SIEDMY DEŇ (PONDELOK)
Myslím si, že pre väčšinu pracujúcich predstavuje pondelok ráno vrchol týždňového utrpenia. A ani v mojom prípade by tomu nebolo inak, keby som v práci neprichádzal do kontaktu so svojimi mladými atraktívnymi kolegyňami.
Dnes už bolo na úrade o poznanie rušnejšie. Vrátili sa aj poslední dovolenkujúci a tak som sa nevyhol tomu hlúpemu rituálu gratulácii do nového roka. Kristínku ani Lauru som nikde nevidel. Tak fajn, máme to za sebou. Pozrel som sa na hodinky. Bolo pár minút pred pol deviatou. Zapípala mi sms -ka.
"Čakám u seba. Kika " prečítal som správu. Jasné, že nechýbal smajlík. Typická Kristínka.
- o chvíľu som u teba - odpísal som jej.
Zapol som počítač, pozrel som si nejaké novinky na internete a prelistoval som športovú prílohu. Potom som šiel za svoju mladou kolegyňou na sto dvojku.
"Myslela som, že ste na mňa zabudli" zamrnčala mierne sklamaným hlasom a vtlačila ma dnu.
"Tak ako, spokojný?" postavila sa predo mňa a ruky významne spustila od hlavy až k nohám. Mlčky som prehltol od prekvapenia. Vyzerala bezchybne. Snehobiela blúzka s výstrihom ako z prvotriedneho pornofilmu, pod ktorou jej presvitala exkluzívna kráľovsky modrá podprsenka, čierna minisukňa, ktorú si musela neustále sťahovať nižšie, lebo inak by jej vykúkal zadok. Napriek tomu niekoľkokrát nechtiac odhalila kráľovsky modré čipkované tangá, ktoré mala neskutočným spôsobom zarezané medzi pevnými polovičkami. Končekmi gélových nechtov mi nenápadne naznačila miesto, na ktorom jej končili (alebo začínali? ako sa to vezme) čierne podväzky. Klasické čierne lodičky s vysokánskym tenkým opätkom už len dokresľovali ten dokonalý obraz. Cítil som, ako mi vysychá v hrdle. Kristínka si provokatívne cmúľala ukazovák na pravej ruke a zvodne sa pri tom usmievala.
"No teda..." na viac som sa nezmohol.
"Takže dnes to bude stačiť na jednotku, pán Rozbor?" doberala si ma.
"Uvidíme..záleží na tom či sa ti podarí splniť úlohu" snažil som sa nasadiť pevný dominantný hlas, no v tej chvíli to bolo veľmi náročné.
"Sadnite si. Dáte si kávu, čaj alebo niečo ostrejšie?" žmurkla na mňa Kika.
"Radšej len minerálku, ďakujem, vieš, že tvoj drahý ocko nám s obľubou dáva námatkovo fúkať" neodpustil som si poznámku.
"Tak teda minerálku" usmiala sa mladá šarmantná absolventka praxe a schválne zavlnila bokmi, aby dala vyniknúť svojim krásnym dlhým štíhlym nohám, ktoré podopierali podpätky ako nejakú kráľovnú. Keď vyberala z vrchnej poličky fľašu minerálnej vody, minisukňa sa jej vyhrnula až do pol zadku. "Ups" hanblivo si ju zapravila a rozliala obsah fľaše do dvoch pohárov. Mlčky sme si obaja odpili.
"Chvíľu vydržte" usmiala sa na mňa Kristínka, sadla si za stôl, vyložila nohy na stôl a vzala do rúk mobil. Zapla mikrofón, aby som počul aj ja. Priložila si ukazovák k vlhkým perám, čo bol signál, že mám mlčať. Oblízla si pery, aby do seba nasala zvyšné kvapôčky minerálky.
"Laura? Čau tu Kika."
"Ahoj Kika" okamžite som spoznal známy hlas vychádzajúci z telefónu.
"Aký si mala víkend?" snažila sa znieť dominantnejšie ako zvyčajne. Normálne som ju nespoznával. Presne to však zapadlo do môjho plánu. Kristínka bude moja poslušná oddaná kolegynka a zároveň z toho nesmelého slušného a dobrého dievčatka spravím panovačnú šéfku vo vzťahu k Laure. Laura bude z celej situácie taká zúfalá, že časom bude potrebovať utešiť. A v tej chvíli sa jej určite zíde milý, chápajúci kolega... Navyše je to vzrušujúci experiment spraviť z poslušnej, dobručkej dcéry viceprimátora malú drzú mrchu.
"Ďakujem Kika, oddýchla som si. A čo tvoj víkend?" zo slušnosti sa spýtala Laura.
"No pravdu povediac ja som si ťa skoro celú nedeľu predstavovala v tom sexi oblečení...veľmi sa už na teba teším. Dúfam, že si nezabudla na svoju úlohu" vložila sa do úlohy šéfky mladá absolventka praxe, krútila sa na stoličke a obhrýzala koniec ceruzky, ktorú práve držala v ruke.
"Kika, ja som myslela, že, veď vieš... toto predsa nemôžeš. Ja viem, že si dcéra viceprimátora, ale toto je z tvojej strany len sprosté vydieranie, nehnevaj sa na mňa" šepkala Laura zúfalým hlasom, ledva som ju počul.
"Ako myslíš, Laura. Mimochodom včera som zachytila časť rozhovoru môjho otca s krajskou župankou, vraj v rámci ušetrenia financií plánuje vedenie mesta v dohľadnej dobe zreorganizovať mestský úrad. A má sa to okrem iného dotknúť napríklad aj ekonomického oddelenia." Kristínka si pokojne odpila z naliatej minerálky a žmurkla na mňa. Toľko cudzích termínov? Počítam, že moja šarmantná kolegyňa si túto vetu precvičovala celé nedeľné popoludnie.
"Čo teda chceš?" rezignovaným hlasom sa spýtala Laura.
"No...teraz je..." pozrela sa Kristínka na svoje luxusné náramkové hodinky..."štvrť na desať O pol hodinu prídi za mnou do kancelárie a porozprávame sa. Samozrejme prezlečená a prezutá. Ako sme sa dohodli. Včera som ti poslala fotky. Takže bez výhovoriek. Teším sa."
"Kika počk.."
Mladá absolventka praxe zložila.
"Čo zamýšľaš, ty potvora?" usmial som sa.
"Nechajte sa prekvapiť, pán Rozbor" zasnene sa pozrela pred seba.
"Myslel som, že ženy ťa nevzrušujú" podpichol som ju.
"Veď nie. Ale viem, že to vzrušuje Vás, pane... Navyše mňa nevzrušuje Laura, ale pocit moci, ktorý mám nad ňou. Pokiaľ ide o mužov, rada som v submisívnej pozícii, no toto je pre mňa niečo nové a doteraz nepoznané. A nemôžem povedať, že by sa mi to nepáčilo. Je to niečo podobné ako keď si vy chlapi meriate, že kto ho má väčší. Byť nad niekým. Byť pri moci. To sa mi páči. Ale len vo vzťahu k žene" vysvetlila Kristínka.
"Mimochodom, dúfam, že tá reorganizácia mestského úradu je len výmysel" uisťoval som sa.
"To som až taká dobrá herečka?" schuti sa zasmiala moja mladá sexi kolegyňa. "Beriem to ako kompliment, šéfe." Odprevadila ma k dverám. "Poobede budete mať Laurine nohavičky v kancelárii" zašepkala mi do ucha, keď som odchádzal.
"Ste si nejaká istá slečna Hámová" žmurkol som na ňu s rukami ležérne zastrčenými v nohaviciach.
"Poobede sa u Vás zastavím" povedala na záver a zavrela za mnou dvere. Vrátil som sa do svojej kancelárie.
Á, pekný deň, Tomáško."Ach bože, Brežná. A s medový hlasom. To bude zase nejaká skvelá práca.
"Toto je zoznam nájomníkov tej novo rozostavanej bytovky. Prepíšte mi ho do tabuľky a keď to budete mať hotové, pošlite mi to do mailu" povedala typickým direktívnym tónom, ktorému sa nedalo odporovať. No čo. Zavrel som sa vo svojej kancelárii, sadol som si za monitor, otvoril som si Excel a hádzal som do vopred pripravenej tabuľky jedno meno za druhým. Ako bežal čas, čoraz častejšie mi zabiehal zrak od monitora smerom k nástenným hodinám. Tesne pred dvanástou som bol s prácou hotový. Rýchlo som tabuľku preposlal Brežnej a šiel som sa naobedovať. Dal som si zeleninovú polievku a vyprážený syr so zemiakmi. Vrátil som sa späť do kancelárie. Bolo niečo po jednej, keď sa otvorili dvere.
Na monitor mi dopadli spodné nohavičky. "Už stihli vyschnúť, ale keby ste ich chytili do rúk tak pred dvomi hodinami" usmiala sa Kristínka a svoj zadoček položila na kraj stola. Nenápadne som si k nim privoňal. Nie že by som bol som nejaký nohavičkový fetišista ani nič podobné, ale predstava, že tento kúsoček látky mala doobeda na sebe moje krásna kolegyňa Laura, bola neodolateľná.
"Tak rozprávaj" pohodlne som sa usadil v kresle a nohavičky som odložil do spodnej zásuvky. Ako bojovú trofej.
"No...neviem ako začať. Popravde sa to začalo dosť zvrhávať, fakt to bolo riadna akcia" zasnene sa zahľadela mladá absolventka praxe kamsi pred seba. Takže ako si odišiel, uvarila som si kávu, ktorú som pomaličky popíjala. Potom zaklopala Laura. Prišla presne ako sme sa dohodli. Určite ťa budú zaujímať aj detaily, takže asi takto. Mala peknú bielu blúzku s výstrihom, čiernu čipkovanú podprsenku, kratučkú tmavomodrú minisukňu tesne pod zadok a telové podväzky. A vysoké podpätky. Čierne lodičky s uzavretou špičkou. Presne ako sa vám to páči. Musím priznať, že vyzerala fakt dobre. Napriek tomu, že som mala v tej chvíli navrch, z tváre jej nezmizol ten chladný, sebavedomí výraz.
"Tak čo odo mňa chceš?" zavrčala ako taká divá mačka a hľadela mi pri tom do očí.
"Postav sa tam" ukázala som prstom na rúru od radiátora, ktorá sa nachádzala priamo pod oknom..
"Čože?" nechápala Laura.
"Mlčky som zopakovala svoje predošlé gesto. Napokon vykročila a ostala tam stáť. Bola otočená chrbtom ku mne. Sadla som si do svojho kresla, vyložila som si nohy na stôl a naliala som si do pohára minerálku. Podišla som k nej zozadu. Pomaličky. Bola odo mňa len pár centimetrov. Cítila som jej zrýchlený dych, vôňu šampónu aj svieži parfém. Keď som jej pohladila šiju, zachvela sa.
"Čo odo mňa chceš, Kika?" zašepkala a hľadela pri tom von oknom smerom na námestie.
"Prekvapuje ťa, že tá slušná, dobrá, večne usmiata dcérka viceprimátora dokáže byť aj pekná mrcha?" podišla som k nej zboku a pohladila som ju po tvári. Mlčala. Bola som hrozne vzrušená. Mala som ju vo svojej moci. Tú večne sebavedomú, chladnú, ambicióznu Lauru. Ja, nesmelá, Kristína Hámová. Bol to priam nadpozemský pocit. Z kabelky som vytiahla putá. Spojila som jej jemné ruky a zdvihla som jej ich nad hlavu. Pripútala som ju o rúru radiátora.
"Ty si sa zbláznila" roztraseným hlasom zašepkala Laura. "Pusti ma" pozrela na mňa prosebným pohľadom. Prosím." V očiach sa jej objavili slzy. To ma vzrušilo ešte viacej. Fňukala ako malá bojazlivá školáčka. Sebavedomá, bezchybná Laura."
To by bolo niečo pre Hronskú, pousmial som sa pri predstave na svoju staršiu objemnejšiu kolegyňu.
"Oddnes mi budeš na úrade vykať a oslovovať ma slečna Hámová, rozumela si?" chytila som ju za vlasy a silno som ju za ne potiahla.
"To nikdy..." zavrčala.
Vzala som pohár, v ktorom bol naliaty zvyšok minerálky a zhora som jej ju po kvapkách vylievala na vlasy. Sledovala som ako tenký pramienok zmáča jej bielu blúzku. Chladná tekutina jej postavila bradavky do pozoru. Bolo to vidieť aj keď mala na sebe podprsenku. Tíško fňukala. "Mám ísť po ďalšiu vychladenú fľašu? Mám ich tu ešte päť" zašepkala som jej z boku do ucha a znovu som ju potiahla za vlasy. Boli už mokré.
"Nie..prosím nie...sllečnaaa... Hááámovááá" triasla sa Laura od zimy.
Prechádzala som okolo nej. Vychutnávala som si tú zázračnú chvíľu. Vyzliekla som jej mokrú blúzku a rozopla som jej podprsenku. Okamžite sa na mňa vyvalili drobné pevné prsia. Naslinila som si ukazovák a prechádzala som jej po tvrdých bradavkách. Hľadala som v tom nejaké erotické vzrušenie, ale stále to bolo najmä o pocite moci. Stiahla som jej nohavičky. Prekvapilo ma, že sú mokré a určite to nespôsobila minerálka... Nechala som jej len telové podväzky, minisukňu a lodičky. Vyzliekla som si pred ňou svoje tangá a nasilu som jej ich natlačila do úst.
"Rozkroč sa, ty malá štetka" prikázala som jej a sledovala som ako dáva pomaličky nohy od seba. "To je ono a teraz vystrč zadok." Keď neprichádzala žiadna reakcia, vybrala som zo zásuvky pravítko, nadvihla som jej minisukňu a dala som jej tri poriadne rany. Napriek nohavičkám, čo mala napchaté v ústach, nahlas vykríkla. Musím uznať, že zadoček má krásne tvarovaný. Ako Kardashianka." S tým sa dalo s Kristínkou len súhlasiť. "Konečne ho pekne vypučila ako poslušná domáca mačička a vtedy som ju zbavila aj minisukne. Nechala som jej len podväzky a topánky. Vtedy sa ten nádherný pocit moci konečne zmenil na skutočné erotické vzrušenie. Strašne som v tej chvíli po Laure túžila. Ten zadok, prsia, jej vlhká... však vieš. Vybrala som jej nohavičky z úst a zasunula som jej tam svoj ukazovák spoločne s prostredníkom. A ona ich krásne lízala svojim šikovným jazýčkom. Cítila som ako tam dole vlhnem a ona len sala a oblizovala moje prsty a slzy jej tiekli po tvári. Naše pery sa priblížili. Dýchali sme na seba. Nahlas, rýchlo, nekontrolovateľne. A potom...
Presne tak, zavolala Brežná, že potrebuje ten blbý zoznam. Myslela som, že odpadnem. Rýchlo som podala Laure jej veci, bez slova si obliekla moje nohavičky, takže som teraz naostro a..." V tej chvíli niekto zaklopal. Kristínka sa rýchlo postavila a obaja sme sa tvárili, že hľadíme do monitoru a usilovne na niečom pracujeme.
"Keď skončíte tú debatu, zastavte sa u mňa v kancelárii, slečna Hámová" znovu ten direktívny hlas. Sotva sa moja mladá kolegyňa vytratila, vbehla do miestnosti Laura. Zavrela za sebou dvere, no napriek tomu sa otočila, či nás náhodou niekto nepočúva. "Ach Tomáš, musím ti to povedať, dnes som zažila niečo, niečo..." hodila sa mi do náručia a tíško vzlykala.
"Ja viem, viem" upokojoval som ju a spokojne som sa pri tom usmieval. "To bude dobré" šepkal som jej do ucha. Všetko šlo podľa plánu.
"Niečo nááádhernééé."
Čože?" odtiahol som od seba Lauru.
Áno, niečo neskutočne vzrušujúce" pozerala na mňa so žiarivým úsmevom na perách. "Myslím, že som sa zamilovala."
Tak toto v mojom dokonalom pláne určite nebolo, zahryzol som si do spodnej pery a sledoval som život za oknom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára