DEŇ ŠESTNÁSTY (STREDA)
- dopadlo to trochu inak ako sme si predstavovali. je to na dlhšie. zajtra Vám poviem viacej -
Večerná správa od Kristínky nepôsobila vôbec optimisticky. Kika a bez použitia smajlíku? To zaváňalo prinajmenšom problémami. Ráno som prišiel do práce okolo trištvrte na osem. Odklikol som si príchod a šiel som priamo do kancelárie. Okrem mňa v práci nikto nebol. Položil som si plátenú tašku na stôl, zapol som si počítač a uvaril som si zelený čaj. Pozrel som si pracovnú poštu, bol v nej len nejaký trápny reklamný slogan na rýchlu pôžičku. Ihneď som ho vymazal. V tom som si uvedomil, že Kristínka mala včera meniny a ja som na to úplne zabudol. Musím jej to vynahradiť nejakou drobnosťou. Bulvár neriešil nič zaujímavé, jarné kolo futbalovej Ligy majstrov bolo zatiaľ v nedohľadne. Noviny som viac - menej len preletel a popri ich listovaní som popíjal horúci čaj. Konečne som začul z chodby klopanie podpätkov. Ozývalo sa to smerom zo sto dvojky. Doprial som si nejakú tú minútku dve, nech sa aj Kristínka trochu vydýcha a potom som zamieril k jej kancelárii. Privítala ma s akýmsi zvláštnym úsmevom. Dnes si obliekla obtiahnuté tmavé džínsy a červený sveter bez výstrihu. Prezula sa do pohodlných bielych tenisiek.
"Kika, prepáč, ja som ti včera zabudol zablahoželať k meninám. Tak teda všetko najlepšie a nech prekvitáš do krásy aj naďalej" objal som ju a privoňal som si k jej príjemnému šampónu.
"Ďakujem,Tomáš, vážim si to, hoci je to s miernym oneskorením" neodpustila si štipľavú poznámku. "Čo ti ponúknem? Kapučíno alebo čaj?"
"No vzhľadom na to, že čaj som dopil len nedávno, poprosím radšej to kapučíno." posadil som sa na gauč a kým vrela voda v kanvici, obaja sme mlčali. O chvíľu pristála šálka priamo predo mnou. Premiešal som jej obsah a počkal som na primátorovu dcéru. "Dnes si za slušnú?" neodpustil som si poznámku smerujúcu k jej konzervatívnemu oblečeniu.
"No raz za čas musím byť aj taká. Aby sa to chlapom nezunovalo" žmurkla na mňa.
"Toho by som sa v tvojom prípade rozhodne neobával" zalichotil som Kristínke a odpil som si z čokoládového kapučína. Bolo horúce. Podobne ako atmosféra v kancelárii. "Tak už spusti. Nenapínaj ma. Od včera nad tým premýšľam" vyzval som dcéru viceprimátora a šálku som položil späť na stôl. Pár sekúnd mlčky objímala svoj bodkovaný hrnček a potom konečne spustila. "Chceš počuť necenzurovanú alebo cenzurovanú verziu" dala mi na výber.
"Kika, neštvi ma, chcem počuť, čo sa odohralo na včerajšom rande medzi Laurou a Jedličkom" povedal som mierne podráždeným hlasom.
"Tak teda dobre" prikývla mladá absolventka praxe a naposledy si odpila z keramického hrnčeka.
"Keď som vošla do Café bonus, mohlo byť niečo po pol piatej. To už boli obaja v dobrej nálade. Milan objednal ku káve nejakú kvalitnú írsku whisky, takže atmosféra sa uvoľnila. Musím priznať, že slečna ambiciózna sa obliekla na rande ako sa patrí. Kratulinké šedé pletené šaty a telové pančuchy. Na nohách mala obuté teplé biele snehule. Bola akurátne primaľovaná, nič výrazne, skôr len zdôraznila svoju prirodzenú krásu. Milan, to vieš, značkové džínsy, prvotriedne sako, vlasy dokonale nagélované a k tomu drahé kožené topánky. Čo ti budem hovoriť... Tak som teda prišla k ich stolu s tým, že tu čakám na jednu kamošku, zatiaľ však nechodí a či si k nim teda nemôžem na chvíľu prisadnúť. Bolo vidieť, že ich môj príchod zaskočil, no nechceli byť nezdvorilí a tak si bez slova posunuli svoje veci o kúsok ďalej.
- Dúfam, že ťa neposlal ten blbeček Rozbor. - "Prepáč mi to, Tomáš, len som doslova citovala Lauru" chytila ma za ruku Kristínka a odpila si z kapučína.
"To je OK, pokračuj" tváril som sa, že je to v pohode, no istým spôsobom ma Laurina poznámka nepríjemne zasiahla.
"Tak teda sme tam všetci traja sedeli, Milan začal objednávať ďalšiu whisky a postupne sme strácali zábrany. Napriek tomu, že podnik bol takmer plný, smiali sme sa čoraz hlasnejšie. Ľudia sa začali pohoršene otáčať k nášmu stolu, už aj personál bol z nás dosť nervózny. Navrhol to Jedlička. - Počujte baby, čo keby sme sa zahrali niečo ako vadí - nevadí? - striedavo sa na nás pozrel. Cítil sa fajn. Sedel medzi dvoma mladými kolegyňami a bolo vidieť, že si to užíva. Boli sme už dosť pripité a a tak sme nenamietali.
- OK, tak kto začne ako prvý? - spýtala sa Laura.
- Milan to vymyslel, tak nech začne on - navrhla som.
Jedlička kopol do seba ďalší poldecák a utrel si ústa. - Fajn, začneme teda od Laury. - Vidíš tam tú čašníčku? - ukázal primátorov syn smerom k pultu. Bola to taká typická blondína na spôsob dnešných instangramových krások. Vysoká, dlhé nohy, výrazné pery a očné linky.
- Čo s ňou? - smiala sa pripitá Laura.
- Keď príde k nášmu stolu, vrhneš sa na ňu a predvedieš jej poriadny francuzák" zasmial sa Milan a vyzývavo pozrel na Lauru.
- A to je nejaký problém? - sebavedomo mu opätovala pohľad. Potom zdvihla ruku, akože si chce objednať, a usmiala sa na slečnu za pultom. To bude trapas, pomyslela som si. Blondína poslušne naklusala k nášmu stolu a predviedla nacvičený úsmev.
- Nech sa páči, čo vám prinesiem? - striedavo po nás prechádzala pohľadom a nervózne ťukala do svojho elektronického prístroja, do ktorého zadávala číslo objednávky. Laura sa bez slova vysúkala spoza stola a postavila sa oproti blondínke. Prsty jej položila na hrudník a priblížila sa k nej len na pár centimetrov.
- Ako sa voláte? - spýtala sa Laura čašníčky.
- Čo prosím? - nechápavo sa na ňu pozrela blondína.
- Vaše meno... - zopakovala Laura.
- Karolína. Nechápem na čo..."
- Vyzeráš dobre, Karolína - živočíšne sa na ňu zahľadela Laura a silno chytila čašníčku za vrkoč. Skôr než sa stihla odtiahnuť, mala Laurin jazyk zasunutý hlboko v hrdle. Trvalo to asi päť - šesť sekúnd.
- Hrabe ti, ty krava? - neudržala sa šokovaná slečna a s červenou tvárou sa vrátila späť k pultu. Návštevníci kaviarne na celú scénu hľadeli s otvorenými ústami. Postaršie dámy pohoršene lapali po dychu, oteckovia v strednom veku sa spokojne usmievali, tínedžerky sa hihňali a pubertiaci a sa slastne zalizovali.
- Myslím, že úlohu môžeme považovať za splnenú" žmurkol na Lauru primátorov syn a dopil zvyšok whisky, ktorá sa mu leskla na dne pohára. - Teraz dávaš úlohu pre Kiku - vyzval ju.
Laura si ma skúmavo premerala. Mala som na sebe obtiahnuté kráľovsky modré minišaty a k nim som si obula vysoké čierne lodičky. Na stehnách sa mi leskli telové podväzky. Bola som autom, takže som si mohla dovoliť byť naľahko.
Bolo mi jasné, že Laura sa bude chcieť pred Milanom vytiahnuť. -Takže úloha pre teba, Kikuš - opäť sa na mňa zamerala moja kolegyňa. - Vyzlečieš si pod stolom nohavičky a daruješ ich tomu starému dedkovi, čo sedí hneď vedľa detského kútika. A nahlas, aby sme to počuli aj mi, mu povieš: "toto je darček, pre teba. Minule si bol skvelý". -
- Šibe ti? Má minimálne sedemdesiat a sedí tam pravdepodobne so svojou ženou. To už končí sranda" protestovala som.
- Bože Kika, je to len sranda, mávla rukou Laura.
- Tak teda dobre - súhlasila som napokon. Kopla som do seba ďalší poldecák, ktorý ma trochu uvoľnil. Nahlas som sa nadýchla a vstala som. Mala som pocit, že som v nejakom neexistujúcom svete. Že to všetko naokolo je len sen. Keď som bola konečne pri dedkovom stole, hodila som pred neho svoje nohavičky. - Toto je darček pre teba, minule si bol skvelý - povedala som zvodným hlasom a zaklincovala som to prisaním sa na staré vysušené pery. Nikdy nezabudnem na pohľad ženy, ktorá sedela oproti nemu. Zmohla sa len na chrapľavé: - Jozef ? -
Hostia v kaviarni sa spamätávali zo šoku číslo dva. Odľahlo mi, že to mám za sebou. Dokonca som cestou späť sebavedomo krútila bokmi. Žena, čo ešte pred pár desiatkami sekúnd sedela so starým pánom pri jednom stole, s krikom vybehla von.
- Dobrá práca Kika ,- pochválil ma Milan a uznanlivo mi ukázal vztýčený palec.
-Sa nezdáš, dievča - žmurkla na mňa Laura a obe sme si priťukli. Personál sa nás už na nič nepýtal, čašníci bez slova odnášali prázdne poháriky.
-No tak počkať. Teraz vymýšľame úlohu my dve pre teba - pozrela sa Laura na primátorovho syna.
- Presne tak - prikyvovala som so škodoradostným úsmevom.
Obe sme ho začali dráždiť prstami cez džínsy. Každá z jednej strany. Nebránil sa. Už o pár sekúnd bolo vidieť, ako sa mu vydúvajú. To nás vzrušilo. Automaticky sme sa k sebe s Laurou nahli a naše pery a jazyky sa veľmi rýchlo prepojili. Chutila mi. Ona aj whisky. Milan mi nadvihol minišaty a hladil mi nahý zadok. Druhou rukou zašiel do Lauriných pletených šiat a dráždil ju prstami cez nohavičky.
- Myslím, že je čas presunúť sa inde - zašepkal vzrušeným hlasom. Obliekli sme sa, Jedlička zaplatil mastný účet, no napriek tomu nechal vysoké sprepitné. Mohol si to dovoliť.
- Rád vás niekedy uvidím, ozvite sa mi - vopchal mi pri odchode z kaviarne do rúk svoje telefónne číslo rozžiarený dedko Jozef. Spočiatku som ho chcela vyhodiť za prvým rohom, ale potom som si povedala. Prečo nie? Možno sa mi zíde. Každá nová skúsenosť je istým spôsobom obohacujúca... A tak som si papierik s telefónnym číslom odložila do peňaženky.
V Milanovom novom striebornom AUDI - čku sme sa s Laurou celou cestu bozkávali, hladili sa po tele a dráždili si navzájom intímne miesta. Chlapec si nastavil zrkadlo tak, aby mal na nás dve čo najlepší výhľad. Tri razy sme skoro zhavarovali. Nečudujem sa mu, tiež by som mala problém sústrediť sa na jazdu, keby som bola na jeho meste. Asi o dvadsať minút sme došli k honosnej vile jeho otca. Vraj bol teraz niekde na služobnej ceste, takže sme mali celý dom len pre seba. Vošli sme dnu.
- Nevyzúvajte sa, dámy, naša domáca to potom umyje - mávol rukou primátorov syn a tak sme pokračovali v prehliadke ďalej. Tomáš, to si nevieš predstaviť. Luxusne zariadené izby, ktoré veľkosťou pripomínali skôr hangáre ako bežný obývací priestor. Veľký krb, kadejaké sochy, historický nábytok, zbierka stredovekých zbraní, proste neskutočné.
"Choďte tam dozadu" ukázal prstom na veľké sklenené dvere. - Spravte si pohodlie, hneď som pri vás - žmurkol na nás a hneď na to sa stratil kdesi v obrovskej kuchyni.
Chvíľu sme kráčali dlhou chodbou. Na jej konci sa nachádzali spomínané dvere. Opatrne sme ich otvorili. Nachádzal sa tam obrovský súkromný bazén a vírivka.
"Tak poď" žmurkla som na Lauru. Pretiahla som si cez hlavu svoje modré minišaty, rozopla som si podprsenku, odkopla som štekle a stiahla som si z nôh podväzky. Laura ešte chvíľu váhala, no potom si aj ona si vyzula snehule, vyzliekla si pletené šaty a stiahla si pančuchy. Odmietla si však rozopnúť podprsenku a stiahnuť čipkované tangá. Opatrne sme vošli do vírivky. Voda bola príjemne teplá. Ľahli sme si do nej až po krk a privreli sme oči. Vyrušili nás Milanove kroky. V každej ruke mal fľašu vychladeného šampanského. Okolo pása mal prehodenú bielu osušku, inak bol nahý. Mal skvelo vymakané telo. S Laurou sme si vymenili spokojné pohľady a čakali sme, kedy sa konečne zbaví toho zbytočného kusu látky. Pri pohľade na nás sa spokojne usmieval. Napínal nás až do poslednej chvíle. Osušky sa zbavil až na schodíkoch, ktoré viedli do vírivky. Bol nadpriemerne vybavený. Všimla som si, že aj Laura prekvapene prehltla.
- Niekto sa nám tu hanbí - podišiel primátorov syn bližšie k svojej kolegyni, keď si všimol, že má stále na sebe podprsenku aj nohavičky. Šikovným ťahom otvoril obe fľaše šampanského. Jednu podal mne, druhú si nechal. - Teraz - zavelil a obaja súčasne sme liali obsah fľaše so značkovým šumivým vínom na Laurine prsia. Nedočkavo som medzi ne ponorila hlavu a Milan jedným prudkým ťahom roztrhol Laurinu luxusnú podprsenku.
- Ty somár, vieš koľko stála? - oborila sa na neho, ale pery som jej okamžite zapchala fľašou šampanského a divokým jazýčkovým bozkom. Neprotestovala. Kým som sa maznala s jej prednosťami, Milan jej stiahol pod vodou nohavičky. Vysadil ju na okraj bazéna a roztiahol jej nohy..."
"Ty sa v tých opisoch normálne vyžívaš" usmial som sa na viceprimátorovu dcéru a nahlas som si odkašľal do dlane.
"Chvíľku vydrž, už to nebude dlho trvať, sľubujem" odpovedala a prehodila si nohu cez nohu. "Takže keď ju tam vysadil a roztiahol jej nohy, ponoril jej medzi stehná svoju tvár. Pomaličky v nej kmital svojim jazykom a usudzujúc podľa Laurinej hlasnej reakcie, sa v tom skutočne vyznal. Keď som ho vystriedala, užíval si moje prsia. Najskôr nežne, neskôr ma po nich aj poriadne plieskal. Nevadilo mi to, mám to rada. O chvíľu si podali oni mňa. Ľahla som si vedľa vírivky, roztiahla som nohy a nechala som sa obšťastňovať ich ústami, jazykmi a prstami. Bolo to perfektné. Na rad prišiel Milan. Pohodlne sa usadil v prútenom kresle. Kľakli sme si s Laurou na mokré dlaždice tesne k jeho nohám ako jeho dve prítulne mačiatka a striedavo sme si ho brali do úst. Bol fakt veľký...Kým jedna sa starala o jeho fešáka, druhá mu lízala semenníky. Po chvíli nám začali tŕpnuť ústa. Mal neskutočnú výbavu. Aby sme si dopriali aspoň krátky oddych, zapojili sme naše dlane alebo sme sa pár sekúnd s Laurou len tak vzájomne bozkávali. Bolo toho fakt veľa. Niečo sme prehltli, to ostatné sme zmyli v spoločnej sprche. S Laurou sme si na seba vzájomne natierali mydlo, keď sa pri nás nečakane zjavil Jedlička. Postavil sa za Lauru a snažil sa jej ho ta zasunúť odzadu.
- Nezdá sa ti, že si si dnes užil už viac ako dosť? - odtlačila ho od seba a nahé telo si zahalila osuškou.
- Ale no tááák - snažil sa ju prehovoriť primátorov syn, no bolo to zbytočné. Obe sme sa obliekli a opustili sme priestory honosnej vily. Laura zavolala taxík. Myslím, že to ukončila v pravej chvíli.Chlapec začínal mať pocit, že keď je starostov syn, budeme skákať podľa jeho pravidiel. Je pravda, že mám rada dominantných mužov, ale musí to vyžarovať z ich prirodzenej povahy. Hraná dominancia je komická a odpudzujúca. Takže toľko" zakončila svoje rozprávanie Kristínka a pomaličky vstala.
"Nakoniec teda ku klasickému sexu nedošlo?" nechcel som tomu veriť. Luxusný prázdny dom, bazén, vírivka, dve krásne ženy...
"Porozprávala som ti, ako to bolo. Či mi uveríš, je len na tebe" tajomne sa usmiala šarmantná asistentka a sadla si k pracovnému stolu. "A teraz ma ospravedlň, mám nejakú prácu. Brežná chce mať do obeda všetky papiere vytriedené" diplomaticky ma vyprevadila k dverám viceprimátorova dcéra a zavrela za mnou.
Na chodbe som narazil do Laury. "Hej, dávaj pozor" zavrčala ako hladná tigrica.
"Premýšľaš nad tým, ako sa správne nastoknúť na poriadny kolík?" rýpol som si do nej.
"Čože?" nechápavo sa na mňa pozrela, pokrútila hlavou a mávla rukou.
Keď som sa vracal z práce domov, prišla mi sms -ka: - ty si fakt debil. nechcela som. nemohla som. v tej chvíli som si uvedomila, že som tam chcela byť s niekým úplne iným. Celé si to posral. Ako obyčajne.
maj sa. Laura
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára