utorok 2. októbra 2018

RECENZIA: Margaux Fragosová - Tiger, tiger (Jota, 2011)

HODNOTENIE:   ***

" Kromě "Hrozivého tigra" jsme s Peterem hráli spoustu her, které vymyslel. Jednou z nich byla zdokonalená verze "Mrňavého pavouka" Peter pokrčil prsty a křečovitě jimi třepal, takže vypadaly jako nohy dvou přátelských tarantulí, a pak mi jimi  šplhal po těle a lechtal mě. Pak jsme ještě hráli na šíleného vědce a šíleného zahradníka." (s.44). 



Stačí napísať, že kniha opisuje "vzťah" päťdesiatročného Petra Curranea a sedemročnej  Margaux Fragosovej. Margaux má rodičov, ktorým to už dlhšie neklape. Matka neustále trpí nejakými psychickými problémami a je rada, že časť starostlivosti môže preniesť na Petra, s ktorým sa jej dcéra náhodne zoznámi na plavárni. Margauxin otec je k dievčatku neustále kritický, je tvrdý negativista a svoje neúspechy utápa v alkohole. Peter Currane je v podstate slaboch. Pedofil, ktorého živý manželka a on sa jej za to stará o záhradu. Malá Margaux je fascinovaná honosným sídlom a postupne podlieha sladkým rečičkám svojho staršieho "kamaráta." Ich "vzťah" sa postupne mení s kamarátskeho na milenecký. Peter dievčatku odhaľuje skryté tajomstvá a ona neraz aj zo strachu, aby ho nestratila, mu dovoľuje čoraz viac... Zatiaľ čo on rokmi starne, Margaux vyrastá do krásy. Ako typickému pedofilovi mu čoraz viacej prekáža, že z jeho "priateľky" a milenky sa stáva dospievajúca mladá žena, kým z neho je len obyčajný starec. Napriek tomu ich čudné "priateľstvo" pretrvá až kým Margaux neodíde na univerzitu. Aj keď okolie začína mať podozrenie, že medzi starým mužom a krásnym mladým dievčaťom je viacej ako len priateľská náklonnosť, napokon to nikto nerieši. Margaux isté obdobie intenzívne premýšľa o samovražde, no je to práve Peter, kto si plný výčitiek, ako šesťdesiatšesť ročný, siaha na život.
Tiger, tiger vychádza zo skutočných udalostí a treba povedať, že čo sa týka erotických scén, tak Nabokova Lolita je len slabučký čajíček oproti týmto autorkiným memoárom. Vždy som sa radil k veľmi otvoreným a liberálnym ľuďom, pokiaľ ide o názory a zmýšľanie, ale musím sa otvorene priznať, že miestami som teda otváral ústa. Premýšľam ako objektívne zhodnotiť tento román. Napísaný je dobre, v podstate mu nie je čo vytknúť. V čom je jeho prínos, okrem toho, že Fragosová svojim vyrozprávaním pravdepodobne uľavila svojej duši, akosi netuším. Ak si odmyslím kontroverznú tému, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou knihy, je to nadpriemerné, no na štyri hviezdičky v záverečnom hodnotení mi trošku chýba vyššia umelecká hodnota diela. Takže to bude za také lepšie tri.       

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára