DEŇ ČÍSLO DVADSAŤ OSEM (PONDELOK)
Laura sa mi vyhýbala. Akoby mala obavy z tej správy, ktorú mi poslala ešte v sobotu. A tak sme sa len formálne pozdravili a šiel som do svojej kancelárie, kde som si zapol počítač. Uvaril som si zelený čaj, prelistoval som si noviny (veľmi som sa tešil z Federerovho jubilejného dvadsiateho Grandslamu, ktorý si vybojoval na Australia Open) a jedným okom som si pozrel aj internetové zaujímavosti z bulváru. Po víkende sa vždy ťažko začína, ale dnes ma čakal aspoň ten pohovor. Bolo niečo po štvrť na deväť, mal som ešte trochu času. Ak ste zvedaví, ktorú kandidátku sme napokon uprednostnili, nechám vás ešte chvíľku v napätí. Začal som pracovať na dokumentácii týkajúcej sa klientov umiestnených v novopostavenej sociálnej bytovke.
Tesne pred deviatou som zaklopal u Brežnej. Pred dverami už čakala naša spoločná favoritka. Bolo na nej vidieť, že je dosť nervózna.
"Dobré ráno" pozdravila sa a snažila sa ma očariť príjemným úsmevom. Musím uznať, že sa jej to úspešne darilo. Mala na sebe bielu blúzku a napriek sychravému ránu si obliekla bielo modrú kockovanú minisukňu. Na nohách mala elegantné čierne lesklé lodičky s asi desať centimetrovým podpätkom. V rukách držala akýsi román. Jeho názov prekrývali jej štíhle prsty so slonovinovým lakom.
"Dobré ráno" odzdravil som s miernym úklonom hlavy a vošiel som do kancelárie.
"Privri ešte na chvíľu" upozornila ma šéfka, ktorá si v pokoji vychutnávala rannú kávu, ktorej vôňa sa niesla celou miestnosťou. Bez slova mi prisunula stoličku a nahlas si odkašľala do dlane. "Tak čo, pripravený?" usmiala sa na mňa a ponúkla mi jemne perlivú minerálku.
"Môžeme začať" odpovedal som rozhodným hlasom a sadol som si tesne vedľa jej krátkych hnedých šiat.
"Choď ju teda zavolať" prikázala mi Brežná jemne direktívnym hlasom a nenápadne si napravila telové podväzky.
Slečna, nech sa páči" zavolal som našu kandidátku spoza dverí.
Nesmelo vošla dnu. Potiahla si lem sukne, aby neodhaľovala príliš veľa. So šéfkou sme si vymenili pohľady. Obaja sme boli presvedčení o tom, že sme sa rozhodli správne.
"Nech sa páči, posaďte sa, slečna" rukou ukázala Brežná na voľnú stoličku, ktorá sa nachádzala presne oproti nám.
"Ďakujem" zašepkala naša kandidátka, zahla si zadnú časť svojej elegantnej sukne a posadila sa. Kabelku si položila na kolená a oči sklopila k zemi.
"Na začiatok nám o sebe niečo povedzte, slečna" vyzvala ju moja šéfka a ponúkla jej pohár jemne perlivej minerálky. Slečna si z neho trošku odpila a položila ho späť na stôl.
"Takže...čo by som vám o sebe..."
"Hádam sa skúste na začiatok predstaviť, povedať nám odkiaľ pochádzate, prečo ste sa rozhodli prísť na pohovor a podobne" snažila sa ju povzbudiť Brežná, no naša kandidátka aj naďalej hľadela do zeme, do ktorej upierala svoje veľké čierne oči.
"Takže..." pokračovala tichým hlasom. "Volám sa Nikol Krúgová, mám dvadsať rokov, nedávno som ukončila gymnázium na Veľkej Okružnej, zhruba šesť mesiacov som na úrade práce a chcela by som u vás pracovať ako asistentka vedúcej oddelenia" zakončila svoj úvodný vstup naša favoritka a hodila svojimi dvomi zapletenými vrkočmi nabok.
S Brežnou sme si vymenili zmätené pohľady.
"Vaše záľuby, slečna Krúgová? pozrela jej do výstrihu moja šéfka.
"Takže rada si chodím sadnúť s kamarátkami na kávu, rada nakupujem a chodím na zumbu a do fitka" odpovedala Nikol po dlhšom váhaní. "Ale to len keď mi ostane čas. Starám sa totiž o mamu, ktorá je vážne chorá" dodala po chvíli mlčania.
"No to je na vás vidieť. Myslím ten tanec a fitko" s úsmevom sa popásla Brežná na jej postave a jazykom si prešla po vrchnej pere.
"Skutočne? Ja si to teda nemyslím, ale ďakujem" konečne nám pozrela kandidátka do očí.
"Aké sú podľa vás vaše silné a naopak vaše slabšie stránky?" položila jej ďalšiu otázku moja šéfka.
"Tak to je ťažké takto povedať. To by mali posúdiť asi iní" hodila plecami Nikol.
"Prílišné sebavedomie a prehnaná ukecanosť k tým silným asi patriť nebudú" nenápadne som zašepkal Brežnej do ucha.
"Tak skúste. Určite vám ľudia povedali, aké vlastnosti sa im na vás páčia" navádzala na odpoveď (bez) nádejnú kandidátku vedúca oddelenia.
"Asi to, že viem počúvať druhých, snažím sa učiť nove veci" pri tejto zmienke sme na seba s Brežnou nenápadne žmurkli "a ešte som lojálna a viem sa prispôsobiť prípadným zmenám" doplnila svoju prvú rozvitú vetu na pohovore slečna Krúgová.
"A teraz tie slabšie stránky" vyzvala ju moja šéfka a nervózne obhrýzala koniec pera, ktorým si občas niečo zapísala.
"No.. asi ste si stihli všimnúť, že som trochu hanblivá a chvíľu mi trvá, kým sa trochu oťukám. Ale potom je to už v pohode" usmiala sa na nás Nikol a preložila si nohu cez nohu.
"K tým kladným vlastnostiam treba priradiť aj chrumkavé stehná" zašepkal som do ucha vedúcej oddelenia a tá uznanlivo prikyvovala.
"Občas som roztržitá, ale nie je to až také zlé. Len ako sa hovorí, rada trochu lietam v oblakoch" nahlas sa rozosmiala krásna kandidátka a ústa si prikryla opačnou stranou dlane. "Prepáčte, niekedy, keď som nervózna, reagujem trochu... ako napríklad teraz."
"To je v poriadku, slečna" pozrela na ňu Brežná s mierne dominantným výrazom v tvári. "Ešte nám prezraďte, prečo by sme mali prijať práve vás" pohodlne sa natiahla v kresle moja šéfka a odpila si z chladnúcej kávy.
"No ja neviem...určite ste dostali dosť veľa životopisov a žiadostí... " opäť pozrela do zeme Nikol a nervózne si hrýzla spodnú peru.
"To je pravda" prikývla moja šéfka, "tak skúste nájsť jeden dôvod, prečo práve vy by ste mali získať miesto osobnej asistentky."
"Lebo si viem vážiť príležitosť, ktorú dostanem" povedala nečakane pevným hlasom a žmolila si v ruke ľavý vrkoč.
"Vážne?" premerala si ju prižmúrenými očami vedúca oddelenia a položila obhryzené pero späť na stôl.
"Ako veľmi by ste chceli túto prácu získať?" postavila sa a s klopkajúcimi lodičkami sa prešla okolo miesta, kde sedela naša kandidátka. Tá si od strachu silnejšie privinula kabelku, ktorú mala položenú na kolenách.
"Vzhľadom na to, že som už pol roka bez práce a starám sa o chorú mamu, veľmi by som túto prácu potrebovala" priznala sa Nikol a uprela svoje veľké čierne oči na plávajúcu podlahu.
Brežná si sadla späť na svoje miesto a vyložila si nohy na stôl. "OK, prestaňme už na chvíľu s tými trápnymi oficialitami" hodila vlasmi nabok a ukázala obhryzenou špičkou pera na (bez) nádejnú kandidátku. "Postav sa a prejdi sa po miestnosti" rázne jej prikázala.
"Prosím? Čo to má spoločné s pohovorom?" nechápavo zašepkala slečna Krúgová.
"Ak máš záujem získať to miesto asistentky, tak sa postav a poprechádzaj sa po kancelárii" zopakovala svoj príkaz vedúca oddelenia.
Nikol si nás pár sekúnd striedavo premeriavala pohľadom, potom sa naraz zdvihla a bez slova vykonala, o čo ju moja šéfka žiadala. "Ešte sa otoč" perom jej naznačila Brežná. Naša kandidátka bez slova poslúchla.
"Môžeš si sadnúť" spokojne sa pousmiala vedúca oddelenia. Potom si zložila nohy na stôl a kývla na mňa hlavou. Bol to signál, na ktorom sme sa dohodli ešte v piatok. Postavil som sa, chrbtom som sa oprel o kraj stola a rozopol som si zips na nohaviciach. Prstom som namieril na zem. Myslím, že Nikol okamžite pochopila o čo ide, ale napriek tomu pár sekúnd na nás hľadela s otvorenými ústami, akoby nemohla uveriť, súčasťou akej hry sa pred pár minútami stala.
"To nemôžete myslieť vážne" šepla sotva počuteľným hlasom a schovala si hlavu do dlaní.
"Ak s tým máš problém, máme dosť záujemkýň, len som si myslela, že túto prácu potrebuješ" flegmaticky mávla rukou moja šéfka a vzala do rúk mobil. "Tomáš, aké číslo mala tá Hradná?" teatrálne na mňa zvolala.
"Hneď sa pozr..."
"Nie, počkajte" rázne nás prerušila slečna Krúgová, nesmelo sa postavila, položila na stoličku svoju kabelku a urobila pár krokov smerom ku mne. Keď stála len kúsok od mojich nôh, kľakla si na zem, čelom k môjmu rázporku. Jej veľké oči pozreli na mňa zospodu a potom siahla rukou na moje boxerky. Aby som jej to uľahčil, stiahol som si ich spolu s nohavicami až ku členkom. Ľavou rukou si ho vzala medzi chladné prsty a jazykom mi jemne prešla po semenníkoch. Občas nenápadne skontrolovala môj výraz v očiach, aby sa uistila, že postupuje správne. Keď mi ma vzala hlboko do hrdla, od rozkoše som zastonal a zaklonil hlavu dozadu. Postupne zrýchľovala. Rukami som sa zaprel o kraj stola a vychutnával si jej orálne umenie. Bokom som sledoval ako si moja šéfka prstami dráždi mušličku cez čipkovené nohavičky. Zjavne ju manuálna zručnosť slečny Krúgovej privádzala do varu rovnako ako mňa. Po pár sekundách sa zdvihla, postavila sa vedľa našej (teraz už veľmi nádejnej kandidátky) a chvíľku sa jej hrala s vrkočmi. Potom ju chytila za krk a tlačila jej ústa čo najbližšie k môjmu fešákovi. Slečna Nikol sa mierne rozkašľala, ale po chvíli pokračovala ďalej. Brežná si sadla vedľa nej a kým naša favoritka zamestnávala môjho vtáka, moja šéfka nežne sala moje semenníky. Skôr ako sa vymenili, dali si dlhý jazýčkový bozk a trošku zmätene sa na seba usmiali. Vyzeralo to, že sú dokonale zohraté. Keď som po pár minútach zalial ich rozopnuté blúzky, začali sa vzájomne venovať jedna druhej. Obtierali sa o seba, lízali, bozkávali a hladili ako keby doteraz žili v celibáte.Žasol som nad tým, ako sa môže taká hanblivá slečna v jednom okamihu zmeniť na vášnivú dračicu. Nenápadne som opustil šéfkinu kanceláriu. Nebolo pochýb o tom, že Brežná si práve našla novú osobnú asistentku a ja budem mať oddnes novú sexi kolegyňu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára