streda 24. októbra 2018

RECENZIA: Sebastian Fitzek - Pasažier 23 (TATRAN, 2018)

HODNOTENIE:   **

"Kapitán si vzdychol, odsunul šálku a vyčerpane povedal: - Dočerta, vlastne o tom nesmiem s nikým hovoriť. Ale ty si momentálne jediná osoba na lodi, ktorej môžem dôverovať.  - 
- Čo sa stalo? - zmätene sa opýtala Júlia.
- Nesmieš to nikomu povedať. Máme na palube pasažiera 23 - " (s.47).




Martin Schwartz, hlavný hrdina príbehu, je policajný psychológ, ktorý pred piatimi rokmi za záhadných okolností prišiel počas plavby luxusnou zaoceánskou loďou Sultan of the Seas  o manželku aj o syna. Aby zabudol na tragédiu, vrhá sa ako utajený vyšetrovateľ do najnebezpečnejších policajných akcií. 
Jedného dňa mu zavolá stará pani Gerlinda Drobkowitzová, autorka trilerov, ktorá je presvedčená, že našla dôkaz o tom, čo sa prihodilo jeho rodine. Martin Schwartz sa po tragickom zmiznutí svojej manželky a syna zaprisahá, že na palubu lode už nikdy nevstúpi. Lenže potom sa v jednej z kajút objaví dievčatko, ktoré objíma plyšového medvedíka, ktorý kedysi patril jeho synovi. 

Najzaujímavejšie na románe Romana Fitzeka je prostredie, v ktorom sa dej odohráva. Deväťdesiat percent príbehu sa budeme plaviť luxusnou zaoceánskou loďou a riešiť záhadu stratených a znovunájdených pasažierov. A zaujímavé sú ešte aj poznámky na konci knihy, ktoré súvisia s románom. To ostatné je klasický kriminálny prípad, ktorý nie je v podstate ničím výnimočný. Pár dramatických momentov to nevytrhne. Priznám sa, že nie som nejakým extra fanúšikom nemeckého spisovateľa a aj jeho predošlý román Balík som si prečítal viac - menej zo zvedavosti. A ani Pasažier 23 nejaký výnimočný dojem na mňa neurobil. Také nenáročné čítanie na jedno sychravé nedeľné popoludnie. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára