piatok 12. januára 2018

RECENZIA: Jojo Moyesová - Krasojazdkyňa (Ikar, 2017)

HODNOTENIE:   ***                                    KNIHA MESIACA JANUÁR 


" - Jsem stejný zákazník jako kdokoliv jiný. -
  - No jasně. Obyčejníá holka bez auta, co chce dopravit koně do Francie. - " (s.343). 



Sarah Lachapellová má štrnásť rokov a zo všetkého najviac miluje kone. Teda najmä toho jedného. Volá sa Boo a má osem rokov. Kúpil jej ho starý otec Henri (Sarah ho oslovuje nežne Papy), ktorý vnučku vychováva. Henri bol kedysi dávno členom prestížneho francúzskeho jazdeckého klubu Le Cadre Noir. Sarah chodieva za Boom každý deň, hneď po vyučovaní, aby ho obriadila a skúša s ním stále nové  jazdecké kúsky. Farmu, na ktorej je kôň umiestnený, vlastní starší chlapík s prezývkou Kovboj John, Henriho dávny priateľ. Jedného dňa príde Henrihu zle od srdca. Okamžite je vo vážnom stave hospitalizovaný v nemocnici. Od tej chvíle nastanú pre Sarah veľké problémy. Nielenže ostane v podstate bez peňazí, ktoré potrebuje nielen pre seba, ale aj pre Booa, aby mu kupovala seno a platila za jeho ustajnenie, ale navyše Kovboj John sa rozhodne farmu predať špekulatívnemu chlapovi, ktorého väčšina ľudí pozná pod menom Malťan Sal. Malťan Sal má okrem iného slabosť na mladé, dospievajúce dievčatá...
Jedného dňa sa Sarah vyberie na večerný nákup do miestneho obchodu a SBS - kar ju obviní z krádeže. Našťastie sa pri nej zjaví neznáma žena, ktorá jej pomôže.
Tou ženou je Natasha Macauleyová, vynikajúca právnička, ktorá pracuje ako súdna zástupkyňa detí. Natasha v tom čase prechádza zložitým obdobím. S manželom Macom, ktorý je profesionálny umelecký fotograf, žijú už rok od seba a v najbližších týždňoch ich čaká rozvod a rozdelenie majetku. Natasha si medzičasom našla nového partnera, kolegu z práce, rozvedeného otca dvoch detí, Conora
Natasha odprevadí Sarah pred dom, no zistia, že ten bol medzičasom vykradnutý. Natasha sa obáva nechať štrnásťročné dievča samé vo vykradnutom byte a preto sa rozhodne, že na jednu noc ju nechá u seba. Lenže dom sa stane dočasným útočiskom aj jej (čo nevidieť exmanžela) , ktorý sa vrátil späť do Londýna a nemá kam zložiť svoje veci. 
Natasha s Macom požiadajú úrad o dočasnú pestúnsku starostlivosť maloletej Sarah do doby, kým sa  jej starý otec  neuzdraví. Lenže Sarah nie je práve ľahký prípad. Začne chodiť poza školu, aby sa mohla starať o Booa a odmieta sa podeliť so svojimi dočasnými rodičmi o svoje problémy. Napokon zorganizuje veľký útek. Vezme Booa, ktorému hrozí, že ho predajú a utečie s ním do Francúzska. Natasha s Macom a Kovbojom Johnom ju idú okamžite hľadať. Do toho však príde správa o úmrtí pána Henriho. Horšie to snáď už ani nemôže byť...

Jojo Moyesová sa, podľa vlastných slov, inšpirovala skutočným príbehom štrnásťročného dievčatka menom Mecca Harrisová, ktorá nadovšetko milovala kone a stala sa členkou organizácie Philadelphia Black Cowboys, ktorá dáva šancu deťom z rizikových štvrtí začať žiť iný život. Mecca sa ako talentovaná hráčka póla dostala do černošského tímu Work to Ride. Na jeseň 2003 o ňu prejavila záujem škola póla v Kalifornii. Nastúpiť však už do nej žiaľ nestihla, lebo Meccu spoločne s jej mamou a maminým priateľom zavraždili. Údajne to malo niečo spoločné s drogami.
Príbeh Sarah Lachapellovej našťastie nemá taký smutný záver (autorka si ho upravila podľa vlastných predstáv), občas sa v texte stretneme aj s niekoľkými vtipnými momentmi: 
" - Takže tvoje bývalá žena. Trávite spolu noci plné šílené vášně a na mě už nemáš energii.- Rozesmála se.
- S Natašou to nesouvisí. -
- v Polsku je Nataša nejčastější jméno pro prostitutky. Věděl si to? -
- Já ji to řeknu. Určitě ji to potěší. -" (s.158). 

Jojo Moyesová je zaujímavá autorka. Ako jedna z mála dokáže povýšiť romantiku na umenie. Výborne zvládla najmä román Predtým ako som ťa poznala, ktorý bol nedávno aj úspešne sfilmovaný. Možno ešte stále očarený týmto príbehom, som očakával od Krasojazdkyne niečo viac. Výsledkom je kniha, na motívy ktorej by mohli nakrútiť film, ktorý by šiel v sobotu večer na súkromnej televízii Doma. Moyesová ponúkla niekoľko vtipných momentov, pár dramatických scén, čitateľsky atraktívne prostredie súdnej siene, pohľad do konských stajní, priemerné postavy a ničím prekvapujúci záver či nečakanú zápletku. Pre mňa sklamanie, ale stále je to kniha, ktorá sa dá čítať úplne v pohode. Bohužiaľ nič viac.   

                

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára