DEŇ DVADSIATY TRETÍ (STREDA)
"Ahoj, som ťa prišiel pozdraviť" usmial som sa na ňu, keď mi otvorila dvere. Mala na sebe príťažlivé pieskovo žlté minišaty, telové podväzky a vysoké žlté lodičky.
"No tak si ma pozdravil a..." nečakane ma zahriakla.
"Mimochodom máš super meno, Anabela. Tvoj otec je Talian alebo Španiel?"
"Môj otec je debil. Mimochodom, dosť mi ho pripomínaš."
"To ťažko. Musel by som ťa mať niekedy v devätnástich."
"No a? V devätnástich si ešte netrtkal? Alebo si si ho stále honil v detskej izbe?"
"Pozri Anabela," nenechal som sa odradiť jej sarkazmom "viem, že si tu pod ostrým dohľadom svojej tety, ale nešla by si niekedy po práci niekam na kávu alebo tak?"
"Alebotak je názov podniku? Pozri, poviem ti to na rovinu. Muži po tridsiatke sú mi ukradnutí. Pokiaľ nevlastnia v garáži mercedes, audíčko alebo aspoň bavorák. Máš niečo z toho? Nie? Tak potom je mi ľúto."
"Včera u tvojej tety v kancelárii si pôsobila ako pohodová a milá baba" trpko som sa pousmial.
"To aj som" usmiala sa Anabela. "Len si vyberám ku komu. OCINKO" dorazila sa maturantka. "A teraz ma ospravedlňte, pán Rozbor, mám veľa práce, preto si nemôžem dovoliť vykecávať sa so staršou generáciou" dodala na záver a zabuchla za mnou dvere. Fúha, tak takto ma už dávno nedala dole nejaká zástupkyňa nežného pohlavia. Na chodbe som zbadal Hronskú. Páni, tá ženská urobila za necelé tri týždne neskutočný pokrok. Vyzerala doslova sexi. Zhodila väčšinu z prebytočných kíl, bola neustále v pohybe a kombinovala to so zdravou stravou. Keby mi niekto pred mesiacom povedal, že si budem vychutnávať pohľad na jej nohy a zadok, pokladal by som ho za úchylného zvrhlíka. Klobúk dole pred mojou staršou kolegyňou.
"Tak ako, pán Casanova?" s úsmevom ma čakala pred kanceláriou Laura. "Dal si ju dole?" citovala moje odvážne slová a vychutnávala si pri tom zdrvený pohľad v mojej tvári.
"Je to namyslená mladá krava, ktorá ide len po peniazoch."
"Možno to majú v rodine. Počula som, že Brežnej manžel tiež nie je žiadny chudáčik neboráčik" usmiala sa Rajská. "Uvaríš mi kávu? Tam mi to všetko porozprávaš" štuchla do mňa Laura a bez slova sme vošli do mojej kancelárie.
Napustil som vodu do kanvice a dal som ju variť. Do jednej šálky som nasypal nesku a do druhej kapučíno. Počkal som, kým voda zovrela, a potom som pripravenú zmes pomaličky zalial. Sedeli sme s Laurou oproti sebe a miešali sme svoje horúce nápoje. "Takže mladá je na peniaze?" otvorila diskusiu moja šarmantná kolegyňa. Dnes si dokonca dala blúzku s hlbším výstrihom, kratšiu čierne sukňu nad kolená, tenké telové pančuchy a červené lodičky na vyššom podpätku. "To mi musíte stále pozerať na nohy, pán Rozbor?" s chuťou sa rozosmiala Rajská a provokatívne oblizovala svoju kávovú lyžičku, na ktorej sa pri miešaní usadili drobné hnedé kávové zrnká.
"Nenamýšľaj si, Záhradná" zahriakol som ju, no tešil som sa, že má dnes dobrú náladu.
"Čo keby som to skúsila ja? Možno je na baby..." zasnene pozrela kamsi pred seba Laura a jazykom prešla po opačnej strane lyžičky.
"Ale prosím ťa, to je typická zlatokopka, ktorá sa nastokáva na diamantové vtáky" mávol som rukou. "Jedine že by si mala kundu zo zlata" rozosmial som sa, no len čo na mňa uprela svoje chladné oči, skrotol som.
"Neboj sa, ty sa to nikdy nedozvieš" neodpustila si štipľavú poznámku moja sexi kolegyňa.
"Čo chceš teda robiť?" spýtal som sa po chvíli a odpil som si zo svojho chladnúceho kapučína.
"Uvidíš" žmurkla na mňa a preložila si nohu cez nohu. Napravila si lem krátkej sukne a dlhú chvíľu o niečom premýšľala. Prázdnu šálku položila na stôl a pomaly sa postavila. Vložila si do úst žuvačku a pozrela mi do očí. "Idem za ňou. Dám ti vedieť ako som dopadla" usmiala sa Laura a vo dverách sa naposledy obrátila. "Mimochodom, ďakujem za kávu, nebola najhoršia ."
Kým bola preč, pohral som sa chvíľu s Excelom. Podopisoval som prázdne kolonky v tabuľkách a potom som si vyložil nohy na stôl. Konečne som začul klopanie na dvere. "Áno" zvolal som a nahodil som konzervatívnu sedavú polohu klasického úradníka.
"Tak ako?" pozrel som na Lauru a zavrel som za ňou dvere. Pár sekúnd sa mlčky prechádzala s rukami založenými na prsiach po mojej kancelárii, aby sa upokojila.
"Bola som sexi, bola som zvodná, nahodila som svoje najúčinnejšie flirtovacie zbrane a... vieš čo mi povedala? Že homosexualita je choroba ako každá iná a mala by som sa dať liečiť. Vraj to chce poriadneho vtáka, ktorý ma mojich úchylných chúťok definitívne zbaví. To je taká koza blbá"
"Ja ti s tou liečbou veľmi rád pomôžem" ponúkol som sa. Zase tie chladné pichľavé oči. "Dobre už som ticho" stiahol som sa do obrany. "Ale aj tak si tam bola dosť dlho na to, že ti stihla povedať len pár slov" podozrievavo som sa pozrel na Lauru.
"Ty si pako, však som musela ísť na ňu postupne. Myslíš si, že som vletela do jej kancelárie, rozopla si podprsenku a vytasila na ňu svojej kozy?" ťukala si na čelo. "Rozmýšľaj."
"A nie?" neodpustil som si jemne bodavú poznámku.
"Prosím ťa prestaň, fakt nemám momentálne náladu" zahriakla ma moja šarmantná kolegyňa.
Obom som nám nalial vodu do skenených pohárov a mlčky sme ju vypili.
"Už viem" rozžiarila sa odrazu Rajská. "Povedal si, že je na prachy."
"No a?" nechápavo som na ňu pozrel, čo tým chce akože povedať.
"Máš na účte nejaké peniaze?"
"No... nejaké dve tisícky by sa našli, ale tie si šetríme s Klárou na dovolenku. Chceme ísť v lete do..."
"Stále mi opakuješ, že život je otázkou priorít. Anabela je tu do konca týždňa. Mi nehovor, že si ju nechceš dať dole. Však nevytasíš na ňu hneď celú sumu. Postupne budeš pridávať a uvidíš, či sa mladá chytí. Je možno zaťažená na drahé autá, ale určite nepohrdne ani slušným vreckovým na kozmetiku, na oblečenie a podobne. Čo povieš?" namierila na mňa svoj žiarivý pohľad.
"No za pokus by to možno stálo" zamyslel som sa." Ostáva zodpovedať už len jedinú otázku. Čo budeš mať z toho ty? namieril som na Lauru svoj vztýčený ukazovák.
"Po tom čo ma dnes vytočila? Dobrý pocit. Priam výborný pocit, lebo jej budem môcť do konca týždňa pripomínať, že je obyčajná štetka, ktorá chodí za prachy" sprisahanecky sa na mňa pozrela moja mladá sexi kolegyňa a ukazovákom si spokojne poklepala po perách.
"Tak teda poďme na to" povedal som rozhodným hlasom a podali sme si ruky.
Počas obedňajšej prestávky som bol z bankomatu vybrať dve tisícky v paťdesiatkách a v stovkách. Klára ma určite zabije, ale tak čo už. Beztak žijeme len raz.
Skôr ako som zaklopal na sto dvojku, Rajská mi ukázala vztýčený ukazovák na znak toho, že mi drží palce.
"Ďalej" ozval sa spoza dverí známy dievčenský hlas.
"To som zase ja... ospravedlňujem sa, že ruším. Nemáš chvíľu čas? začal som opatrne.
"Čo potrebuješ?" spýtala sa ma Anabela priamo.
"Vidím, že sa pekne obliekaš, používaš kozmetiku, kupuješ si značkové topánky..."
"Čo si z daňového? To je hádam moja vec" rozhodila rukami.
"Ja len, že to určite stojí nemalé peniaze."
"Keby aj... čo ťa to trápi?"
Z vrecka som vybral prvú päťdesiatku a položil som ju na stôl.
"To čo na mňa akože skúšaš?" podozrievavo si ma obzerala moja nová kolegyňa, no bolo vidieť, že spozornela. Na stôl som položil ďalšiu päťdesiatku.
"Zavri dvere" prikázal som jej. Chvíľu váhala, no potom poslušne splnia môj direktívny príkaz. Kým sa vrátila, na stole už ležali tri päťdesiat eurové bankovky. Vedel som, že budem musieť pri tom rozhadzovaní spomaliť, lebo o chvíľu budem bez prachov, no potreboval som ju na úvod nejako zaujať.
"Chcem vidieť tvoje prsia" povedal som jej priamo.
"To čo si dovoľuješ, ty úhylák starý. Okamžite vypadni z mojej kancelárie, lebo zavolám..."
Na stôl padla prvá stovka. Ruka krásnej Anabely pomaličky klesla nižšie a jej hlas sa niekam strácal. Bez slova zamkla dvere z vnútornej strany a vrátila sa na miesto.
"No tak, čakám" pozrel som na ňu. Vyzula si lodičky. Pozrela sa doľava, doprava, akoby sa uisťovala, že ju nikto nevidí a potom nechala hornú časť šiat pomaličky spadnúť. Okamžite jej z nich vypadli pekné plné štvorky. Páčilo sa mi, že nemala na sebe podprsenku. Veľkosťou aj tvarom sa podobali kozám jej tety. Aspoň čo som mal možnosť vidieť cez oblečenie. Ďalšia vec, ktorú mali asi v rodine. "Za tie prachy sa s nimi aspoň trochu pohraj" prikázal som jej. Bez slova si ich vzala do rúk a začala ich hladiť štíhlymi prstami. Občas si jemne stisla tvrdnúce bradavky. Na stole pristála ďalšia päťdesiatka. "Teraz chcem vidieť tvoje nohavičky" ukázal som prstom medzi jej stehná. Bez slova zhodila šaty na zem. Automaticky si stiahla z nôh aj podväzky. Ukázal som na jej priesvitné dievčenské nohavičky.
"To bude za dve stovky" povedala direktívnym hlasom, ktorý jasne naznačoval, že nemieni o ničom vyjednávať.
"Sklapni Anabela" zahriakol som ju a na stôl som hodil tri päťdesiat eurové bankovky. Bez slova si dala nohavičky dole. Mala ju nahladko upravenú a už na prvý pohľad bolo vidieť, že je úzka. Po ďalšej päťdesiatke sa s ňou začala jemne hrať. Privrela oči, hrýzla si pery a ticho pri tom vzdychala. Keď som hodil na stôl ďalšiu stovku, automaticky si kľakla k mojim nohám, rozopla mi zips na nohaviciach a vytiahla mi ho z boxetiek. Vrhla sa na neho ako hladná levica. Lízala ho, hladkala, trela si ho o pery, zasúvala hlboko do hrdla, láskala ho v dlani. Nahlas som vzdychal od rozkoše. Chytil som ju za vlasy a tlačil som jej tvár čo najbližšie k môjmu fešákovi. Neprotestovala. Naopak, spokojne sa tam odspodu usmievala žiarivými očami, v ktorých sa lesklo logo amerického dolára.
"Neboj sa, beriem antiku" zašepkala, keď si kľakla nado mňa len v lodičkách, ktoré si medzičasom naboso obula, vzala si ma nežne medzi prsty, nasmerovala ho do jaskynky a spustila sa nižšie...Cítil som na svojom tátošovi jej vlhkosť. Nasúvala sa hlboko až po semenníky a nahlas pri tom stonala. Pomáhala si pri tom svojimi šikovnými prstami. "Za ďalšie dve stovky si ma môžeš vziať aj odzadu" zavrčala. Nahmatal som prachy a hodil som ich na narastajúcu kopu s bankovkami. Zliezla zo mňa dole, dala sa na štyri, oprela sa lakťami o zem a vystrčila zadok. Jemne som ju po ňom pár krát pleskol a zacúval som do jej vlhkej garáže. Odzadu som ju chytil za prsia, ktoré sa jej počas prirážania vzrušujúco pohojdávali. Potiahol som ju za dlhé blond vlasy. Pootočila hlavu a zboku sa na mňa usmiala. Špičkou jazyka si prešla po vrchnej pere a a ľavou rukou dráždila moje plné semenníky. "Poď, chcem ochutnať tvoje mliečko...chcem krásnu pleťovú masku. Za ďalšie dve stovky" dráždila ma. Premýšľal som nad tým, že napriek všetkému ma to vyjde oveľa lacnejšie ako kúpa nového mercedesu alebo luxusnej verzie bavoráku.
Keď už cítila že budem, poslušne si kľakla k mojim nohám, privrela oči, vyplazila jazýček, hodila vlasmi nabok. Nežne si dráždila svoje pekné štvorky.
Utrela si ústa do servítky a tvár si opláchla v umývadle. Obaja sme pozbierali porozhadzované veci a obliekli sme sa. Bez slova zhrabla rýchlo zarobené prachy a s povýšeneckým pohľadom ma vyprevadila k dverám.
"Tak aký som bol?" vybalil som na ňu jednu z tých trápnych hlášok, ktoré sa zvyknú hovoriť v knihách alebo vo filmoch, keď už je po všetkom.
"Na starnúceho ocina to nebolo najhoršie" odpovedala a od tej chvíle som jej už nestál ani za opovržlivý úsmev. Obaja sme dosiahli svoje.
Zazvonil mi mobil. Brežná. No doboha. Snáď si nás niekto nevšimol. "Tomáš?"
"Áno šéfka, počúvam." odpovedal som roztraseným hlasom.
"Poď okamžite do mojej kancelárie. Mám chuť na tvoj tvrdý kolík. Potrebujem poriadne uspokojiť maličkú. Je celá mokrá ako sa s ňou už hodnú chvíľu hrám. Vzala som si aj tie vysoké čierne sandáliky na tenučkom opätku čo sa ti minule tak páčili" zamraučala do telefónu. Predstava ako tam sedí v tých sexi topánkach ma opäť postavila do pozoru.
Po polhodine, keď som konečne vyšiel z jej kancelárie, sa mi nohy triasli ako čerstvo narodenému žriebäťu, ktoré sa snaží o svoje prvé kroky v živote. Ledva som sa došúchal naspäť so svojho kamrlíku a opäť mi zazvonil mobil.
"Ahoj Klára. Prečo tak nahlas dýcham? No, nejde nám výťah, tak som musel vyšliapať na štvrté. V krátkom čase už druhý raz" vysvetľoval som jej celý spotený do telefónu.
"Och, ty môj chudáčik" poľutovala ma. Vieš, v cestovke majú výborné zľavy na Grécko aj na Taliansko, tak mi napadlo, že by sme mohli ísť niečo spolu pozrieť a rovno to aj zaplatiť. Čo na to povieš?
"Teraz? Veď je len január a..."
"Potom pôjdu ceny už len hore. Pozri, však nehovorím, že musíme hneď nejaký zájazd aj kupovať, ale pozrieť by sme sa mohli. Už som si objednala aj tie nové tyrkysové bikiny z katalógu, čo sa ti minule tak páčili. Stretneme sa o štvrtej pred Auparkom. Zatiaľ sa maj pekne. Teším sa na teba. Ľúbim ťa."
"Aj ja teba" odpovedal som čo najpríjemnejším hlasom a zložil som.
Bol som totálne v riti. Keď Klára povedala, že sa ideme na niečo pozrieť, znamenalo to, ideme niečo kupovať.
Tesne pred štvrtou, keď som čakal Kláru pred hlavným vchodom do Auparku, vo vrecku bundy mi zazvonil mobil.
Laura??? Čo tá odo mňa môže chcieť? "Prosím?" nahodil som neutrálny tón v hlase, lebo každú chvíľu sa mohla zjaviť spoza rohu moja priateľka.
"Len sme sa ti chceli s Anabelou poďakovať za štedré vreckové" spustila spevavým hlasom.
"Čože?"! nechápal som.
"No za tie dve tisícky. Práve sa chystáme na nákupy. Chceme si pozrieť nejaké pekné handry, topánky a tak. Ale aby si nepovedal, že sme až také hnusné mrchy, rozhodli sme sa, že každá z nás ti ušetrí stopäťdesiat eur. To budete mať s Klárou akurát na taký skromnejší predĺžený víkend niekde na Liptove. Ešte raz ďakujeme a Anabela posiela ocinovi veľkú pusu. Ďakujeme ocinóóó."
"Laura, to by si mi nespravila. Sú to peniaze, ktoré sme si šetrili spoločne s Klárou viac ako rok..."
"Ako si mi to hovoril, Tomáško? Život je otázkou priorít. A ty si si vybral. Zajtra v práci. Maj sa" niekde v diaľke sa ozýval Anabelin hlasný dievčenský smiech.
"Lauráááá."
V tej chvíli sa pre mne zjavila moja priateľka. "Deje sa niečo miláčik?"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára