23.1. 2018, 17.00, MARTINUS, ŽILINA ARPÁD SOLTÉSZ - Mäso (Vtedy na východe)
Sú diskusie, pri ktorých sa neustále pozeráte na hodinky a modlíte sa, aby už konečne skončili a potom sú diskusie, pri ktorých by vám nevadilo, keby trvali aj o hodinu dlhšie. Tá včerajšia, s Arpádom Soltészom, patrila jednoznačne do druhej kategórie. Necelá hodina a pol v kníhkupectve Martinus v Žiline ubehla veľmi rýchlo. Autor viacej ako o svojej knihe rozprával o politickej a spoločenskej situácii v období mečiarizmu a tesne po ňom. Zaspomínal si na časy, keď sa žurnalistika robila doslova na kolene. Ako mladého absolventa filozofickej fakulty ho poslala pracovníčka úradu práce na miesto fotografa do regionálnych novín. Miesto fotografa však už bolo obsadené, no hľadali redaktora. Mladý Arpád nemal v tom čase o práci novinára ani poňatie. Napokon však ponuku prijal, keďže potreboval ako mladý chalan z niečoho žiť. Časom sa vyprofiloval na investigatívneho novinára, ktorý sa začal šprtať v politických kauzách. V tom čase to znamenalo kráčať po veľmi tenkom ľade. Mal však necelých tridsať, a ako sám hovorí, je to vek, kedy si človek pripadá nesmrteľný. Spolupracoval s políciou, informácie zbieral od SIS károv aj z podsvetia. Bol takým Róbertom Remiášom Východného Slovenska. Niekedy v tom období písal o vytunelovaní mäsokombinátu v Prešove, keď si ho na toaletách počkali nejakí chlapíci, aby mu dali poriadnu nakladačku. Ako sám hovorí, bolo to varovanie. Neskôr sa dozvedel, že ten odkaz dostal od SISky, lebo sa montoval do vecí, ktoré veľmi úzko súviseli s vtedajším podsvetím. Úprimne priznáva, že ho to vystrašilo, ale zároveň vedel, že keby dal na sebe poznať strach, znamenal by to jeho koniec. Protivníci by totiž odhalili jeho slabé miesto. Napokon mečiarizmus v roku 1998 padol, v krajine sa postupne menili pomery a Arpád Soltész plynulou cestou prešiel od investigatívneho novinára k politickému komentátorovi. Pracoval vo viacerých denníkoch aj súkromných médiach, v súčasnosti robí komentátora pre televíziu JOJ.
O svojom debutovom románe Mäso (Vtedy na východe) Arpád Soltész hovorí, že je do veľkej miery autobiografický, viaceré postavy sú inšpirované reálnymi ľuďmi vtedajšej doby. Novinár Pali Schlesinger, jeden z hlavných hrdinov príbehu, nesie podľa autora viacero jeho reálnych vlastností (najmä tých záporných), ale aj niekoľko kladných. Arpád hovorí, že keby sa mal spätne vrátiť k tomu, čo bolo, urobil by to znovu. Napriek nie vždy férovým, často tvrdým a neraz aj nečistým metódam, no boli to časy, kedy sa inak nedalo.
Autor s úsmevom pripomína, že kniha je oveľa zaujímavejšia ako diskusie, ktoré ju sprevádzajú Slovenskom. Ja si s ním dovolím nesúhlasiť. Pre mňa bola včerajšia diskusia veľmi inšpiratívna. Preto ak ste náhodou z Martina alebo okolia, prípadne sa z nejakého dôvodu nachádzate v jeho blízkosti, určite si nenechajte ujsť dnešnú diskusiu (24.1. 2018), ktorá začína o 16.30 v kníhkupectve Martinus, nachádzajúcom sa v centre mesta v nedávno otvorenom obchodnom dome Galéria. Bude to stáť rozhodne za to.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára