"Čo ste, že nepoznáte ani vtákov, ani rastliny, ani stromy? Odkiaľ ste prišli?
Prišli sme z tam toho mesta. Poznáme kamene. Sú ako človek: drsné, nežné, červenkasté, pórovité, nové, staré, hladké, vráskavé, žilnaté, s ostrými hranami, prefíkané, dobromyseľné, ktoré ťa udržia na nohách, keď sa pošmykneš, zradné, ktoré pukajú od smiechu pri tvojom nešťastí, verné, ochotné stáť stáročia na základoch ako z povinnosti, bláznivé, zamračené, hrdé, ktoré snívajú, že sa stanú pamätnými dlaždicami, čisté, ktoré slúžia bez odmeny, dláždia cesty v nekonečných radoch ako ľudia, bezmenné, bezmenné, bezmenné, na veky vekov.
Hovoríte vážne alebo fantazírujete.
Teraz sú krvavé z bojov ako ľudia.
Čo je to za mesto, ó Bože.
Mesto ako všetky ostatné.
Ako všetky ostatné? Nie, nie, nie. Toto nie je mesto. To je šialenosť." (s.257).
V popredí príbehu, ktorý sa odohráva počas 2. svetovej vojny, stojí albánske mesto Gjirokastre a jeho obyvatelia. Bido Šerifi, Čečo Kaili, vynálezca Dino Čičo, žena, ktorá pripravuje nevesty na svadbu Kako Pinoja, stará klebetnica Soseja, skúsená Džemoja, atď. Rozprávačom príbehu je dospievajúci chlapec, ktorý spoločne so svojim najlepším priateľom Ilirom prežívajú v meste, ktoré počas vojny striedavo okupujú Taliani, Gréci a Nemci:
"- Na Francúzsko a Kanadu a mne daj Luxembursko.
- Nie! Luxembursko milujem!
- Chcel som ho.
- Ak mi dáš Habeš za dve Poľská, tak uvidíme, čo sa dá robiť.
- Habeš ti nedám. Vezmi si Francúzsko a Kanadu.
- Nie.
- Tak mi vráť Indiu, ktorú som ti dal včera za Venezuelu.
- Indiu? Na, vezmi si! Načo mi je India? Aby som pravdu povedal, už včera som to oľutoval.
- Neoľutoval si aj Turecko?
- Turecko som predal, vrátil by som ti ho.
- Pozri teda, nedám ti Nemecko, ako som povedal včera. Mám štyri kusy, ale nedám.
- Ó, na Nemecko je už neskoro!
Celú hodinu sme sa hádali a obchodovali sme s poštovými známkami uprostred ulice. Práve sme sa hádali, keď prišiel Javer a s úsmevom nám povedal:
- Hej, prebudovávate svet?" (s.29)
Nejde o jeden veľký súvislý príbeh, je to skôr akási mozaika mikro príbehov, ktoré zažívajú obyvatelia Gjirokastre. Ismail Kadare si nevšíma len mesto a jeho obyvateľov, zameriava sa aj na tradície, zvyky, históriu, kultúru, folklór a politiku. Ľudia v tomto kraji sú silno spätí s poverami. Hrôzu im naháňa baba Vasilica, ktorá pred rokmi prišla spolu s gréckym vojskom do mesta a nechala povraždiť takmer stovku jeho obyvateľov. Teraz sa medzi ľuďmi šepká, že Vasilica chystá návrat. Strach naháňa aj duch istého Dzuana, ktorý sa pravidelne objavuje v rôznych častiach mesta.
Jednoznačne najsilnejšou stránkou románu je atmosféra, ktorá je miestami priam mrazivá: "Po meste sa potulovali vypustení väzni, niekoľko zúfalých Labov, niekoľko nikdy nevidených tvárí. Všetko bolo inakšie a neurčiteľné. Námestia, uličky, stĺpy si chránili svoje záhady. Bránky sa podozrievali oprávnene. Okná zakryté prikrývkami už od čias bombardovania, život odstránil. Dni boli chladné, beztvaré. Žili len komíny." (s.142).
Ismail Kadare je výnimočný rozprávač, nie náhodou ho prirovnávajú k Márquezovi (a práve Márquezovo dielo Kronika vopred ohlásenej smrti mi Kadareho Kroniku v kameni v mnohom pripomína). Má však niečo aj z Kafku a Orwella (tú desivú absurdnosť). Pohľad na obyvateľov Gjirokastre akoby nás preniesol do Kusturicovho kultového filmu Čierna mačka, biely kocúr.
Zaujímavosťou románu je, že za každou kapitolou je vsunutý nejaký text Z kroniky alebo z Rozprávania iných ľudí, ktorý robí román ešte autentickejším.
Kadareho som doteraz vnímal len cez jeho dielo Spiritus, ktoré má svojho času veľmi príjemne prekvapilo a pozitívne pocity prevládajú aj z Kroniky v kameni. Nie je to jednoduché čítanie, v knihe vystupuje pomerne veľké množstvo postáv, ktoré majú navyše podobné mená, takže treba byť pozorný. Ako som už vyššie spomínal, nemáme tu len jeden príbeh, je to skôr kronika príbehov a dobových správ, no napriek tomu sa oplatí po diele siahnuť a to minimálne z dvoch dôvodov. Výborne vykreslená atmosféra vojny a bližší pohľad na históriu jedného zvláštneho albánskeho mesta.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára