DEŇ DVADSIATY DEVIATY (UTOROK)
Laura bola už druhý deň voči mne totálne odmeraná. Ako vždy mala svoje chvíľky, ale toto bolo už aj na ňu dosť zvláštne. Dokonca ma ušetrila aj svojich uštipačných poznámok. Niečo sa s ňou dialo a ja som musel odhaliť príčinu.
Zaklopal som na sto dvojku. Otvorila mi moja nová kolegyňa. Mala na sebe obtiahnuté bledomodré džínsy a tenký biely sveter. Na nohách mala obuté ružové balerínky, ktoré sa pravdepodobne rozhodla používať ako prezuvky do práce.
"Dobré ráno. Ak nemáš nič proti, chcel som ti navrhnúť, aby sme si potykali. Takže ja som Tomáš a vítam ťa v našom tíme" podal som jej ruku.
"Ďakujem, jasné, prečo nie? Som Nika" predstavila sa moja nová kolegyňa a s úsmevom prijala moju ponúknutú dlaň. Potom privrela dvere. "Nech sa páči, posaď sa" ponúkla mi voľné miesto.
"Ďakujem" žmurkol som na ňu a pár sekúnd som si ju nenápadne prezeral. Myslím, že sme so šéfkou vybrali fakt dobre.
"Dáš si čaj, kávu alebo kapučíno?" spýtala sa Nika a vzala do rúk prázdnu kanvicu. Vyzeralo to tak, že po tom, čo odišla Kristína Hámová, sa už žiadneho presso stroja na úrade nedočkáme.
"Ak môžem poprosiť, tak kapučíno" vybral som si zo širokej ponuky. Kanvicu dala pod vodovodný kohútik a napustila ju asi do polovice. Kým voda zovrela, obaja sme mlčali. Dokonca aj keď už boli pripravené nápoje na stole, aj vtedy sme mlčali. Ticho napokon prerušila ako prvá slečna Krúgová. "Pokiaľ ide o ten včerajšok..." začala sotva počuteľným hlasom, "bol to z vašej strany nechutný podraz. Myslím z tvojej a zo šéfkinej. Zatlačili ste ma do kúta a v podstate ste mi nedali na výber."
"Človek má vždy na výber" opravil som ju s úsmevom a premiešal som si svoj obľúbený teplý nápoj.
"Vážne? Tak ja ťa trošku vyvediem z omylu, vážený kolega" chladne uprela na mňa svoje veľké čierne oči a pokračovala. "Už viac ako polroka sa starám o svoju ťažko chorú mamu. Aj z tohto dôvodu som si nemohla dovoliť ísť študovať na vysokú školu. Aby sme nejako pokryli finančné náklady súvisiace maminou chorobou, popri tom úbohom príspevku, čo dostávame od štátu, som chodila na všetky možné brigády, ktoré sa naskytli. Lenže, čo myslíš, koľko som asi tak zarobila dokladaním tovaru, prácou pri kase alebo upratovaním? Nemohla som prijať prácu na celý deň, o mamu sa musel niekto starať a opatrovateľku sme si dovoliť nemohli. Od štátu, respektíve od mesta sme sa jej nedočkali. A keď, tak nám ju pridelili na nejaké dve hodiny denne. Super nie? Čo myslíš, kto zamestná na nejakej lepšej pozícii mladú babu bez praxe, ktorá len nedávno ukončila gympel? A tak som si včera na tom kvázi pohovore povedala, že napriek tomu, že sa mi takéto praktiky hnusia, tak to proste vydržím a popri nejakej občasnej brigáde budem mať konečne prácu, ktorá ma môže niekam posunúť a poskytnúť mi aspoň akú - takú istotu. Ja nehovorím, že sa mi to úplne nepáčilo, istým spôsobom to bolo celkom vzrušujúce, ide však o to, že som nemala na výber. Už chápeš? Ja nie som žiadna radodajná štetka, ale človek niekedy pod tlakom rôznych okolností spraví veci, ktoré by inak nikdy neurobil, lebo sú proti jeho zmýšľaniu a hodnotám" ukončila prednášku moja nová kolegyňa a konečne si odpila zo svojej keramickej šálky. "Si pohodový chalan, ktorý berie život ako zábavu, rád si užívaš, chceš skúšať nové veci, ale občas sa zamysli nad tým, že tvoje okolie to tak vnímať nemusí."
Neviem či ma viacej šokoval Nikin bohatý slovný prejav alebo jej príbeh, ktorý sa nepríjemne zabodol do môjho svedomia.
"Mrzí ma to. Teda to všetko" zahryzol som si do spodnej pery a to sladučké kapučíno mi v ústach nepríjemne zhorklo.
"Nechaj tak" mávla rukou moja príťažlivá kolegyňa a milo sa na mňa usmiala. To že to nemám momentálne v živote ľahké ešte neznamená, že si z času na čas rada nedoprajem poriadny sex" žmurkala na mňa.
Prestrih.
Ja za to fakt nemôžem. Skôr ako som stihol niečo namietať, už mala na sebe len baleríny, sedela mi na kolenách a jazdila na mojom tvrdom vtákovi. Jej mladé prsia som cítil na tvári, pričom sme obaja vzdychali ako uprostred nakrúcania erotického filmu. Dokončil som ju, keď sa opierala o pracovný stôl, hádzala svojimi vrkočmi z boka na bok, otočená ku mne chrbtom, čím mi zároveň dopriala pohľad na svoj pevný vypuklý zadoček.
Keď sme skončili, poutierala si tvár a prsia do servítky. Mlčky sme sa obliekli a odprevadila ma k dverám.
"Ďakujem za skvelé kapučíno" žmurkol som na ňu a napravil som si pokrčený golier na svojej šedej mikine.
"Nemáš za čo" usmiala sa. "Aj ja ďakujem za to, že si mi to tak krásne urobil" zašepkala mi do ucha a jemne ma pobozkala na tvár. Mala na sebe výrazný korenistý parfém, pri ktorom sa mi podlamovali nohy.
Zaklopal som u Laury.
"Ahoj Tomáš, čo by si rád?" privítala ma, pri čom oči ani na sekundu neodtrhla od počítača. S Hronskou sme sa na seba usmiali, no nechcela do situácie zasahovať.
"Chcel by som s tebou hovoriť" povedal som ráznym tónom.
"Však hovoríš" uzemnila ma.
"Myslel som medzi štyrmi očami" dodal som miernejšie.
Prevrátila očami, no konečne aspoň odtrhla zrak od monitora a celého si ma premerala. V očiach mala taký smutný výraz, že ma to privádzalo do rozpakov. Mlčky sa zdvihla a nasledovala ma na chodbu. Vošli sme do mojej kancelárie. Zavrela za sebou dvere. "Sadni si" ponúkol som jej voľné miesto. Bez slova poslúchla a prekrížila si ruky na prsiach.
"Pozri Laura, už nejaký ten piatok sa poznáme a nemohol som si nevšimnúť, že ťa niečo trápi. Ja viem, že sa vzájomne radi doberáme, podpichujeme, robíme si napriek, ale pokiaľ môžem hovoriť za seba, mám ťa rád a nerád ťa vidím takúto. Si skvelá, inteligentná, krásna vtipná a občas aj milá baba a či sa ti to páči alebo nie, zajtra po práci ťa pozývam na kávu. Si mi dlžná jedno rande. Chcem šancu dokázať ti, že viem byť aj príjemný spoločník. Takže zajtra o tretej poobede ideme spolu von a NIE neberiem ako odpoveď."
"Už si skončil?" chladne ma zahriakla moja šarmantná kolegyňa. "Neviem kde si prišiel na to, že ti dlžím nejaké rande, ale OK, prečo nie? Doprajem ti ho, keď po ňom tak veľmi túžiš, ale len preto, aby si mi už dal konečne pokoj" namierila na mňa svoj vztýčený ukazovák.
"Vidíš, že vieš byť občas aj milá" neodpustil som si štipľavú poznámku.
"Nezapáraj, lebo to rande, čo vlastne ani nie je rande, odvolám" vyhrážala sa Laura, ale to už som rozpoznal v jej hlase náznak starej dobrej Rajskej.
"Záhradná?" stihol som ju zastaviť ešte vo dverách.
"Niečo som ti hovorila o tej debilnej prezývke" zavrčala, ale bolo vidieť, že v skutočnosti je rada, že sme zase rozohrali našu starú obľúbenú slovnú hru. "Čo by ste ešte potrebovali, pán Rozbor?" usmiala sa a vlasy si zasunula za uši. Provokatérka.
"Koľkokrát si vyvrcholila pri Hronskej?"
"Rozbóóór, ty si takýýý debíííl" uafektovane rozhodila rukami a treskla za sebou dverami.
Fajn. Takže ženu, ktorú som si dal za cieľ dostať do tridsiatich dní do postele, som konečne pozval na prvé rande. Po dvadsiatich deviatich dňoch. Keby šla evolúcia týmto tempom, ešte sú z nás baktérie a Stvoriteľ by v tejto chvíli došuľkával Adamov penis.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára