Obklopuje ho množstvo príbuzných, ktorých sa situácia dotýka rovnako ako jeho. 
Okundžava sa snaží vyrovnať so situáciou po dlhých šesťdesiatich rokoch a spomienkové dielo je preto pre neho zároveň aj akousi osobnou terapiou. 

Priznám sa, že román mi spôsoboval značné ťažkosti. Na môj vkus je príliš lyrický, rozvláčny a statický. Navyše som sa strácal vo veľkom množstve postáv, ktoré sa mi začali po čase pliesť. Možno som ho nečítal v tej správnej nálade, nebol som v optimálnom rozpoložení, ktoré si kniha vyžaduje. Nechcem tvrdiť, že Zrušené divadlo nemá svoju kvalitu, no mňa to celé akosi minulo, takže budem pri hodnotení možno až príliš drsný, no nemôžem si pomôcť. Viem si predstaviť, že viacerí čitatelia môžu so mnou nesúhlasiť, ale ja hodnotím vlastné dojmy.    

RECENZIA: Martin Vašš - Zlatá bohéma (Marenčin PT, 2018)

HODNOTENIE:   ****                        KNIHA MESIACA OKTÓBER                            

"Estétsky ladené  posedenia v 20. rokoch boli u Ema Bohúňa spojené s hostincom Zlatá fantázia, v ktorom bol spolu s Tidom J. Gašparom, Fricom Motoškom a Ivanom Žabotom jedným z jej pravidelných a kľúčových návštevníkov. Ako jeho spomínaní bohémski druhovia, aj on inklinoval k obdivu voči starým krásam a búril sa voči ich devalvácii v modernej spoločnosti. Hostinec Zlatá fantázia tak pre neho spĺňal rovnaké funkcie ako pre Tida J. Gašpara. Osobitnú atmosféru mali zimné posedenia v tomto hostinci, keď spoločne "snili alebo vymýšľali nové ozdoby života." (s.100).  



Medzivojnové roky 1920 - 1938 predstavovali zlatú éru pokiaľ ide o bohémsku spoločnosť. Do roku 1919 bola Bratislava len veľmi provinčným mestom, až potom do nej začali prúdiť umelci z celého Slovenska. Priekopníkom bohémy bol spisovateľ a novinár Ján Hrušovský. Akýmsi nepísaným vodcom bratislavskej bohémy  bol po celé medzivojnové obdobie, až kým nevstúpil do politiky, Tido J. Gašpar. Medzi ďalších veľkých bohémov patrili známy či menej známy maliari, sochári a spisovatelia: Emo Bohúň, Ivan Žabota, Frico Motoška, Janko Alexy, Ján Smrek, Emil Boleslav Lukáč, Milo Urban, Jožo Nižňanský, Rudolf  Dilong, Ján Poničan, Laco Novomeský, Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, atď. 
Z knihy sa dozvieme napríklad to, ako vznikla slávna Smrekova báseň Básnik a žena (s.153), ktorý zo slávnych bohémov bol vášnivým filatelistom, ktorý z bohémov jazdil na motorke a nechával si zaliať uši voskom, aby mal pokoj atď. Dôležitú súčasť bohémskej obce tvorili tzv. mecéni, teda finanční  podporovatelia, sympatizanti, ľudia, ktorí sa snažili umelcov nejakým spôsobom pomáhať. 

Veľmi dobre a pútavo napísaná kniha, ktorá ponúka množstvo zaujímavostí a poznatkov o doteraz nie celkom preskúmanej oblasti nášho plodného umeleckého obdobia.      
  

nedeľa 14. októbra 2018

RECENZIA: Julian Barnes - Kým stretla mňa (Odeon, 2018)

HODNOTENIE:   ****                OKTÓBROVÁ KNIŽNÁ SRDCOVKA                                         

"Graham pouze opakoval, tentokrát naléhavěji:
- Já to potřebuji vědět. - 
Ann se neúspěšně pokusila uvolnit zápěstí, pak se zhluboka nadechla.
- Ovšemže ano. Moc se mi to líbilo. Šoustal skvěle. Chtěla jsem, aby mě prcal i do zadku. - 
Stisk okamžitě povolil. Z Grahamových očí se vytratil lesk. Sklopil pohled na stul před sebou. 
Celý večer už spolu nepromluvili. Seděli každý v jiném pokoji a pak šli spát, aniž se na tom domluvili. Když Ann vycházela z koupelny - výjimečně se v ní zamkla -, Graham čekal na chodbě. Poodstoupil hodně dozadu, aby ji nechal projít. 
V posteli k sobě leželi zády, mezi nimi zustavál skoro metr volného prostoru. Ve tmě začal Graham tiše plakat. Po několika minutách se rozplakala i Ann. Posléze řekla:
- Nebyla to pravda. -
Graham přestal na chvíli plakat a ona opakovala:
- Nebyla to pravda. - (s.111).  




Garaham Hendrick má tridsaťosem rokov a už desať rokov prednáša britské dejiny na Londýnskej univerzite. Stereotypné manželstvo s Barbarou, s ktorou vychovávajú spoločnú dcéru Alice, trvá pätnásť rokov. A vtedy nastane zlom. Napriek tomu, že Graham, ktorý mal na univerzite viacero príležitostí zažiť dobrodružný románik so študentkami, nikdy túto možnosť nevyužil. Učarovala mu až bývalá herečka, ktorá kedysi účinkovala predovšetkým v béčkových filmoch presýtených šteklivými scénami. Je ňou úplné unesený. Graham si po rokoch opäť užíva živočíšny sex, cíti sa ako ako čerstvo zamilovaný študentík, ktorý podľahne pavučinám vášne. Opúšťa svoju manželku a ožení sa s Ann. Ich šťastie však netrvá dlho. Grahamovi nasadí chrobáka do hlavy jeho najlepší priateľ Jack, úspešný spisovateľ, ktorý mu rozpráva o tom, že Ann si s viacerými hercami užívala horúce scény aj po skončení klapky. Grahamovi táto informácia nedá spávať. Začína byť voči novomanželke podozrievavý. Aj keď ona sa mu snaží vysvetliť, že to všetko je už minulosť, neverí jej. Grahamova žiarlivosť sa postupom času mení na posadnutosť. Dookola si púšťa manželkine filmy z minulosti a vypytuje sa jej na jednotlivých hercov. Čo s nimi mala, kde trávili spoločné chvíle a podobne. Odmieta s Ann chodiť do krajín, v ktorých trávila dovolenku s predošlými milencami. Sleduje ju na každom kroku a svoje zúfalstvo a zúrivosť utápa v alkohole. Na jednom z viacerých večierkov prejaví svoje pocity naplno a to už ostáva len krôčik k tomu, aby došlo k veľkej tragédii...

Famózna štúdia duše jedného žiarlivého muža, z ktorej budete mať zimomriavky nielen počas čítania, ale aj dlho po ňom...

  

sobota 13. októbra 2018

RECENZIA: Xu Hongci - Stena, útek z Maovho najtemnejšieho väzenia (Albatros Media, 2018)

HODNOTENIE:   ****                     KNIHA MESIACA OKTÓBER 

"Když koncem července přijel do Šanghaje Mao Ce - Tung, ubytoval se v hotelu Mir, kde se setkal se studentskými delegáty ze všech univerzit ve městě, vyslechl si jejich hlášení a vydal pokyny. Naše fakulta vyslala svého delegáta, který měl přezdívku Velký jazyk, a ten Maovi podal podrobnou zprávu o tom, jak se mnou bojují.
- Roztrhejte ho na kusy, - řekl prý Mao." (s.97). 



Xu Hongci je mladý Číňan, ktorý je nadšeným stúpencom komunistickej strany. Zvolí si štúdium medicíny, kde po počiatočných problémoch patrí k najlepším poslucháčom na univerzite. Okrem vynikajúceho prospechu sa aj politicky angažuje. Zamiluje sa do krásnej študentky, medzi priateľmi je obľúbený. Všetko sa zmení po slávnom prejave Maa Ce - Tunga, ktorým čínsky vodca odštartoval tzv. kultúrnu revolúciu. Na základe tohto prejavu Xu Hongci spoločne s ďalšími študentmi spíšu kritiku pod názvom Nezdravý vietor na katedre medicíny, kde rozdelili svoje hlavné výhrady do 51 bodov. Od toho okamihu sa stali nepohodlnými občanmi krajiny a vláda ich zaradila k pravicovým kontrarevolucionárom. Xu Hongci bol spolu s ďalšími 550 000 obyvateľmi deportovaný do čínskych pracovných táborov známymi tiež pod názvom laogai, ktoré boli vystavené podľa vzoru sovietskych gulagov a vyznačovali sa veľkou brutalitou. Xu Hongci sa po niekoľkých neúspešných pokusoch o útek z tábora napokon predsa len dostane na slobodu. Trvá mu to 14 rokov. Je to doposiaľ jediný oficiálne potvrdený úspešný útek z čínskeho pracovného tábora. 

Román Stena popisuje život Xu Hongciho od detstva až po zatknutie a následnú deportáciu do pracovného tábora a jeho odvážny pokus o útek, počas ktorého nebol ako jeden z mála prichytený a popravený. Kniha na viacerých miestach pripomína slávny francúzsky román Motýľ. Nie je však až natoľko strhujúca, hoci v nej nie je núdza o silné okamihy. Autor veľmi realisticky opisuje atmosféru v spoločnosti, ktorá panovala počas rokov Maovej vlády. Taktiež život a otrasné podmienky v pracovných táboroch sú desivým svedectvom. Dá sa povedať, že Xu Hongcimu zachránila život profesia, ktorú sa rozhodol študovať a z politických dôvodov mu nebolo umožnené ukončiť ju. Namiesto toho prežil roky, o ktorých sa mu nesnívalo ani v tých najdesivejších snoch. Lenže osud zariadi často krát život úplne inak ako si to predstavujeme alebo naplánujeme.    

piatok 12. októbra 2018

RECENZIA: Steve Berry - Alexandrijská stopa (Ikar, 2007)

HODNOTENIE:   ***

"Máte niečo, čo potrebujem. Alexandrijskú stopu. Ukryli ste ju a iba vy viete, kde sa nachádza. Zožeňte ju. Máte na to 72 hodín. Keď ju budete mať, stlačte na telefóne číslo 2. Ak sa mi do 72 hodín neozvete, syna viac neuvidíte. Ak sa pokúsite so mnou vybabrať, váš syn príde o život. 72 hodín. Nájdite stopu a dohodneme sa." (s.20). 



Cotton Malone je bývalý agent CIA, ktorému unesú syna Garyho. Spoločne so svojou exmanželkou Pam sa pustia do pátrania a postupne sa zoznamujú s ľuďmi, ktorí stoja za únosom. Našťastie na ich strane stojí dánsky agent Henrik Thordvaldsen, americká poradkyňa Stephanie Nellová, historička Cassiopeia Vittová a britský agent George Haddad. Proti nim však stojí americký minister  Brent Green, americká agentka Heather Dixnová, ktorá hrá dvojitú hru a mocný finančník Alfred Hermann, ktorý stojí na čele tajného spolku. Všetky stopy vedú k Alexandrijskej knižnici, ktorá ukrýva veľké tajomstvá. Výmena uneseného syna za stopy vedúce k zmiznutým pokladom staroveku. Ako to celé dopadne?

Je to taký ten klasický dobrodružný príbeh, kde máme dve strany, ktoré sa snažia niečo získať, postavy, ktoré hrajú dvojitú hru a niekoľko dramatických momentov. Román nič nové neprináša, pracuje s teóriami, ktoré stoja na vode, pričom sa snaží navodiť dojem, že ide o niečo senzačného. Vyslovene oddychová kniha, pri ktorej vypnete mozgové závity. Je však pravda, že už som čítal aj väčšie kraviny. Takže celkovo to bude za také tri slabšie hviezdičky. 

streda 10. októbra 2018

RECENZIA: Peter Harris - Záhada Vivaldi ( Ikar, 2008)

HODNOTENIE:   **

"Nahmatal si vrecko v hlúpom geste kontroly. Tam bol papier, ktorý mu spôsobil toľkú úzkosť. Tam bol ten prekliaty papier. Áno, prekliaty, pretože partitúra obsahovala zakázanú hudbu, ktorej nebol schopný odolať.
Pamätal si hodiny teórie, keď bol študentom na konzervatóriu. Tú hudbu odsúdila cirkev! Bola to diablova hudba!" (s.64). 



Hlavnými hrdinami príbehu sú španielsky huslista Lucio Torres (ako ten slávny španielsky futbalový útočník) a dcéra majiteľky hotela, krásna María del Sarto, ktorí spoločne odhalia partitúru, ktorej autorom je slávny Antonio Vivaldi. Partitúra údajne skrýva veľké tajomstvo, ktoré môže zničiť celé kresťanstvo...
Proti mladej dvojici stoja členovia tajomného spolku Fraternitas Charitatis - nemecký lekár Karl Drexler, škótsky aristokrat Alister McFarlain, významná Benátčanka, potomok bohatého a vplyvného rodu Strozziovcov Camilla Strozziová, francúzsky aristokrat Étienne Clemont - Lapargue a okrem toho aj univerzitný profesor doktor Stefano Michelotto. A tak sa začína naháňačka, na konci ktorej sa dozvieme, aké tajomstvo ukrýva záhadná Vivaldiho partitúra. Väčšina príbehu sa odohráva v Benátkach, ktoré tvoria kulisu takmer celého románu. 

Otvorene sa priznám, že keby som román nebral ako jednu veľkú srandu, nedokázal by som ho dočítať dokonca. Niečo tak presladené, naivné a hlúpe sa len tak nevidí. Keby to tajomstvo aspoň stálo za to, ale je to len stokrát omieľaná teória, ktorá v žiadnom prípade nie je originálna. Normálne premýšľam nad tým, či autor písal túto knihu vážne alebo sa pri ej písaní len dobre zabával. Keby som sa toľko nenasmial, dal by som zo súcitu jednu hviezdičku v rámci celkového hodnotenia, ale takto pridám ešte jednu navyše, hoci ako pokus o seriózny historický román si ju dielo absolútne nezaslúži. Je už len na vás ako knihu pojmete.     

utorok 9. októbra 2018

RECENZIA: Gabriel García Márquéz - Zlá hodina (Slovenský spisovateľ, 1986)

HODNOTENIE:   ****

"Vrátil sa do krámu, aby napísal žiadosť, ale odrazu vytušil, že v mestečku sa čosi robí. Začul vzdialený pokrik. Opýtal sa kŕdľa šarvancov, ktorí prebehli popri ňom, čo sa stalo, a oni mu odpovedali v behu. Nato sa vrátil na telegrafný úrad a kolkovaný hárok vrátil.
- Nepotrebujem ho už, - povedal. - Pepeho Amadora pred chvíľou zabili. - " (s.280).  



Malé mestečko v Kolumbii pripomína divoký Západ. Na jednej strane stojí nekompromisný starosta (jeho meno nepoznáme), ktorý sa snaží zistiť, kto šíri po meste hanopisy. Čo spočiatku vyzerá ako nevinná ohováračka, naberá na intenzite, najmä keď začnú vychádzať na svetlo sveta skryté tajomstvá miestnych obyvateľov. Keď sa ohováračky začnú týkať aj samotného starostu, začne sa v meste skutočné peklo, na ktoré doplácajú najmä nevinní občania. Na pohode už tak dosť napätej atmosféry nepridá ani uväznenie Cézara Montera, ktorého svokra Rosaria Monterová začne robiť v mestečku poriadky. Šerif má na svojej strane niekoľko vplyvných ľudí: svojho tajomníka, sudcu Arcadia, pátra Ángela, doktora Giralda, Sýrčana Moisésa, zubára Aurelia, skorumpovaného cirkusového impresária a holiča Guardiolu (má rovnaké priezvisko ako slávny futbalový tréner Manchestru City). No proti šerifovi zároveň stojí silná a nespokojná opozícia, predovšetkým mocný a vplyvný rod Asisovcov. Keď sa obeťou nezmyselného lynčovania stane malý chlapec menom Pepe Amador, obyvatelia mesta si konečne uvedomia, kam to celé až nechali zájsť. Dokáže sa mesto vrátiť späť do normálnych koľají alebo ostane navždy poznačené zbytočnou tragédiou?

Ako sme už u Márqueza zvyknutí, aj v Zlej hodine sa stretneme s viacerými prvkami, ktoré sú typické pre magický realizmus. Na to, že ide o pomerne krátku prózu, v diele sa stretneme s pomerne veľkým množstvom postáv, ktoré začnú postupne vstupovať do príbehu. Dominuje najmä starosta, sudca Arcadio, páter Ángel a krásna veštica Casandra, ktorá má ako jediná silný vplyv na starostu. 
Boli časy, keď som Márquezovu tvorbu čítal pomerne intenzívne, aj preto som sa k nej po dlhšej dobe opäť rád vrátil. Autor už síce medzičasom stihol vypadnúť z rebríčka mojich top svetových spisovateľov, ale stále po ňom veľmi rád siahnem, lebo viem, že ma čitateľsky nesklame.   

RECENZIA: Jan Balabán - Kade išiel anjel (Host, 2005)

HODNOTENIE:   ****

" Beza slova podala dopis Pavle, která už nějakou chvíli starostlivě hleděla na proměny její tváře.
- Musíš ji pozvat, - řekla Pavla, když dočetla.
- Musím? - 
- Musíme. - 
- A proč vlastně? - 
- Protože jak se říká, dvakrát kolem vás anděl nepujde. - " (s.152). 



Príbeh nás vráti do sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia na ostravské sídlisko. Tam totiž býva Martin Vrána, hlavný hrdina príbehu, gymnazista, ktorý zažíva svoje prvé lásky, sklamania a je súčasťou života v socialistickom Československu, ktorý sa ho bezprostredne dotýka. Zamiluje sa do tajomného dievčaťa Evy Topolskej, no keď sa dozvie, že okrem neho spáva aj s inými, odchádza od nej. Jedným z Eviných milencov je aj Ivan, pre svoju vysokú postavu prezývaný Figura, ktorý je trénerom volejbalu a veľmi rád si užíva spoločnosť mladých študentiek. Martinov najlepší kamarát Tonda Gona zomrie, keď sú obaja ešte mladí. Martin sa po čase ožení s Danou, s ktorou má dve deti, no ich manželstvo po čase stroskotá. Rúca sa aj Martinova kariéra prekladateľa. Zdá sa, že šťastie by mohol nájsť v náručí Moniky Tomskej, ktorá v ňom po dlhom čase prebudí erotickú túžbu. Dokáže Martin prekonať životnú dezilúziu alebo ostane uväznený vo svojej samote a beznádeji?

"Já myslím, že lidé v depresi, odtržení od domova, začnou třeba mezi sebou ještě bojovat a škodit si, zničí si většinu věcí, které si s sebou přivezli, a za pět deset generací zapomenou, odkud vubec přišli. Zustanou jim jen ty totemy a rituály a tajná učení nějakých sekt, stavitelu pyramid a tak podobně. Prostě planeta exilu se jim stane domovem. Musí zapomenout na ten svuj první domov, jinak by tu nemohli žít. Rozumíš mi? Mužeš čekat deset let, sto let, ale deset tisíc let na záchranné lodě čekat nemužeš. To už v ně mužeš jenom véřit, to už mužeš jen tušit, že tvuj pravý domov není na téhle zemi. Jako věří Polynésané, že po smrti poplují v kánoi po moři až tam, kde se spojuje s nebem, a po nebi nahoru ke svým předkum. Mužeš stavět pyramidy jako nějaké kosmické znaky, ale tvoji vnuci už nebudou vědět, co ty znaky znamenají." (s.108).  

Je škoda, že Jan Balabán odišiel do spisovateľského neba tak skoro, určite mohol zanechať po sebe ešte nejaké výrazné prózy. Jeho osobnosť je silno spätá s Ostravou a s ľuďmi z tohto drsného kraja, čo sa výrazne premieta aj v jeho tvorbe. Kade išiel anjel je silné dielo, ktoré má poväčšinou pochmúrnu atmosféru, no prináša aj zopár svetlých momentov. Príbeh aj postavy sú uveriteľné. Román mi miestami pripomína prózy Milana Kunderu a toho mám neskutočne rád. Aj preto ma toto útle Balabánovo dielko veľmi potešilo. 

pondelok 8. októbra 2018

Jo Nesbo - Bohyňa Pomsty (Ikar, 2010)

HODNOTENIE:  ****

" - Moja mama mi raz povedala, že existuje len jedna vec horšia než neukojenie túžby. Neexistencia túžby. Nenávisť je to posledné, čo človeku zostalo, keď všetko ostatné stratil. A potom ti vezmú aj tú. - 
Zbraň tupým úderom udrela do steny. "(s.342).




Brutálny prepad banky. Limit šesť sekúnd bol prekročený a jedna zamestnankyňa za to zaplatila životom. V kamere sa objaví šesť prstov. Harry Hole sa budí v posteli so svojou starou láskou Annou Bethsenovou, ktorá sa stane ďalšou z obetí neznámeho páchateľa    (páchateľov)? Harry sa púšťa do vyšetrovania spoločne s mladou kolegyňou Beate Lonnovou. Šéf nórskej kriminálky musí kryť netradičné metódy svojho najlepšieho policajta, ktorý neustále zápasí s alkoholizmom, pesimizmom a vlastným súkromím. Zatiaľ čo Harryho priateľka Rachel bojuje v Moskve o svojho syna Olega
V tomto príbehu bude, okrem iného, pomerne veľa Rómov. Možno to čiastočne súvisí aj s tým, že sa tu dosť kradne. A život v Osle sa točí ďalej... 

Čo ešte napísať k Harrymu? My, čo ho poznáme, vieme. A vy ostatní, ktorí ste tú česť zatiaľ nemali, máte čo doháňať. Skvelý príbeh, Harry je jedna z mojich najobľúbenejších literárnych postáv vôbec, príbeh odsýpa a samozrejme nesmie chýbať ani povestný čierny humor:  
"- Pán Hole, kde som mal s vami tú česť?- "
- Zvyknem sa zdržiavať v blízkosti mŕtvych, - odsekol Harry." (s.174).

nedeľa 7. októbra 2018

RECENZIA: Richard Sklář - Morgenland (Cosmopolis, 2018)

HODNOTENIE:   ***              NAŠA (HISTÓRIA) OSMIČKOVÁ

" - Jarek Fialka je v nemocnici, - přečetl Hynek parťákovi nahlas vše, co bylo těžkou rukou napsáno na kusu papíru. 
- A to je celé? - nenechal se odbýt parák, protože jeho zvědavost nevyla zdaleka ukojena tak, jak by předpokládal.
- To je celé, - zamručal Hynek a ještě se jednou podíval na druhou stranu listu a také dovnitř obálky, jestli něco nepřehlédl. A nenašel ani náznak něčeho dalšího. Žádný osedílatel, žádný podpis, nic. Záhada." (s.8).



Rok 1945. Vojna sa chýli ku koncu a veterán prvej svetovej vojny Richard Honig uteká v spoločnosti svojho väzniteľa, dôstojníka SS Von Richtera, z krajiny, aby sa zachránil pred sovietskym zajatím.  
Rok 2015, Ostrava. Hynek Ambrož je obyčajný automechanik, ktorý je ženatý s Nicole. Jeho dovtedy pokojný život naruší telegram, ktorý oživí spomienky spred tridsiatich rokov na jednu letnú brigádu. Tento telegram sa týka Hynkovho niekdajšieho najlepšieho priateľa Jarka Fialku
Spočiatku nič nenasvedčuje tomu, že dva na prvý pohľad odlišné príbehy by mohli nejako spolu súvisieť. Nakoniec sa však v závere prepoja a my sa dozvieme, aké zbrane ukrýval v zálohe vodca Nemeckej ríše...

Román sa číta v celku dobre, len je tu zopár pasáží, ktorým chýba dynamika. A myslím si, že aj námet mal lepší potenciál, dalo sa z neho vyťažiť ešte o niečo viacej. Postavám nemám veľmi čo vytknúť, možno by to chcelo niekoľko prekvapujúcich momentov a nečakaných zvratov. Ale inak, pokiaľ sa zaujímate o druhú svetovú vojnu, príbeh sa vám bude určite páčiť.   

utorok 2. októbra 2018

RECENZIA: Margaux Fragosová - Tiger, tiger (Jota, 2011)

HODNOTENIE:   ***

" Kromě "Hrozivého tigra" jsme s Peterem hráli spoustu her, které vymyslel. Jednou z nich byla zdokonalená verze "Mrňavého pavouka" Peter pokrčil prsty a křečovitě jimi třepal, takže vypadaly jako nohy dvou přátelských tarantulí, a pak mi jimi  šplhal po těle a lechtal mě. Pak jsme ještě hráli na šíleného vědce a šíleného zahradníka." (s.44). 



Stačí napísať, že kniha opisuje "vzťah" päťdesiatročného Petra Curranea a sedemročnej  Margaux Fragosovej. Margaux má rodičov, ktorým to už dlhšie neklape. Matka neustále trpí nejakými psychickými problémami a je rada, že časť starostlivosti môže preniesť na Petra, s ktorým sa jej dcéra náhodne zoznámi na plavárni. Margauxin otec je k dievčatku neustále kritický, je tvrdý negativista a svoje neúspechy utápa v alkohole. Peter Currane je v podstate slaboch. Pedofil, ktorého živý manželka a on sa jej za to stará o záhradu. Malá Margaux je fascinovaná honosným sídlom a postupne podlieha sladkým rečičkám svojho staršieho "kamaráta." Ich "vzťah" sa postupne mení s kamarátskeho na milenecký. Peter dievčatku odhaľuje skryté tajomstvá a ona neraz aj zo strachu, aby ho nestratila, mu dovoľuje čoraz viac... Zatiaľ čo on rokmi starne, Margaux vyrastá do krásy. Ako typickému pedofilovi mu čoraz viacej prekáža, že z jeho "priateľky" a milenky sa stáva dospievajúca mladá žena, kým z neho je len obyčajný starec. Napriek tomu ich čudné "priateľstvo" pretrvá až kým Margaux neodíde na univerzitu. Aj keď okolie začína mať podozrenie, že medzi starým mužom a krásnym mladým dievčaťom je viacej ako len priateľská náklonnosť, napokon to nikto nerieši. Margaux isté obdobie intenzívne premýšľa o samovražde, no je to práve Peter, kto si plný výčitiek, ako šesťdesiatšesť ročný, siaha na život.
Tiger, tiger vychádza zo skutočných udalostí a treba povedať, že čo sa týka erotických scén, tak Nabokova Lolita je len slabučký čajíček oproti týmto autorkiným memoárom. Vždy som sa radil k veľmi otvoreným a liberálnym ľuďom, pokiaľ ide o názory a zmýšľanie, ale musím sa otvorene priznať, že miestami som teda otváral ústa. Premýšľam ako objektívne zhodnotiť tento román. Napísaný je dobre, v podstate mu nie je čo vytknúť. V čom je jeho prínos, okrem toho, že Fragosová svojim vyrozprávaním pravdepodobne uľavila svojej duši, akosi netuším. Ak si odmyslím kontroverznú tému, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou knihy, je to nadpriemerné, no na štyri hviezdičky v záverečnom hodnotení mi trošku chýba vyššia umelecká hodnota diela. Takže to bude za také lepšie tri.       

pondelok 1. októbra 2018

RECENZIA: Laurent Binet - HHhH (Marenčin, 2010)



HODNOTENIE:   ****          NAŠA (HISTÓRIA) OSMIČKOVÁ

"- Ešte nie je mŕtvy? Nechajte ho, nech stečie z krvi ako prasa! -
Heydrichov škrekot je posledným ľudským hlasom, ktorý v živote počuje. No... ľudským... ako sa to vezme..." (s.49). 

"Heydrich už vie, že má povesť najnebezpečnejšieho muža ríše, a je na to pyšný, no vie aj to, že všetci nacistickí hodnostári mu tak naliehavo nadbiehajú najmä preto, lebo sa snažia oslabiť Himmlera, jeho nadriadeného. Pre týchto ľudí je Heydrich považovaný za mozog (HHhH", vraví sa v SS: Himmlers Hirn heisst Heydrich - Himlerov mozog sa volá Heydrich), no stále je len pravou rukou, podriadeným, číslom dva." (s.136). 



Fakty o atentáte na Ríšskeho protektora Reinharda Heydricha sú všeobecne známe. Dvaja česko - slovenský výsadkári (Slovák Jozef Gabčík a Čech Jan Kubiš) vykonali vysoko utajovanú akciu s krytým názvom Anthropoid, výsledkom ktorej bola smrť jedného z najvyššie postavených mužov v Tretej ríši. Aj keď od akcie uplynulo viac ako sedemdesiat päť rokov, historici naďalej vášnivo diskutujú o jej dôsledkoch na ďalší vývoj v období druhej svetovej vojny. V každom prípade akcia jednoznačne ukázala, že odboj v Protektoráte Čiech a Moravy nie je mŕtvy ako sa nacisti naivne domnievali. Toto sú teda fakty, ktoré sú všeobecne známe. Čím je teda román Laurenta Bineta zaujímavý? Ide predovšetkým o prístup, ktorý autor zvolil. Naštudoval si množstvo historických dokumentov, pracne chodil po jednotlivých múzeách, skúmal dobové listiny, na základe ktorých zostavil viacero vlastných názorov a dohadov, ktoré však nestoja na vode, naopak sú podložené logickými úvahami vychádzajúcimi z dostupných dôkazov. Výsledkom je svieži príbeh, ktorý je miestami prerušovaný prítomnosťou samotného autora v príbehu, ktorého jazyk je zrozumiteľný a občas aj vtipný. Myslím si, že HHhH je cesta ako priviesť žiakov a študentov k záujmu o históriu. Nie cez suchopárne fakty, ale formou dobrodružného príbehu, ktorý je plný zaujímavostí a historických skutočností. Výborný román, ktorý v sebe skrýva všetko to, čo máme ako čitatelia radi. Pútavý dej, postavy, ktoré sú uveriteľné, dynamický príbeh, humor, ale aj dojemné pasáže, ktoré však neskĺznu k patetickému nariekaniu. Kniha rozhodne stojí za prečítanie. A pokiaľ ste podobne zanietení do obdobia druhej svetovej vojny ako ja, potom dvojnásobne.