"Okno do ulice
Když žije opuštěně a přitom by se rád tu a tam někam připojil, komu se vzhledem k proměnám denní doby, počasí, poměru v zaměstnání a podobně zachce uvidět nějakou jedno jakou paži, jíž by se mohl zachytit - ten se dlouho neobejde bez okna ulice. A je - li to s ním takové, že vubec nic nehledá a přistupuje k oknu pouze jako unavený muž s očima přejíždějícíma sem tam mezi obecenstvem a oblohou a brání se a jen trochu zakloní hlavu, pak ho strhnou koně dole dole do sledu vozu a rámusu, a tím tedy konečně do lidské pospolitosti." (s.35).
Hovorí sa, že každý z nás je istým spôsobom nahraditeľný. O niektorých ľuďoch sa to však tvrdiť neodvažujem. Franz Kafka je fenomén, ktorý neprestáva fascinovať čitateľov a odborníkov dodnes. A to napriek tomu, že za svojho života vydal len tri romány, niekoľko noviel a poviedok. A ešte napísal zopár listov. Aj to však stačilo na to, aby sa z neho stala kultová postava, ktorá fascinuje rovnako ako jeho tvorba.
Poviedky sú výberom kratších epických útvarov, ktorých súčasťou je aj slávna Premena. Poviedka V disciplinárnom tábore sa stala predlohou pre fascinujúci román Proces. Väčšina poviedok v knihe sú veľmi stručné príbehy o človeku, ktorý má obavu, je si sám sebou neistý, cíti sa stratený a osamelý. Kafka je skvelý mystifikátor, vie sa naplno ponoriť do ľudského vnútra a rozorvať ho až do kosti. Na Kafku si zakaždým vyčleňujem špeciálny čas a obdobie. Je to jeden z mála autorov, ku ktorému sa zvyknem pravidelne vracať. Síce mám potom dva týždne depresie, ale ten čitateľský zážitok je neopísateľný.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára