JEDENÁSTY DEŇ (PIATOK)
"Kika, čo ti preskočilo, čo ak to náhodou niekto...?" hlas mi zamrzol niekde uprostred hrdla."Laura? Čo ty tu robíš, myslel, som že..."
"Ak si si náhodou nevšimol, ja tu pracujem" zase mala v hlase ten chladný ambiciózny tón. Sedela na gauči a ruky mala prekrížene na hrudi.
Na sebe mala slušivú šedú sukňu tesne nad kolená a červenú blúzku bez výstrihu. Na nohách len obyčajné tmavé poltopánky.
"Posaď sa" usmiala sa na mňa cez zuby a ukázala na voľnú stoličku oproti sebe. Dcéra viceprimátora zatiaľ postavila vodu na kapučíno a jedným okom nás sledovala.
"Ty nie si chorá?" spýtal som sa zaskočeným hlasom.
"Ja určite nie, ale o niektorých ľuďoch na úrade sa to s istotou povedať nedá" významne mi pozrela do očí. Musel som sklopiť zrak, lebo mám pocit, že inak by ma prepálila.
Natočila monitor počítača tak, aby som mal dokonalý výhľad. V pozadí práve prebiehala scéna, na ktorej Kristínka jazdila na mojom fešákovi a rukami sa zapierala o môj hrudník. Ja som ju silno objímal okolo pása.
"Nemôžeš to trochu stíšiť?" zavrčal som podráždene.
"Ale prečo by som mala? Náhodou na amatéra to nebol najhorší výkon" podpichla ma kolegyňa z ekonomického oddelenia.
"Takže asi sa pýtaš ako, prečo, kedy a kto? Alebo sa mýlim?" Keď som zaryto mlčal, Laura pokračovala ďalej. "Vieš čo je na vás chlapoch najsmiešnejšie?" opekala si ma z každej strany. - Och bože, zase tie jej premúdrelé reči - pomyslel som si.
"Keď cítite, že je šanca poriadne si zasunúť, strácate pojem o svete. Takže spravíme krátku rekonštrukciu ako v prípade vraždy" cynicky sa na mňa usmiala a prehodila si nohu cez nohu.
-Tak už konečne začnite, slečna premúdrelá - povedal som si sám pre seba. Kristínka predo mňa položila šálku s kapučínom a posadila sa tesne vedľa Laury. Dnes mala na sebe dlhé čierno - biele šaty a červené lodičky s asi šesť centimetrovým podpätkom.
"Včera ráno som si vzala dovolenku. No dohodla som sa tuná s Kikou", ukázala prstom na mladú absolventku praxe, "že pôjdeme spolu ráno do práce o niečo skôr. Prešli sme do budovy na jej kartu a kým si stihol prísť, schovala som sa za tú nízku skrinku tam v rohu. Poznáš ju dobre, však Tomáško?" škodoradostne sa usmiala Laura a vzápätí pokračovala ďalej. "Potom stačilo už len počkať na správnu chvíľu. Kika ti masírovala ramená a ty si po chvíli privrel oči. Bolo to príjemné, však?" ďalšia škodoradostná poznámka. "Takže aby sme to uzavreli. Prešmykla som sa popri vás a schovala som sa pod pracovný stôl. Potom, keď ste sa presunuli na gauč, to už bola hračka. Kľačala som hneď vedľa vás a všetko som nakrúcala na mobil. Napokon som natočila len polohu počas ktorej bola Kika hore, bála som sa, aby si ma náhodou neodhalil. Ale myslím si, že tvoja priateľka je dosť inteligentná na to, aby si dala dva a dva dohromady, však?" zabávala sa na mne Laura.
"Čo odo mňa chceš?" vyskočil som na ňu.
"Ja od teba? rozosmiala sa moja mladá kolegyňa a pokojne si odpila z kávy. "Ale vôbec nič. Jedinú vec. Dáš mi konečne pokoj. Ak sa ku mne ešte raz priblížiš v záležitosti, ktorá sa nebude týkať výhradne práce, pošlem toto amatérske video tvojej drahej polovičke. KLARISSA17@gmail.com. Aby som nezabudla, poslala som ti video aj do mailu, to pre prípad, že by si začal náhodou opäť raz uvažovať vtákom, aby si si pripomenul, aký odkaz dostane tvoja milá priateľka. Rozumieme si? A nepýtaj sa ma, ako som tú adresu získala. Nebol to až taký problém a okrem toho to nie je v tejto chvíli dôležité. Laura sa v tech chvíli cítila ako kráľovná. Škrípal som zubami. Mimochodom pokiaľ ide o stredu, pamätáš si, keď si kľačal za tou skrinkou, mal si erekciu v nohaviciach a užíval si si vysnívané divadlo väčšiny mužov... Kika a ja...spomínaš si?" provokačne na mňa žmurkla Laura. "Aká škoda, že máš takú roztržitú povahu. Ale s tým sme s Kristínkou tak trochu počítali. Však zlatík?" otočila sa Laura k viceprimátorovej dcére a stisla jej sprisahanecky ľavú ruku. " Veď koniec - koncov koľkí z nás si zabudnú v kine alebo počas divadelného predstavenia vypnúť telefóny. A predstav si, v najlepšom im zazvoní. Presne ako tebe. Aká smola. Moja bývalá spolužiačka zo základky sa chce so mnou rozprávať akurát vo chvíli, keď...Ale čo to. Ona náhodne vytočila tvoje číslo? To ma mrzí...Skoro to vyzerá, akoby sme si to všetko dopredu naplánovali..." teatrálne zhíkla moja mladá zákerná kolegyňa z ekonomického oddelenia a zakryla si svoje jemne narúžované pery.
"Odkedy si to vedela?" zamyslene som si odpil z kapučína.
"Ale Tomáško, prosím ťa, nefandi si. Nie si až taký génius ako si o sebe namýšľaš. Vedela som to v podstate od začiatku. Načo by mi posielala Hronská čokoládu s odkazom od Kristíny? Veď keby mi chcela Kika niečo odovzdať, spraví to osobne a nerobí to takým komplikovaným spôsobom. No a potom stačilo už len získať tuná Kiku na moju stranu..."
"Prepáč, chcela som sa trochu zabaviť a užiť si" mykla plecami mladá šarmantná absolventka praxe a odhrnula si neposlušný prameň vlasov, ktorý jej už hodnú chvíľu padal do čela.
"Takže si to na záver zhrnieme" navrhla Laura a postavila sa, aby si napravila pokrčenú sukňu. "Od tejto chvíle žiadne flirtovanie, balenie, narážky ani pokusy dostať nás do postele. Však Kika?" otočila sa Laura k svojej kolegyni.
"No tak hovor za seba. Ja si náhodou rada užijem a pán Rozbor má u mňa dvere vždy otvorené" žmurkla na mňa dcéra viceprimátora.
"Kikááá" okríkla ju Laura.
"OK, máš pravdu, máme toho dosť" zvolala Kristínka rozhodným hlas.
Jednou z mojich silných stránok je, že v krízovej situácii dokážem uvažovať veľmi racionálne. Prešiel som sa po miestnosti. "OK, musím vám zatlieskať dámy, dostali ste ma. Mám to chápať tak, že keď sa o niečo pokúsim, pošleš Kláre video s Kristínkou v hlavnej úlohe?" otočil som sa smerom k Laure.
"Presne tak" prikývla moja sebavedomá kolegyňa a opäť zaujala ten svoj namyslený ambiciózny postoj.
"OK, ale v tom prípade ja rozpošlem fotky, ktoré si nafotila pre Kristínku. Nech sa celý úrad dozvie o tvojej záľube v predvádzaní sa v spodnej bielizni." Laura očervenela.
"Čože? Ty si mu posielala moje fotky?!" skríkla moja mladá kolegyňa na sexi asistentku.
"Prepáááč" bezradne rozhodila rukami Kika.
"Ja ťa zabijééém" chytila sa za hlavu Laura.
"Mimochodom, pokiaľ ide o to video, ktoré máš v prípade problémov v pláne poslať Kláre...Môžeme sa na to pozrieť aj z iného uhlu. Možno by ľudí na internete zaujímalo ako to robí dcéra zástupcu primátora" pousmial som sa.
"To nie, otec by ma zabil. Tomáš, prosím nie, urobím všetko čo len chceš, len to nezverejňuj" zúfalo ma prosila mladá absolventka praxe a nalíčenú tvár si schovala do dlaní.
"Dohodnime sa takto. Obe strany majú nejaký tajný tromf. Zabudneme na tento rozhovor a budeme pokračovať, akoby sa nič nestalo. Súhlasíte?"
Pozrel som sa na svoje kolegyne. Po dlhšom váhaní obe prikývli a tak sme sa rozišli každý po svojom.
Okolo druhej poobede, keď už každý na úrade viacej nepracuje ako pracuje, zvolala šéfka oddelenia Brezovská poradu.
"Dobre, keďže je piatok a každý z nás chce ísť čo najskôr domov, budem stručná. Od pondelka k nám príde na povinnú dvojtýždňovú prax primátorov mladší syn. Neviem či skutočne príde za účelom praxe alebo bude vyzvedať ako to tu funguje, aby poskytol hlásenie otcovi. V každom prípade je na nás, aby sme zanechali čo najlepší dojem. To znamená žiadne poflakovanie sa po chodbách, dlhé návštevy a kávičkovanie u kolegýň, zvlášť to platí pre našu mladú generáciu...však, kolegyňa Rajská" pozrela šéfka na Lauru a ja som si vychutnával červeň v jej tvári.
"Ale ja..."
"Stop, nechcem počuť žiadne výhovorky. Takže dievčatá, cez víkend prevetráte šatník, poriadne sa do pondelka nahodíte, nech urobíme na mladého pána dobrý dojem."
"To platí aj pre mňa?" nesmelo sa spýtala pani Hronská, ktorá už medzičasom stihla dať nejaké to kilo z váhy dole.
"Narážala som v prvom rade na kolegyne, ktoré tu pracujú o niečo kratšie" diplomaticky zahovorila poznámku pani Brezovská.
Tomáš, vy sa musíte tváriť ako jeho najlepší kamoš. Vezmite ho po práci niekam na pivo a preberte futbal, ženy, proste tie chlapské témy. Rozumieme si" žmurkla na mňa šéfka.
"OK" prikývol som.
"Mimochodom tu je jeho fotka, aby ste vedeli, keď príde ráno do práce. Stiahla som ju dnes ráno z internetu."
Všetky kolegyne sa zhrčili okolo Brezovskej ako stádo sliepok. Híkali a ochkali pri pohľade na tú debilnú fotku ako keby ich práve niekto nakladal odzadu.
"Mal by si sa ísť pozrieť, máš vážnu konkurenciu" poklepala ma po pleci Laura a spolu s Kristínkou sa vrátili na svoje pracoviská. Vzal som tú trápnu fotografiu pohŕdavo do rúk a úsmev mi postupne zamŕzal. Ten chalan vyzeral ako mix Brada Pitta, Georga Clooneyho a Gerarda Butlera. No dobre, až taký škaredý zase nebol, OK, vyzeral ako z inej galaxie a k tomu mal ešte aj prachy a tatka primátora. A ja som vedel, že som v tej chvíli totálne v prdeli. S tým chlapom by som sa po pár pivách vyspal hádam aj ja. OK, tak nie po pár pivách, ale aj po nejakých poldecákoch. Na tom nezáleží. Bol to koniec. Jemu konkurovať jednoducho nemôžem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára