DEŇ DESIATY (ŠTVRTOK)
Keď som na druhý deň ráno prišiel do práce, v Laurinej kancelárii sa nesvietilo. Priznám sa, že som mal z toho zmiešané pocity. Zložil som si veci na stoličku a zapol som svoj počítač. Aj keď som vedel, že Kristínka chodí do práce o niečo neskôr ako väčšina zamestnancov mestského úradu, predsa som sa len rozhodol, že za ňou zájdem. Možno ona bude mať nejaké informácie. Zaklopal som na sto dvojku. Po chvíli sa ozvalo klopanie podpätkov o drevenú podlahu. Dvere o pár sekúnd povolili. Otvorila mi dcéra víceprimátora v kratučkej tmavomodrej minisukni, bielej blúzke s parádnym výstrihom, podväzkoch telovej farby a vysokých čiernych lodičkách.
"Ty si už tu? Tak skoro?" neskrýval som prekvapenie.
"To viete, ranné vtáča divokejšie skáče" naservírovala mi na smeč šteklivú poznámku. "Poďte ďalej, pán Rozbor, spravím vás... teda spravím vám kapučíno" rozosmiala sa Kristínka a končeky dlhej ofiny si odhrnula z tváre.
"Máš dnes nakrúcanie?" neodpustil som si poznámku na jej zvodný autfit.
"Jasné, čakám už len na vás..." ukázala na mňa prstom a nabrala do kanvice vodu. Kým nezovrela, oprela sa chrbtom o pracovný stôl a prekrížila si ruky.
"Nemáš nejaké spravy o Laure? Neozvala sa ti alebo tak?" nenápadne som vyzvedal.
"Skúšala som jej včera volať, aj som jej poslala dve sms - ky, ale mala až do večera zapnutú odkazovku" odpovedala mladá absolventka praxe a vypla kanvicu. Naliala vodu do pripravených šálok a obe dôkladne premiešala kávovou lyžičkou.
"Vďaka, Kika" usmial som sa na krásnu kolegyňu a na chvíľu som sa zamyslel. "Mám z toho čudný pocit. Toto sa na Lauru nepodobá. Nemyslíš, že sme to včera trošku prehnali?"
"Ale prosím vás, nesmiete si to tak brať, to je proste Laura. Konečne dal niekto tej chladnej karieristickej horenoske poriadnu lekciu. Podľa mňa teraz leží ofučaná vo svojej posteli a spriada pomstu. Akoby ste ju nepoznali" usmiala sa sexi asistentka a špičkou jazyka oblízala kávovú lyžičku, ktorú potom položila na malý tanierik.
"Snáď máš pravdu" snažil som sa jej opätovať úsmev, no bol to len slabý odvar, akoby som si odpil z mimoriadne suchého vína. "Mimochodom mala by si požiadať svojho ocinka, aby nám zakúpil aspoň jeden kvalitný presso stroj na každé oddelenie. Veď si to môže dať do nákladov, no nie?" navrhol som Kristínke, keď som si odpil z horúceho kapučína.
"To nie je zlý nápad" zdvihla svoj štíhly ukazovák, akože berie na vedomie a pomaličky zlízla penu, ktorá sa jej usadila na vrchnej pere a nakreslila jej tam dočasné bledohnedé fúzy. No len či tých ovládacích gombíkov by na teba nebolo priveľa, pomyslel som si, no radšej som si priložil šálku k ústam, aby som utopil svoju uštipačnú poznámku v horúcom nápoji.
"Ste nejaký bez nálady, pán Rozbor, čo by vás rozveselilo?" provokačne na mňa žmurkla tá malá potvora a končekmi prstov si nenápadne zašla do výstrihu. "Aj vám je také teplo?"
Zamyslene som objímal šálku kapučína a hľadel som pred seba ."Prepáč, hovorila si niečo niečo?"
Bez slova som sa presunul na hosťovský gauč. Privrel som oči a vychutnával som si tichú hudbu, ktorá vychádzala z Kristínkinho počítača. O pár sekúnd som zacítil jej jemné ruky na svojich unavených ramenách. Omámila ma vôňa sladkého parfému a teplo, ktoré vychádzalo z jej mladého pružného tela. Keď som zdvihol hlavu hore a otvoril oči, tvár som mal ponorenú priamo medzi jej pevnými prsiami, na ktorých plávali jej lesklé dlhé vlasy. Vychutnával som si úžasnú rannú masáž, ktorá ma neskutočne upokojovala. Odrazu som bol bez košele...
"Lahnite si" zašepkala mi len pár centimetrov od ucha krásna víceprimátorova dcéra a ja som nasledoval jej pokyny ako zhypnotizovaný. Mala skvelé prsty, ktorým nešlo odolať. Sadla si na mňa a na ruku si nechala natiecť aromatický masážny olej. Rozotrela si ho medzi dlaňami a potom položila mastné prsty na moju hruď. Pomalými krúživými pohybmi mi ho vtierala hlboko do pórov. Po pár minútach sa spustila o kúsok nižšie. Na džínsoch som zacítil jej šikovné nalakované nechty. Bola v tom až prekvapujúco dobrá. Skôr ako som stihol niečo namietnuť, špička jej jazyka krúžila po prednej časti mojich vydutých boxeriek. Keď už vycítila že by to šlo, vyzliekla mi ich a kľakla si pár centimetrov nad môjho fešáka. Poodtiahla tenký kúsok látky, ktorý sa dal len s prižmúrením všetkých očí nazvať nohavičkami, jemne si ma vzala do rúk a šikovným pohybom si ho zasunula pod minisukňu.. Nahlas zastonala a začala na mne pomaličky jazdiť. Keď bola už dostatočne otvorená, zaprela sa rukami o môj hrudník a zrýchľovala. Bolo to až nečakane vzrušujúce. Dráždila ma rozopnutou blúzkou a vysokými opätkami. Občas som ju jemne pleskol rukou po okrúhlom zadku a ona zakaždým slastne zamraučala. Keď už videla, že som dostatočne nadržaný, dala sa na štyri ako domáca mačička a pekne sa mi odzadu nastavila. Provokačne si naslinila prsty a pleskla si po oboch polovičkách, aby bola krásne pripravená. Kľakol som si k nej odzadu, nadvihol som jej minisukňu (mokré nohavičky už ležali pohodené kdesi v kúte) a opatrne som do nej vnikol. Išlo to úplne skvelo. Keď nahlas vrčala, potiahol som ju za vlasy a prirážal som ešte silnejšie. Bola príjemne úzka, mal som pocit, že zasúvam do nejakej tínedžerky.
"Nešetrite ma, nebojte beriem antiku, ešte...och..." povzbudzovala ma Kristínka a sama mi pomáhala svojim šikovným zadkom.
"Už budem" vzrušene som zašepkal...Moja mladá kolegyňa si bez slova kľakla, pootvorila ústa, privrela oči, vyplazila konček jazyka a trpezlivo čakala na...
Bolo toho poriadne veľa. Obaja sme sa poutierali do servítkov a snažili sa nabrať dych. Keď bolo po všetkom, dlhú chvíľu sme mlčali. Bolo to smutné. Myslel som na nezvestnú Lauru. A na Kláru. A na to, že som poriadny hajzeľ. Kapučíno sa medzičasom premenilo na studenú gebuzinu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára