DEŇ ČÍSLO 15 (UTOROK)
"Kika, musíš mi pomôcť" odchytil som na druhý deň ráno svoju mladú atraktívnu kolegyňu. Dnes mala na sebe krémové šaty končiace vysoko nad kolenami, telové podväzky a nenápadné smotanové lodičky. Cez seba mala prehodený pravý norkový kožuch. Pravdepodobne darček od ocinka.
"Počkaj, aspoň si zložím veci" usmiala sa viceprimátorova dcéra a položila si na pracovný stôl kabelku. Keď som je pomáhal s kožuchom, prekvapene na mňa žmurkla. "Ďakujem, pán Rozbor, vidím, že džentlmeni ešte celkom nevymreli. Tak čo pre vás môžem urobiť?" opäť sa ponorila do obľúbeného flirtovania.
"Dnes chce ten šašo pozvať Lauru na rande" povedal som znechuteným hlasom.
"No, pokiaľ viem, Laura je mladá, slobodná žena bez záväzkov, Milan je chlap, ktorý si rád užíva, takže..."
"No práve!" skríkol som a nervózne som sa prechádzal hore - dole po Kikinej kancelárii ako hladný tiger v pevnosti Boyard.
"Čo budete robiť? Rande s primátorovým synom sa odmieta len ťažko. Najmä ak je jeho tatko prachatý a chlapec vyzerá k svetu" podpichla ma atraktívna absolventka praxe.
"Musíš mi pomôcť" pozrel som na ňu.
"Dobre. Ale ako?" mykla plecami.
"Zistím kedy a kam plánuje Jedlička pozvať Lauru na stretnutie a pod nejakou zámienkou sa v rovnakom podniku objavíš aj ty. Niečo si vymysli. Ja neviem, že tu tiež na niekoho čakáš alebo niečo v tom zmysle."
"No skúsiť by som to mohla..." prikyvovala zamyslene hlavou Kristínka. Potom hodila vlasmi nabok a pristúpila ku mne o pár krokov bližšie. "Ale aká bude odmena?" zašepkala zvodným hlasom a pozrela sa mi priamo do očí.
Vedel som, že ak ju tam v tej chvíli opriem a pretiahnem, stratím najlepšie tromfy, ktoré sa mi mohli v budúcnosti ešte hodiť. Snažil som sa preto získať čas. "No vieš..." začal som "
si veľmi sexi a väčšina chlapov pri pohľade na teba sníva len o jednom... ale takisto vieš, že chodím s Klárou a... "
"Zaujímavé, že v súvislosti s Laurou vám to neprekáža" podpichla ma Kristínka a priložila mi dlaň na modrú košeľu. Cítil som, ako sa mi zrýchlil dych.
"Za malú priazeň som ochotná pre vás urobiť všetko. VŠET - KO" zašepkala mi do ucha, pričom kládla dôraz na posledné slovo.
Čo som mal robiť? Kristínkinu pomoc som jednoducho potreboval, inak by bol plán s názvom Laura Záhradná vážne ohrozený. Človek sa z času načas musí obetovať z dôvodu vyšších záujmov.
"Tak ty by si rada odmenu, ty malá vydieračská potvora?" prehovoril som o poznanie dominantnejším hlasom. Namotal som si prameň jej dlhých vlasov na prst a silno som si ju k sebe pritiahol. Zamraučala od vzrušenia aj od bolesti.
"Presne tak" prikývla.
Odsotil som ju od seba. "Opri sa čelom k svojmu pracovnému stolu" prikázal som jej. Bez slova poslúchla. Stála chrbtom otočená ku mne a jemne sa chvela. Od vzrušenia alebo od strachu? premýšľal som. Hodila vlasmi nabok a nesmelo sa obzrela dozadu. "Dovolil som ti otáčať sa?" zavrčal som na ňu a podišiel som k nej len na pár centimetrov. Dýchal som jej na krk a vychutnával som si vôňu jej sladkého parfému.
"Prepáčte, pane, už sa to nestane, som vaša poslušná žiačka" uisťovala ma Kristínka. Opäť som si namotal na prst prameň jej dlhých hustých vlasov a prinútil som ju hľadieť mi do oči. Pohladil som ju zboku po tvári. "Zapri sa lakťami o stôl" povýšenecky som vyriekol ďalší príkaz.
"Ako poviete, pán Rozbor" odpovedala dcéra viceprimátora a pokorne očakávala nasledujúce rozkazy. "Máš pekný zadok, tak ho poriadne vystrč" pleskol som ju po oboch polovičkách cez šaty.
"Ďakujem za kompliment" odpovedala tlmeným hlasom a príkladne sa prehla. Vyzerala ako prítulná domáca mačička. Pár sekúnd som mlčky chodil okolo jej mladého pružného tela a vychutnával som si ten príjemný pohľad. Je to možno zvrátené, ale väčšina z nás sa aspoň na krátku chvíľu túžila ocitnúť, keď už nie v skutočnosti, tak minimálne vo svete vo fantázie, v úlohe toho, kto určuje pravidlá. Byť na chvíľu vojenským generálom, učiteľom na strednej škole alebo šéfom firmy, ktorého ostatní zamestnanci bezvýhradne rešpektujú. Postavil som sa za Kristínku a bez slova som jej stiahol biele nohavičky k členkom. Kolenom som jej roztiahol nohy. Vzrušene zamraučala. Zo stola som vzal dlhé pravítko a hlavu som jej pritlačil na pracovný stôl. Ľavé líce mala položené na chladnej drevenej doske, vlasy jej viseli bokom. "Takže dnes poobede sa zastavíš v podniku, v ktorom bude sedieť Laura s tým šašom Jedličkom a večer mi pošleš stručnú sms -ku, že ako to celé prebiehalo. Je to jasné?" povedal som tvrdým hlasom a pravítkom som ju pleskol po nahom zadku.
"Áno pane, rada to pre vás urobím" poslušne zašepkala Kika a privrela svoje orieškovo hnedé oči. Nasledovali ďalšie štyri rany. Nadvihol som jej krátke šaty. Obe polovičky mala jemne červené. Opäť som sa chvíľku prechádzal po miestnosti. Potom som sa postavil za viceprimátorovu dcéru a dlaňou som jej prešiel po pevnom rozpálenom zadku. Drsne som jej zozadu siahol na mušličku. Bola úplne mokrá. "Áááách" nahlas zastonala a nalakované nechty zaryla hlbšie do povrchu pracovného stola, o ktorý sa už niekoľko minút tak poslušne opierala. Kľakol som si čelom k jej horúcemu zadku a...
Ozvalo sa krátke klopanie a dvere sa okamžite rozleteli.
"Kikuš, chcela som sa ti len pochváliť, že dnes o štvrtej idem do Café bonus s Milanom na ran..."
"No doriti, vám dvom už úplne hrabe? Čo keby vás tu načapala Brežná? Aspoň sa zamykajte!" rozhorčene na nás vybehla Laura a zhrozene vyletela preč.
Napravil som si košeľu a snažil som sa ju dobehnúť. Na chodbe som sa zrazil so Strieborným.
"Čau kámo, tak už si to počul?" ideme dnes s Laurou na rande. Pozval som ju a ona okamžite súhlasila. Mimochodom neviem kde si prišiel na to, že má rada úchylné prasačiny. Ešte že som zmenil taktiku a hneď ráno som jej priniesol do kancelárie kyticu červených ruží. Úplne sa jej podlomili kolená. Mám pocit, že dnes to bude dlhý deň a ešte dlhšia noc" zasnene pozeral kamsi pred seba ten mizerný zmrd Jedlička a spokojne ma poklepal po ramenách. V tej chvíli som sa cítil, akoby ma prešiel parný valec. Som zvedavý na večernú sms - ku od Kristínky. Popravde, vôbec som z toho nemal dobrý pocit.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára