"Dnes sa zjavili noví stalkeri, vybavení kybernetikou. Niekdajší stalker bol špinavý zamračený chlap, ktorý sa za peniaze zversky tvrdohlavo milimeter za milimetrom plazil na bruchu po Pásme. Dnešný stalker je inžinier, fičúr s kravatou, ktorý sedí kdesi kilometer od Pásma s cigaretou v zuboch, s pohárom osviežujúceho koktailu poruke a sleduje obrazovky. Je to gentleman s pevným platom." (s.163).
Kniha Stalker obsahuje poviedku Zvonka a novelu Stalker, ktorá dala celému dielu názov. Oba príbehy píšu o stretnutí ľudstva s mimozemskou civilizáciou. Hrdinami sú jednotliví svedkovia, ktorí prichádzajú s mimozemšťanmi či už priamo alebo nepriamo do kontaktu. Autori diela si kladú viaceré filozofické otázky a zamýšľajú sa nad tým ako by stretnutie s mimozemšťanmi vyzeralo.
Poviedka Zvonka a novela Stalker sú si atmosférou a príbehom veľmi podobné. Dokonca keby prvá neskončila ani by som si nevšimol, že začala druhá. Príbehy majú kolektívneho hrdinu, ktorými sú jednotliví svedkovia udalostí. Osobne mi to veľmi pripomínalo niektorú z častí kultového seriálu Akty X.
"Kým som písal, inoplanéťania vtiahli do lode dva schodíky. Ostal už len jeden. Musím... (Nečitateľný odstavec, akoby Lozovskij nepozeral, čo píše). Najvyšší čas ísť. To bude blamáž., ak nás nevpustia! Musím sa dostať dnu. Práve zliezol zo skaly ďalší inoplanéťan a vošiel dovnútra. Dvaja sú ešte pod loďou. No, Lozovskij, poďme! Trochu sa bojím. Napokon, nezmysel! Sú to len stroje, a ja som predsa človek..." (s.37).
Arkadij a Boris Strugackovci boli svojho času (a stále ešte sú) pojmom v literatúre fantasy a sci- fi. Je pozoruhodné, že ani po desiatkach rokoch od prvého vydania diel ich príbehy nestarnú a stále majú pomerne silnú výpovednú hodnotu. Priznám sa, že nie som veľkým fanúšikom podobného typu literatúry, no Stalker ma zaujal.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára