Ľudia si dávajú rôzne novoročné predsavzatia. Nieto si dá záväzok, že schudne, iný, že prestane s fajčením alebo s pitím, ďalší, že bude tráviť viacej času s deťmi.
Spoločne s priateľmi máme už niekoľkoročnú tradíciu, že trávime Silvester na jednej horskej chate v Malej Fatre. Je nás tam zakaždým okolo desať až dvanásť, počet závisí aj od toho, či si niekto z partie nájde počas roka partnera, alebo sa s ním naopak rozíde. Tesne pred polnocou každý z nás povie ostatným nejaké svoje novoročné predsavzatie a koncom roka zakaždým zhodnotíme naše úspechy alebo neúspechy. Ja som si napríklad minulý rok predsavzal , že si s priateľkou kúpime nové auto. Zatiaľ však obaja aj naďalej cestujeme mestskou hromadnou dopravou. Predsavzatie na tento rok (teda to, ktoré som sa rozhodol prezradiť svojim priateľom) bolo, že si s mojou drahou polovičkou nájdeme vlastné bývanie. Už tretí rok sme v podnájme a radi by sme šli do vlastného. To neoficiálne predsavzatie bolo, že som uzavrel stávku sám so sebou, že do mesiaca dostanem svoju kolegyňu z práce. Teda aby ste rozumeli, mám skvelú priateľku a všetko čo k tomu patrí, no viete ako to je, chlapi musia udržiavať svoje lovecké inštinkty v strehu. Tak dobre, máte pravdu, je to odo mňa tak trochu hnusné, dobre, je to odo mňa dosť hnusné, ale neviem si pomôcť. Pracujem na mestskom úrade na sociálno - bytovom oddelení a ona robí na ekonomickom úseku. Volá sa Laura, je tesne po strednej, externe študuje na vysokej a popri tom pracuje na úrade. Kanceláriu má len o jedny dvere ďalej. Nebezpečne blízko. Vyzerá fakt úžasne. Je skôr nižšej postavy, meria okolo meter šesťdesiat päť, má dlhšie kučeravé hnedé vlasy, menší nos, veľké zelené mačacie oči, jemne vykrojené pery, ktoré občas vykúzlia záhadný úsmev Mony Lisy. Na dlhých štíhlych prstoch nosí nenápadné strieborné prstene. Okolo krku má jemnú retiazku s krížikom. Postavu má ako typická hruška. Menšie, no pevné prsia, širšie boky a väčší, pekne tvarovaný zadok. Nohy má tak akurát. Sú mierne šľachovité, nie veľmi tenké, ale ani široké, určite sa vo voľnom čase venuje nejakému športu. Tipujem to na fitko, moderný tanec alebo jogu. A možno to má len rada "na stojáka" a nejaký jej osobný tréner jej dáva poriadne do tela (hoci má táto predstava istým spôsobom vzrušovala, dúfal som, že tomu tak nie je). Jej výzor však nebolo to jediné, čo ma na nej priťahovalo. Bola to taká tá príťažlivá mrcha, ktorá dokáže muža na prvý pohľad zaujať. Dokonca si myslím, že keby ste sa spýtali žien, s kým by si chceli vyskúšať nežné hry s rovnakým pohlavím, väčšina z nich by bez váhania ukázala práve na Lauru. Laura nikdy neplytvala úsmevom, väčšinou na vás hľadela skúmavým pohľadom, akoby vás skenovala, občas nadvihla kútiky úst a keď náhodou nepokojne pokrčila tým svojim malým nosom, okolo očí sa jej vytvorili drobné vrásky. Tým, že bola nižšej postavy, rada nosila vyššie podpätky. Najmä klasické lodičky a v lete zase jemné sandáliky. Už aby bolo leto....
Tento rok vyšiel Silvester na nedeľu. V pondelok sme s priateľkou (aby som vám ju teda predstavil aj menom, volá sa Klára) dospávali náročnú noc. Liečil som sa z bolehlavu, ktorý mi spôsobili tri fľaše šampanského a jedna nedopitá fľaša vodky. Nie som už zvyknutý na alkohol (vysokoškolské žúry sú už dávno preč) a nadmerné popíjanie zvládam čoraz horšie. Najmä jeho dôsledky. A tak sme celý pondelok v podstate preležali v posteli, dojedali zvyšné koláče, zemiakový šalát a kapustnicu. A ja som intenzívne v myšlienkach zostavoval tridsať dňový plán, ako sa dostať na konci januára Laure do nohavičiek...
DEŇ PRVÝ (UTOROK)
Keď som sa ráno vyhrabal z postele, začínal som ľutovať, že som si nevzal dovolenku ešte aspoň o jeden deň dlhšie. Vonku bola ešte tma, takmer všetok sneh sa roztopil a väčšina okien bola ponorená do hlbokej noci. Ulice vyľudnené, nikde nikoho. Pomalým krokom som kráčal do práce. Takmer celý mestský úrad ešte dovolenkoval. Pri vrátnici som si klikol príchod a výťahom som sa zviezol na štvrté poschodie. Som zvyknutý chodiť do práce o niečo skôr, aby som si stihol zaliať čaj, pozrieť klebety na internete, prelistovať noviny a tak. Zívol som si do dlane a pretrel som si oči. Nijaká nová pošta. To ma potešilo. Do ôsmej ostávalo ešte nejakých päť - šesť minút. Rozhodol som sa zájsť na ekonomické. Zaklopal som na dvere.
"Ďaléééj" začul som otrávený hlas svojej mladej príťažlivej kolegyne. Napravil som si golier na košeli a vopchal som hlavu do dverí.
"Dobré ráno Laura" usmial som sa a snažil som sa pri tom nahodiť ten najzvodnejší úsmev pod slnkom.
"Čo potrebuješ, Tomáš?" uzemnil ma jej rázny hlas.
"Ja... no... vlastne..." začal som sa ošívať, lebo toto som akosi nedomyslel. "Teda..."
"Tak máš niečo alebo ma necháš pracovať?" zavrčala ako podráždený tiger a namierila pohľadom do monitoru svojho počítača, aby mi dala jasne najavo, že sa nemieni zdržovať somarinami.
"Vlastne..." našťastie som si našiel zámienku. "Chcel som ti zaželať všetko najlepšie do nového roku" usmial som sa na ňu a podišiel som bližšie.
"Aha" prikývla Laura, akoby spracovávala nejakú náročnú fyzikálnu teóriu.
"Tak ďakujem" odpovedala po dlhšom mlčaní a neochotne sa zdvihla zo stoličky. Biela blúzka, hrubšia kockovaná sukňa pod kolená, telové pančuchy a vyššie kožené čižmy. Nemám rád zimu. Napriek tomu som si Lauru dôkladne prehliadol.
"Aj tebe prajem...no...všetko dobré do nového roku" pokúsila sa o úsmev a podala mi ruku. Mala prekvapujúco pevný stisk. Naklonil som sa k nej bližšie, aby som ju aspoň objal, prípadne jej dal letmý bozk na obe líca. Lenže ona sa okamžite stiahla ako nejaké plaché zviera, keď zacíti nad sebou krúžiť dravca. V tej chvíli vošla do miestnosti korpulentná dáma, ktorá sa pri chôdzi knísala z boka na bok ako tučniak cisársky. Mala oblečene neforemné tmavé šaty a na nohách čierne poltopánky. "Úúú my sa tu bozkávame?" šibalsky sa jej zaleskli drobné prasačie očká a okamžite sa na mňa prisala a vlepila mi poriadne vlhkú pusu, akú dostávajú malé deti od svojich tetušiek na narodeninových oslavách. Snažil som sa odtiahnuť, ale jej ramená boli ako páky. Zovreli a už nepustili.
"Všetko najlepšie do nového roku, Tomáško" objímala ma a dokonca ma zo dva razy zdvihla aj do vzduchu a potočila so mnou.
"Aj vám všetko najlepšie, pani Hronská" odpovedal som priškrteným hlasom a márne som sa snažil nabrať dych. Všimol som si Laurin škodoradostný úškrn spoza monitoru.
Však počkaj, ty potvora, precedil som cez zuby, len čo som opäť pocítil pevnú pôdu pod nohami.
"Myslím, že je načase vrátiť sa späť k práci" zakončila celé to nepodarené divadlo moja mladá kolegyňa a rázne sa zdvihla zo stoličky. Otvorila mi dvere a pritlačila sa bližšie ku mne. Mala taký jemný svieži parfém, ktorý okamžite podráždil moje čuchové bunky.
"Pekný deň, pán Rozbor. A pozdravujte odo mňa priateľku" neodpustila si poznámku na môj záväzok.
"Podobne aj vám, slečna Záhradná" podpichol som ju.
"Som Rajská" zdvihla varovný ukazovák, ktorý mi pristál priamo pred očami. To bola taká moja obľúbená slovná hračka, keď som ju chcel vytočiť. Jej priezvisko sa mi spájalo s rajskou záhradou, tak som ju tým občas štengroval.
Za chrbtom mi tresli dvere. Vrátil som sa spať do svojej kancelárie a až do obeda som čítal jeden historický román. Potom som šiel na obed a z ponúkaného menu som sa rozhodol pre zeleninový šalát s kúskami kuracieho mäsa. Po sviatkoch som potreboval niečo na odľahčenie. Po obede som našiel na internete jednu donáškovú službu a objednal som na stredu, na desiatu hodinu doobeda, priamo do kancelárie ekonomického oddelenia, veľkú kyticu kvetov pre slečnu Lauru Rajskú. Od neznámeho ctiteľa. Kvety ešte nikdy nič nepokazili...
Tridsať dňová operácia s krycím názvom Laura Záhradná začala písať svoju prvú kapitolu.
Tridsať dňová operácia s krycím názvom Laura Záhradná začala písať svoju prvú kapitolu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára