TRINÁSTY DEŇ (NEDEĽA)
Typická nedeľa. Ráno som vstal a šiel som si zaplávať. Vonku kvalitne mrzlo, čo ma celkom prebralo. Na plavárni chýbala tá slečna v tých parádne zarezaných plavkách, ktorú som mal možnosť obdivovať minulý týždeň. Odplával som klasický kilometer. Potom som si dal sprchu, osušil som si vlasy a niečo pred pol deviatou som sa zastavil v Kauflande na menší nákup. Klára dnes uvarila kuracie mäso s lečom, ja som si dal k tomu červené víno. Pochutil som si. Nielen na víne. Už niekoľko dní sa teším na futbalový zápas medzi Liverpoolom a Manchestrom City. Dnes o piatej podvečer to vypukne. Neviem sa dočkať. Radler sa už chladí a oriešky odpočívajú v špajzy na vrchnej poličke. Kompletná výbava. Poobede sme sa boli prejsť s Klárou v neďalekom parku. Dnes tam bolo kopec ľudí, takže nič nebolo. Zastavil som sa v CCC, kde som si kúpil zimné topánky. Tie staré sa mi rozpadli. Nečudo, mali už tri roky, čo je v dnešnej dobe priam úchvatné. Cestou späť sme sa zastavili u mojej mami, ktorá nám vylíčila včerajší pohreb. Nedávno umrel jej bratanec, tak sa po dlhom čase zišla celá rodina. V poslednom čase sa aj my stretávame viac - menej už len na svadbách, jubileách a pohreboch. Najmä na tých pohreboch.
Premýšľal som, aké to bude zajtra v práci. Nemám rád nedeľu podvečer. Už od školských čias. Mama vtedy žehlila, my s bratom sme sa okúpali a pozerali rozprávky. Otec počúval v rádií reláciu S mikrofónom za futbalom. Väčšinou v pyžame. Liečil sa z opice.
Dnes je to iné. Odkedy sa naši rozišli, otec má už len sprchovací kút. A namiesto počúvania relácie si posúva stránky na teletexte. Tam mu bežia aktuálne výsledky z celého sveta. Ani my s bratom už rozprávky dávno nepozeráme. Možno sme na ne prestali veriť.
Tesne poobede mi napísala na facebook Kristínka. - Ktoré si mám zajtra obuť zajtra do práce, šéfe? :P -
prvá možnosť |
druhá možnosť |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára