HODNOTENIE: ***** KNIHA MESIACA JANUÁR
"Každý muž má dva erotické životopisy. Obvykle se mluví jen o tom prvním: seznamu lásek a milostných setkání.
Možná že zajímavější je druhá biografie: pruvod žen, které jsme chtěli a které nám unikly, trýznivá historie neuskutečněných možností.
Je ale ještě třetí, tajemná a zneklidňující kategorie žen. To jsou ty, s kterými jsme nemohli a neuměli nic mít. Líbily se nám, my jsme se líbili jim, ale zároveň jsme vzápětí pochopili, že je mít nemužeme, protože se s nimi ocitáme na druhé straně hranice." (s.218).
Dlho som zvažoval, či si túto knihu kúpim, vzhľadom na fakt, že čistý text má 240 strán, ktoré stoja bez mála 18 euro, čo je pre mňa ako pre priemerne zarábajúceho človeka (za relatívne útle dielo) pomerne vysoká suma. Našťastie prišli Vianoce a dostal som niekoľko knižných poukážok. Jednu z nich som teda investoval práve do Knihy smiechu a zabudnutia. Oplatilo sa?
Román sa skladá zo siedmich príbehov (z toho len jeden na seba priamo nadväzuje) a je (podobne ako divadelná hra) rozdelený do siedmich častí. V zahraničí vyšla kniha po prvý raz už v roku 1979, vo francúzskom preklade. Vzhľadom na nepriaznivú politickú situáciu vo vtedajšom Československu, neprešla v tom čase dobovou cenzúrou.
Prvý diel - Stratené dopisy: štýlom, akým je príbeh písaný, pripomína Kunderovu predchádzajúcu zbierku poviedok Smiešne lásky. Fešák Mirek sa počas vysokoškolského štúdia zamiloval do Zdenky, ktorá patrila do kategórie škaredých žien. Nikto z okolia tomuto zväzku nerozumel, možno ani samotný Mirek a Zdenka. Potom prišla okupácia, ruské tanky a obaja šli vlastnou cestou. Znovu sa stretávajú takmer po dvadsiatich rokoch a Mirek sa cíti ako obyčajný zradca a zbabelec: "Vyškrábával ji z fotografií svého života ne proto, že ji nemiloval, ale proto, že ji měl rád. Vymazal ji i se svou láskou k ní, vyškrábal ji, jako propagační oddělení strany vyškrábalo Clementise z balkonu, na němž Gottwald pronášel svou historickou řeč. Mirek je přepisovač dějin stejně jako komunistická strana, jako všechny politické strany, jako všechny národy, jako člověk. Lidé křičí, že chtějí vytvořit lepší budoucnost, ale není to pravda. Budoucnost, to je jen lhostejná prázdnota, která nikoho nezajímá, kdežto minulost je plná života a její tvář nás dráždí, popuzuje, uráží, takže ji chceme zničit nebo přemalovat. Lidé chtějí být pány budoucnosti, jen aby mohli měnit minulost. Bojují o vstup do laboratoří, v nichž se retušují fotografie a přepisují životopisy a dějiny." (s.31).
Druhý diel - Maminka - typický Kundera, ktorý sa s čitateľom pohráva a nenapodobiteľne vytvára erotický trojuholník medzi Karlom, jeho manželkou Markétou a milenkou Evou, ktorá ho istým spôsobom vracia do detstva, do čias, kedy tajne miloval zrelú ženu Noru: "Obě ženy se přizpusobily jeho divokosti a on přešel záhy od paní Nory k Markétě a pak zase k paní Noře a zase zpět. Když už to trvalo velmi dlouho, musil si na chvíli vydechnout. Bylo mu nádherně, cítil se silný jako nikdy dříve. Lehl si do křesla a díval je na obě ženy, které ležely před ním na širokém gauči. V té krátké chvíli malého odpočinku neviděl před sebou paní Noru, ale své dvě přítelkyně , svědkyně svého života, Markétu a Evu, a připadal si jak velký šachista, který právě zdolal soupeře na dvou šachovnicích. To přirovnání se mu strašně líbilo a neuměl se zdržet, aby je nevyslovil nahlas: - Jsem Bobby Fischer! Jsem Bobby Fischer, - křičel ve smíchu." (s.58).
Tretí diel - Andělé : poviedka sa skladá z dvoch príbehov. Jeden hovorí o zahraničných študentkách Gabriele a Michaele, ktoré dostanú za úlohu zreferovať divadelnú hru a druhý príbeh píše o vine mladého novinára, ktorý sa hanbí pozrieť do očí svojej kolegyni. Kundera sa týmto príbehom vracia do vlastnej minulosti, v ktorej spravil viacero rozhodnutí, ktoré neboli v súlade s jeho svedomím: Smích? Copak se ještě někdo zajíma o smích? Mám na mysli skutečný smích, který nemá nic společného s žertem, výsměchem a směšností. Smích, nesmírná a vybraná rozkoš, rozkoš sama..." (s.68).
Štvrtý diel - Tamina: príbeh mladej ženy, ktorej zomrel manžel Petr a ona po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy emigrovala na Západ, kde pracuje v jednom z nočných podnikov ako barmanka. Uvedomuje si, že pomaly zabúda na manžela a preto túži po tom, aby si z Prahy priniesla aspoň jeho jedenásť zošitov, do ktorých si zapisoval svoje spomienky. Rozhodne sa, že skúsi prehovoriť mladého študenta Huga, aby v rámci návštevy Československa navštívil aj jej rodičov, u ktorých Tamina Petrove zápisky zanechala. Autor príbehu hneď v úvode čitateľa upozorňuje, že postava Taminy je len jeho literárnou fikciou.
Piaty diel - Lítost: poviedka opisuje vzťah mäsiarovej ženy Kristýny a mladého študentka, ktorý ju oslní svojim intelektom a nevinnosťou. Kristýna sa tajne stretáva aj s automechanikom, s ktorým je to len o sexe. Jedného dňa pozve zamilovaný študent Kristýnu do Prahy a až v žiari veľkomesta si uvedomí, že v porovnaní s ostatnými ženami je len všednou bytosťou. Aj preto dáva večer prednosť pred jej spoločnosťou stretnutiu v Klube literatúry, v ktorom sa stretávajú najväčší básnici svojej doby. Až tam si uvedomí svoj omyl a tesne nad ránom uteká za Kristýnou, aby jej stratenú noc vynahradil. Na to je však už príliš neskoro.
Šiesty diel - Tamina smrť: pokračovanie príbehu o Tamine, ktorá jedného dňa nepríde do práce a nikto o nej nič nevie. Príde po ňu anjel Rafael, ktorý ju na športovom aute vezme do sveta mŕtvych. Tamina sa dostáva na akýsi ostrov plný detí, u ktorých sa začne postupne prejavovať krutosť a sexuálne násilie. Na pozadí Taminho príbehu sa starý umierajúci hudobný skladateľ lúči so svojim dospievajúcim synom.
Siedmy diel - Hranice: disident Ján žije vo voľnom zväzku s Hedvigou a premýšľa, či je ona v tomto vzťahu šťastná: "Proč se se mnou chce milovat? ptal se sám sebe mnohokrát, ale nenacházel na to odpověď. Věděl jen, že jejich mlčenlivé soulože jsou nevyhnutné, stejně jako je nevyhnutné, aby občas při zvuku národní hymny stál v pozoru, i když to jistě nepřináší požitek ani jemu, ani jeho vlasti." (s.206). Jan sa nevyhýba milostným dobrodružstvám, stretáva sa s viacerými zaujímavými a inšpiratívnymi ľuďmi. Cíti, že začína starnúť a je pre neho ťažké sa s tým vyrovnať. Momentálne žije v Spojených štátoch a o pár dní cestuje na krátky čas do Prahy. Premýšľa, ako naloží ďalej so svojim životom.
Kunderov smiech v románe nie je ani úprimný ani uvoľňujúci, naopak, je väčšinou cynický, bolestivý, zúfalý, smiešny až trápny. Máloktorý autor dokáže zapojiť čitateľa do svojich románov a poviedok takým obdivuhodným spôsobom ako práve Milan Kundera. Jeho nazeranie do ženskej duše je priam ohromujúce. Spája často nespojiteľné a dokáže zanechať v čitateľovi výnimočný zážitok. Takže na záver môžem skonštatovať len toľko, že napriek vysokej cene, ktorú som zaplatil za román Kniha smiechu a zabudnutia, každý cent stál za to. Respektíve knižnú poukážku som investoval naozaj do výnimočného diela. A dokonca Kunderovi s radosťou odpustím aj ten jeho občasný gýč, ktorý už tak trochu patrí k štýlu, akým píše svoje fascinujúce knihy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára