nedeľa 7. januára 2018

Mesiac alebo tridsať dní (poviedka na pokračovanie) 6 časť


DEŇ ŠIESTY (NEDEĽA)


Dnes bol v podstate klasický nedeľný deň. Ráno som si chvíľu zacvičil, potom som šiel na menší nákup do Kauflandu a napokon som vymenil zajacovi piliny (chováme s priateľkou takého nezbedného ušiaka). Okolo jedenástej som navaril obed. Ani neviem, čo som doň všetko dal. Ale chutilo to celkom fajn. Určite tam boli kuracie prsia, sušené huby, sušené slivky, nejaké arašidy, pár druhov korenia a podlieval som to vínom. Podlieval som mäso aj seba. 
Poobede sme sa boli s Klárou prejsť v meste, kde sme si dali kávu a trolejbusom sme sa odviezli naspäť. Niečo po tretej som sa pripojil na facebook. "Úloha splnená" prečítal som nahlas. Jasné, že nechýbal ani smajlík, to by nebola Kristínka. Otvoril som si poštu. Hm, paráda, presne podľa mojich predstáv. Spokojne som si prezeral fotografie, ktoré mi poslala. Kika sa fakt posnažila. Luxusná spodná bielizeň (neviete mi náhodou vysvetliť, prečo sa hovorí spodnému "prádlu" bielizeň, keď ho predávajú aj v iných farbách?).Občas mi tí jazykoví puristi idú poriadne na nervy. No nič poďme ďalej. Biela blúzka, z ktorej vypadávali prsia, kratučká čierna minisukňa, podväzky a napokon aj lodičky s poriadne vysokým tenkým podpätkom.




- Pekný deň, pán Rozbor, ani si neviete predstaviť ako veľmi som sa na Vás celý deň tešila. Som pripojená už od siedmej ráno. Nemohla som celú noc zaspať, čo som sa chvela nedočkavosťou.Tak aké hodnotenie dostanem,? Hihi :)  (prečítal som si odkaz na massengeri).

- No, musím priznať, že si sa fakt posnažila. Ale písal som ti, že budem veľmi prísny. Takže aby si nebola príliš namyslená, dávam ti dvojku. Ale takú lepšiu dvojku, čo je v mojom prípade veľmi pozitívne hodnotenie.

- Ďakujem, pán Rozbor, veľmi si to vážim :) Čím Vás môžem potešiť? Máte pre mňa nejakú ďalšiu úlohu? :)  Už teraz sa na ňu veľmi tešííím :P

- No ak pekne poprosíš, možno niečo vymyslím. (naťahoval som mladú šarmantnú kolegyňu.

- Veľmi pekne Vás prosím, dajte mi ďalšiu úlohu, vážený pán Rozhor. Je to takto dobré? :)

- No povedzme. Zajtra si vezmeš tie vecičky, v ktorých si sa pre mňa dnes nafotila, ráno sa vo svojej kancelárii  prezlečieš a prezuješ a budeš celý deň flirtovať s Laurou. Je ti to jasné, Kika?

- Ale pane, to mám chodiť po pracovisku ako nejaká fľandra? Neviem či sa na to cítim... :( Som slušné dievča. Dcéra viceprimátora. Čo na to povie môj otec ak sa mu to náhodou dostane do uší?

- Prestaň Kika s tými výhovorami, lebo končíme (pritvrdil som).

- Prepáčte pán Rozbor, ja len...

- Ty len, čo? 

- Už budem poslušná. Ospravedlňujem ja. Už sa to nestane. Sľubujem.

- To dúfam. Takže zajtra sa oblečieš ako sme sa dohodli a budeš celý deň flirtovať s Laurou. Budeš sa s ňou pohrávať. Musíš ju donútiť, aby bola tvojou malou poslušnou myškou. Daj na frak jej chladnej povahe. Jasné?

- Áno, rozumiem, milý pane, ale ako to mám urobiť? :)



- Panebože, použi ženské zbrane, si dcérou viceprimátora, Laura ťa musí poslúchať, pochybujem, že by chcela prísť o také príjemné teplé miestečko...

- To sa jej mám vyhrážať? No neviem...

- To už nechám na teba. Použi všetky dostupné prostriedky. Ukáž svoju šikovnosť. Mimochodom Laura príde zajtra oblečená do práce podobne ako ty, takže nebude to až taký problém...

- Naozaj? A odkiaľ viete, čo si Laura oblečie zajtra do práce? :P  (vyzvedala tá prešibaná mladá žaba).

- To nechaj na mňa, uzemnil som mladú sexi kolegyňu. Dúfam, že ťa tá úloha vzrušuje a tešíš sa na Lauru, ty malá potvora.

- Popravde, až tak ma to zase neberie, pane, ale pokiaľ Vám to urobí radosť, potom to rada pre Vás spravím :)

- Aby som bol úplne spokojný, chcem, aby si Lauru počas pracovnej doby donútila vyzliecť si pred tvojimi očami nohavičky, ktoré mi potom osobne donesieš do mojej kancelárie a zariadiš, aby si obliekla tie, ktoré budeš mať práve na sebe. Je to jasné?

- Čožeee?! To nedokážem. Som hanblivá. Bože. Pane, dajte mi trest alebo nejakú inú úlohu. Prosíííím :(   

- Od -pá -jam sa...maj -sa...

- Počkajte. Dobre, spravím to. Nechoďte. Urobím všetko ako si želáte. Budú nohavičky. Získam ich, aj si oblečie tie moje. Čo len chcete! 

- Uvidíme sa zajtra v práci. To je zatiaľ všetko. Pekný deň a daj si oddych. Zajtra ťa čaká náročný deň v práci...

- Ďakujem, pán Rozbor, už sa teším. Budete veľmi spokojný. Sľubujem :) Aj ja Vám  prajem pekný deň. Vaša oddaná asistentka pre všetko :P

....



Prišla mi na facebook správa od Laury. 

-Vieš čo tá mrcha Kika vymyslela? Prečítaj si mail, čo mi poslala.

Na pár sekúnd som sa odmlčal, akože si čítam správu, ktorú som deň predtým napísal v  Kristínkynom mene. 

- Fúha, to by som do nej nepovedal :) 

- Mi hovor. Na každého sa usmieva, hahahha, hihihi a potom toto. Čo mám robiť? :( 

- No na tvojom mieste by som splnil to, o čo ťa žiada. Predsa len, je to dcéra viceprimátora.

- Ale to je odporné vydieranie, predsa nemôže odo mňa žiadať, aby som sa do práce obliekala ako štetka, doriti!

- Pozri, podľa mňa by si si mala vziať tie veci do práce. Veď o nič nejde. Jeden deň to v nich vydržíš a máš pokoj. No nie?

- Ja neviem... čo keď jej to nebude stačiť a nabudúce príde s nejakou ďalšou šialenou úlohou?

- Záhradná, neber si to tak. Proste urob o čo ťa žiada a ak by to náhodou nestačilo, prídi za mnou. Ja si to s ňou vybavím. Je mi fuk, nech je hoci aj dcérou prezidenta vesmíru :D

- Fakt? Ďakujem Tomáš, vážim si to :) Možno nie si až taký debil ako vyzeráš :) Prepáč :D Oki, idem teda pozrieť do nákupného centra nejaké veci, nech je tá malá drzá hus spokojná, lebo nie všetko čo vyžaduje, mám v šatníku. Ešte raz ďakujem za podporu a prajem ti príjemný zvyšok nedele :) papa

- Pekný zvyšok nedele aj tebe, Laura. Uvidíme sa zajtra :)

....

Ja som taký džentlmen. Kam sa na mňa všetci hrabú? :)  



  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára