DEŇ DVADSIATY PIATY (PIATOK)
S Brežnou sme sa napokon zhodli na tejto kandidátke. Volá sa Karolína Lánová a len nedávno zmaturovala. Čo poviete na náš vkus? :) Ak by náhodou nespĺňala naše, respektíve šéfkine požiadavky, vybrali sme ďalšie dve náhradníčky, ktoré by boli pozvané na pohovor dodatočne. Obaja sme však dúfali, že to nebude potrebné. Keď som odchádzal z kancelárie svojej šéfky, jej pracovný stôl bol výrazne rozkývaný. S úsmevom sme skonštatovali, že ho bude potrebné v blízkej dobe vymeniť za nejaký masívnejší kus nábytku.
S Laurou sme sa pozdravili len veľmi zbežne, stále bola odutá kvôli tomu včerajšku. Paradoxne, vôbec mi to nevadilo. Vedel som, že ju to prejde, ona bola vždy dosť náladová. S Anabelou sme si formálne odkývli a šli sme každý po svojom. Bol piatok, deň, kedy by mi mohol pokaziť náladu len výbuch atómovej bomby alebo iná, tomu podobná tragická udalosť. Uvaril som si zelený čaj, natipoval som zopár futbalových zápasov (hoci ma štvalo, že sa nehrá anglická Premier league, na tú sa cez víkend vždy veľmi teším) a prelistoval som, čo nové v bulvári. Dopísal som rozpísanú dokumentáciu z celého týždňa a s vyloženými nohami som pár minút počúval príjemnú inštrumentálnu hudbu. Odrazu mi zapípala SMS ka. "Klára" prečítal som si na displeji.
- vezmi si pol dňa dovolenky. stretneme sa o pol jednej Na bráne. mám pre teba prekvapenie :) -
Brána bol názov našej obľúbenej reštaurácie v centre mesta.
"Fíha" takéto spontánne správanie, to sa na Kláru veľmi nepodobalo. Zašiel som za Brežnou.
"Jasné, nie je problém, pokojne choď, uži si víkend a v pondelok príď na pohovor dobre naladený a oddýchnutý" žmurkla na mňa šéfka a podškrabla mi dovolenkový lístok.
Bolo niečo po dvanástej, keď som zaklopal na sto dvojku. "Prišiel som sa rozlúčiť, Anabela. Nech sa ti darí a občas skús krotiť svoju milú náladu" podpichol som svoju, onedlho už bývalú kolegyňu.
"Maj sa, o -ci - no" neodpustila si poznámku na môj vek a na krátky okamih sme sa objali.
Potom som zaklopal u Laury. "A... To si ty? " privítala ma odmerane.
"Ty ma ešte poznáš?" usmial som sa na ňu s rukami zastrčenými hlboko v nohaviciach. "Beriem si pol dňa dovolenky, takže som ti prišiel popriať pekný víkend."
"Brežná ti dáva zabrať, čo? Alebo sa potrebuješ pripraviť na pondelňajší vyčerpávajúci pohovor?" vychutnávala si situáciu.
"V podstate z každého niečo" s úsmevom som ju zostrelil a pozrel som sa na špičky svojich kožených poltopánok.
"Si synonymom cynického debila. Ľutujem Kláru, že musí chodiť s takým sprostým nadržaným somárom."
"Pomaly, Záhradná, prišiel som ti len zaželať pekný víkend, ostatné mi je ukradnuté. Vrátane teba a tvojich kvázi intelektuálnych poznámok" odpálkoval som ju drsnejšie ako čakala. Keď som zatváral za sebou dvere, ústa mala ešte stále otvorené.
Kláru som počkal pred vchodom do podniku. Zatiaľ som si prezrel denné menu, ktoré ležalo vyložené za sklom. Mali sme šťastie, práve sa uvoľnil jeden stôl. Ona si objednala zeleninový tanier s kuracím mäsom a postrúhaným parmezánom, ja som si dal bravčový rezeň so zemiakovým šalátom.
"Tak aké prekvapenie si mi to prichystala?" spýtal som sa pomedzi to, ako sme jedli.
"Vydrž, dostaneš ho až doma" odpovedala s úsmevom a na vidličku si napichla menší kúsok prekrojenej paradajky.
Odpil som si z jemne perlivej minerálky a ústa som si utrel do pripravenej servítky. Pár sekúnd som na nej spočinul. Bola krásna (Netýka sa to servítky, dozviete sa ďalej). Neviem, čo viacej som vlastne chcel. Dlhé medové vlasy, pekná ženská postava. Jemné pery, trošku špicatý nos, veľké hnedé oči a menšie pevné prsia. Snedá pokožka, ktorá vynikla najmä v lete. Akurátne nohy (ani tenké ani príliš tlsté) pri výške okolo 175 centimetrov. Na ľudí pôsobila ako jemná a zároveň silná žena. Na škole, v ktorej učila zahraničných študentov slovenčinu, z nej museli byť hotoví. Trochu ma tá predstava znepokojovala, no zároveň vzrušovala.
Dnes si obliekla peknú námornícku blúzku s ozdobnými šnúrkami na ramenách, vínovo červené šaty končiace tesne pod kolenami a pod nimi mala svetlohnedé pančuchy. Na nohách mala obuté vysoké čierne čižmy.
Keď sme dojedli, zaplatili sme a mestskou dopravou sme sa odviezli k nám na sídlisko. Odomkol som dvere od nášho bytu a v chodbe sme nechali kabáty aj menší nákup.
"Už mi prezradíš to prekvapenie?" netrpezlivo som sa pozrel na svoju priateľku, keď sme sedeli v obývačke vedľa seba a popíjali ovocný čaj.
"Aký si netrpezlivý" brnkla mi ukazovákom po nose a schuti sa zasmiala. Rukou som jej prechádzal po odhalenom stehne.
"Chcem ťa" zašepkal som a snažil som sa ju pobozkať. Šikovným ťahom sa mi však vyšmykla.
Héééj, počkaj chvíľu" hrala sa na urazenú. "Teraz musíš zavrieť oči" prikázala mi. Na nejaké dve minúty sa kamsi stratila. "Nesmieš žmúriť" pohrozila mi ukazovákom a potom konečne povolila. Presne ako učiteľka v škole. "Môžeš" zašepkala a mne sa naskytol krásny pohľad. Bola oblečená v priesvitnej čipkovanej podprsenke, priesvitných tangách a na nohách sa jej plazili tenučké podväzky. Všetko v čiernom prevedení. Chodidlá jej podopierali asi dvanásť centimetrové opätky jemných letných sandálikov s otvorenou špičkou a nenápadným remienkom okolo pekných členkov. Veľmi podobné tým, ktoré zvyknú nosiť maturantky na stužkovej alebo dámy na plesoch. Naprázdno som preglgol od vzrušenia. Rukami ma objala okolo krku sa obtierala sa o mňa ako prítulná domáca mačička. Zrazu mi nečakane spojila zápästia dokopy a zviazala mi ich za chrbtom pevným špagátom. Ledva mi cez ne prúdila krv. "Ty potvora" zavrčal som a čakal som na to, čo bude nasledovať ďalej. O chvíľu mi zviazala dokopy aj členky na nohách a prevalila ma na gauč. "Netušil som, že dokážeš byť aj takáto" usmial som sa na ňu v bezmocnej pozícii.
"Keď už si píšeš ten svoj denník, nemal by si si ho ukladať na pracovnú plochu" pozrela mi do očí Klára a potľapkala ma po líci. "Dvadsiaty piaty deň dopíšeme podľa môjho scenára" povedala s chladným úsmevom na perách a vzala do rúk mobil. Vytočila akési číslo a spustila so zvodným hlasom niečo po francúzsky. Potom zložila.
"Klára, nechaj ma vysvetliť ti to. Vieš, že si rád vymýšľam, sú to bludy, snáď by si tomu neverila." prosil som ju.
"Vážne? A čo všetko z toho je vymyslené? Opis prostredia alebo dialógy?"
"Je to úplne inak, ja..."
"Zavri si ústa, lebo ti do nich niečo napchám" pohrozila mi.
Sklapol som. Doriti.
O pár minút niekto zazvonil pri dverách. "Aspoň si prehoď niečo cez seba, keď ideš otvoriť" skríkol som na ňu z obývačky. Kým som stihol ešte niečo dodať, prelepila mi ústa hrubou páskou. Provokačne pootvorila dvere do obývačky ešte viac. Vo dverách sa zjavil asi dvojmetrový mulat. Mal perfektne vyšportované telo. Bolo to vidieť dokonca aj cez kabát. Na hlave mal zopár dredov a mäsité pery skrývali dokonalý rad bielych zubov. Klára mu položila jemné prsty na vyšportované ramená a vlepila mu divoký jazykový bozk na privítanie. Potom ho chytila za ruku a spoločne vošli do obývačky, v ktorej som sa bezmocne skrúcal na gauči.
"Tomáš, toto je Jean Pierre, je zo Senegalu a chodí na moje hodiny slovenčiny. Viaceré moje študentky mi stihli o ňom prezradiť, že je tam dole veľmi dobre vybavený, tak si to chcem overiť. Aby si si o mne nemyslel nič zlé. Doteraz som ti bola vždy verná, ale po prečítaní tvojho inšpirujúceho denníku som si povedala, prečo by si mal užívať len jeden z nás a tak som sa rozhodla zavolať Jeanovi Pierrovi a ten s mojou ponukou ochotne súhlasil. A keďže máš tak veľmi rád porno, jedno ti doprajem teraz naživo. Priamo v našej obývačke. Tešíš sa?" usmiala sa na mňa moja priateľka a zvodne hodila vlasmi. Urastenému mulatovi zašepkala do ucha niečo po francúzsky. Ten len prikývol a pozrel mojim smerom. Potom Kláru nechal, aby mu vyzliekla bielu košeľu a prechádzala mu prstami po hrudníku a mocných ramenách. Potom si kľakla a jazykom mu prechádzala po tehličkách na bruchu. Jean Pierre od vzrušenia zaklonil hlavu a cez veľké nozdry vydychoval vzduch. Keď už bola na kolenách, rozopla mu tmavomodré obtiahnuté džínsy a stiahla mu ich k členkom. Cez biele boxerky mu lízala, hladila a sala vtáka spolu so semenníkmi. Bolo jasné, že je poriadne vybavený. S úsmevom mu spustila na členky aj naslinené boxerky. To čo mu z nich vypadlo, by sa dalo nazvať hadicou, kladivom a chobotom dohromady. Klára sa na mňa provokačne usmiala a pokúsila sa tú kládu napchať so svojich malých úst. Keď sa dostala asi do trištvrte, začala sa dusiť a oči jej vybiehali z jamiek. Striedavo mu to robila rukou a zasúvala si ho do úst. Občas mu zospodu lízala kakaové vrecúška a zároveň mu prstami leštila tágo. Jean Pierre si dal ruky v bok a bolo vidieť, že si to parádne užíva. Keď už mu poriadne stál, chytil Kláru za vlasy a pritláčal si jej tvár k svojmu kalašnikovovi. Moja priateľka si musela dávať pauzy, aby sa nezadusila tou veľkosťou. O chvíľu si ju jej zahraničný študent vyložil na náš obývačkový stôl a opatrne ju položil na chrbát. Pokrčila nohy v kolenách a roztiahla nohy. Poodtiahla si úzke nohavičky, aby mal lepší prístup. Prstami si ju provokačne roztiahla a nahlas zastonala, keď do nej ponoril svoj dlhý šikovný jazyk. Jasné, že do nej nemohol okamžite zasunúť svoju čiernu anakondu, preto jej stiahol tangá a najskôr si ju pripravil prstami. Opatrne, trpezlivo, nežne. Snažil sa byť citlivý, no aj napriek tomu to bolo pre ňu niečo nové. Keď mal pocit, že je už dosť otvorená, vyložil si jej nohy obuté v sandálikoch na plecia a vzal si ho do rúk. Jemne sa o ňu obtieral špičkou svojho orla a potom do nej opatrne zasunul. Najskôr len na pár centimetrov, no postupne išiel hlbšie. Keď ho do mojej priateľky dostal až po semenníky, zvrieskla od rozkoše. Kričala niečo po francúzsky a nechty pri tom zarývala do stola. Bolo vidieť, že Jean Pierre má skúsenosti už s nejednou bielou mušličkou, lebo zasúvanie zbytočne nesilil. Postupne sa však rozbiehal. Klára sa natriasala v pravidelnom rytme na našom drevenom stole. Zahraničný študent jej počas prirážania vzrušene lízal členky a s topánkami. O pár minút zmenili polohu. Jean Pierre si ľahol na chrbát, a moja priateľka si kľakla nad jeho čierneho sokola. Keď sa spúšťala nižšie, bolo to akoby kľačala na schodoch. Vzala si tú mohutnú výbavu do rúk a chvíľu si ho obtierala o svoju vlhkú škáročku. Prstami sa pri tom jemne maznala aj s jeho semenníkmi. Keď usúdila, že je dostatočne otvorená a mokrá, klesla zase o stupienok nižšie...Nešlo to tak ľahko ako by sa mohlo zdať, ale postupne ho osedlala asi do trištvrte. Ruky si za chrbtom oprela o jeho stehná a rozbehla divokú jazdu. Rozopla si podprsenku, aby ponúkla svojmu študentovi svoje dvojičky. Bez váhania ich vzal medzi prsty a trochu surovo ich začal miesiť v rukách. Vzhľadom na to, že pri tom divoko vzdychala a hrýzla si spodnú peru, nevyzeralo to, že by jej to prekážalo. Práve naopak. Prstami si dráždila miesto, kde do nej Jean Pierre vnikal svojim vtákom, aby vystupňovala rozkoš na maximum. O chvíľu vykĺzla von, otočila sa mu chrbtom, zaprela si ruku o jeho tehličky na bruchu skákala na ňom ako nenásytná tínedžerka. "Ou yes. Como one. Yes, fuck me cunt" prešla z francúzštiny na jednoduchú angličtinu. Ani nevedela ako a sama sa mu nastavila odzadu. Vystrčila zadoček a nechala si tam zasunúť čierneho draka. Už bola dosť otvorená, takže to šlo celkom ľahko. Občas ju potiahol za vlasy alebo pleskol po zadku. Keby nehrala jednu z dvoch hlavných úloh moja priateľka, bolo by to skvelé porno. Vlastne aj bolo. Dokonca sa mi postavil. Držal ju zozadu za prsia a búšil do nej ako do vreca. Nahlas stonal, ona vrieskala. "Come on, bad boy, fuck me!"
Musela si dať sprchu. Bolo toho tak veľa, že na utieranie by spotrebovala celú rolku kuchynských vreckoviek. Keď vyšla von, zabalená len v bielej osuške, obdarila svojho študenta vášnivým jazýčkovým bozkom. Ten sa na ňu spokojne usmial a vystriedal ju pod sprchou. Na rozdiel od nej vyšiel v boxerkách. Moja priateľka mu po nich provokačne prešla prstami a podala mu džínsy. Keď bol oblečený, vyprevadila ho k dverám a naposledy ho pobozkala. Zamávali si a potom sa vrátila späť do obývačky.
"Tak ako sa ti páčila pomsta? Užil si si ju?" konečne mi rozlepila ústa.
"To by som sa mal skôr opýtať ja teba" odvrkol som.
"Keď budeš stvárať blbosti, kedykoľvek si to veľmi rada zopakujem. Mimochodom, Jean Pierre mi navrhol trojku s jeho bratom. Tak sa maj na pozore."
"Môžem sa pozerať? usmial som sa, no mal som z toho všetkého zmiešané pocity. Všimol som si, že so mnou si ten sex nikdy tak neužívala. Jasné, je iné, keď sa nastokávate na mučenícky kôl (alebo v tomto prípade skôr na kôl nepoznaných rozkoší) ako na prútik priemerného šibača. Pretrel som si stŕpnuté zápästia.
"Ty si fakt debil" krútila hlavou Klára a podala mi notebook. " A teraz pekne napíš dvadsiaty piaty diel svojej šibnutej poviedky. Podrobne. Budem sa pozerať.
A tak som ho napísal.
PS: Nikdy neverte autorom denníkov, vždy sa chcú totiž ukázať v lepšom svetle. A rovnako neverte všetkému, čo si do nich píšu. Priznám sa, že ten záver som si trochu poupravil. Realita je taká, že nijaké odhalenie mojich zápiskov sa nekonalo. Som dosť blbý, ale zase nie až natoľko, aby som nechával svoje zážitky na ploche počítača. Klára sa mi v skutočnosti pomstila za tú minulo týždňovú párty s primátorovým synom. Odhalenie denníkových zápiskov mi však prišlo ako lepšia pointa dvadsiateho piateho dielu. Ospravedlňujem sa. No všetko ostatné je pravda. Prisahám! (alebo radšej nie).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára