Mesiac alebo tridsať dní (poviedka na pokračovanie)

DEŇ DVADSIATY ŠIESTY (SOBOTA)

Ráno som si dal na plavárni klasický kilometer. Prišiel som o niečo neskôr ako zvyknem, preto som stihol iba časť rozcvičky, počas ktorej sa príťažlivej slečne parádne zarezávali plavky do vyšportovaného zadku. Zase mi zdvihli adrenalín dôchodcovia, ktorí si mýlia plaveckú dráhu s wellnessom  Po plavárni som si dal sprchu, vysušil som si vlasy a zastavil som sa v Lidli na menší nákup. 
Vonku mrzlo, ale inak bolo celkom príjemne. V neďalekom Carrefoure som sa zastavil na kapučíno. Prelistoval som si noviny a potom som chvíľu len tak premýšľal. Asi sa svetu javím ako nezrelý cynik, ktorý vyhľadáva príležitosti, aby si mohol zasunúť, odrbáva ľudí, fláka sa v práci a vyžíva sa v nešťastí iných. Neviem. Možno na tom niečo bude, no ja sa vnímam v prvom rade ako človek, ktorý sa bojí dospieť, aby sa nestal definitívnou súčasťou tejto povrchnej, hlúpej, zmagorenej, pretechnizovanej spoločnosti. Bojím sa splodiť do tohto sveta dieťa, bojím sa, že zlyhá a neuspeje rovnako ako jeho otec. Prišla mi SMSka od Laury.
- chcem sa ti ospravedlniť za svoje správanie. je pravda, že občas sa chovám naozaj hrozne. možno je tým, že ťa mám istým spôsobom rada a bojím sa toho. ber moje slová s rezervou, včera sme boli s Helenou, teda s Hronskou, na víne a mám v sebe ešte zostatkový alkohol. spala som u nej. s ňou. chápeš. bolo to fajn. parádne na sebe zapracovala. vidíme sa v pondelok v práci. Laura -

Asi mala v sebe rovnaký zmätok ako ja. Lenže kým ja som sa nebezpečne blížil k štyridsiatke, ona mala do tridsiatky ešte poriadne ďaleko a teda dostatok času usporiadať si svoj život. Dnes je to dvadsiaty šiesty deň, čo som si začal písať tento denník a do naplnenia hlavného cieľa (vyspať sa s Laurou) mi ostávajú už len štyri dni. Aj keď čoraz intenzívnejšie premýšľam nad tým, či je to stále ešte o tom... Možno by bolo najľahšie normálne za ňou prísť a navrhnúť jej, aby sme si to spolu jediný raz nezáväzne rozdali. Lenže sa bojím toho, čo by nasledovalo potom. A navyše, takto by som to nechcel. Laura Rajská je pre mňa výzva. 

Klára niekoľkokrát hovorila zo sna po francúzsky a slastne sa pri tom usmievala. Mnohé články uverejnené v slepačích magazínoch, ale aj seriózne vedecké štúdie, zdôrazňujú, že za normálnych okolností ženu dokáže bez problémov uspokojiť aj osem centimetrov. No vysvetlite to žene, ktorá mala v sebe čiernu mambu a išla sa pri tom zblázniť od rozkoše. Trochu ma upokojilo, keď mi ho po návrate z plavárne vzala nenásytne do úst a lízala mi ho ako o život. Jej oči sa zvodne usmievali, keď podo mnou kľačala a brala si ho do hrdla až po semenníky, ktoré nežne sala perami. "Mon beau grand noir étudiand" vzdychala moja priateľka po francúzsky, keď som sa jej spravil na tvár.
Musím sa pozrieť v slovníku, čo to znamená. 

Poobede sme sa šli trochu prejsť do lesoparku. Obaja sme mali dobrú náladu. V talianskej kaviarni, ktorá je súčasťou obchodného domu Max, sme si dali kapučíno a jahodový cheeesecake. Ten sme si rozdelili na polovicu. Klára provokačne olizovala končekom jazyka kávovú lyžičku a pod stolom ma dráždila bosou nohou. Nevedel som sa dočkať chvíle, keď odtiaľ vypadneme. Napokon sme to nevydržali a skončili sme na pánskych toaletách, v najvzdialenejšej kabínke. "J aime ton gros báton noir" kričala v orgazmickom kŕči. Začal som vážne uvažovať nad tým, že sa vo voľnom čase budem intenzívne venovať francúzštine.