DEŇ SEDEMNÁSTY (ŠTVRTOK)
"Ospravedlňujem sa za tú hlúpu poznámku, Záhradná, mrzí ma to" kajal som sa na druhý deň ráno v Laurinej kancelárii.
"Som Rajská, už by si si na to mohol zvyknúť" odpovedala s rukami založenými na prsiach a hľadela pri tom von oknom. "Okrem toho, včera to bola z mojej strany len taká slabšia chvíľka, bola to chyba. Zabudnime na to" mávla rukou a odhrnula si ofinu z čela. Nebol to však akt flirtu, ale skôr obyčajnej únavy, alebo rezignácie. "Pozri sa, chodíš s Klárou. Mal by si si to konečne uvedomiť. Čo by asi tak povedala na to, keby videla, ako tu balíš svoje mladšie kolegyne, ako sa ich snažíš uhnať do postele. Mali by sme s tou hrou skončiť. Prestaň sa správať ako dvadsať ročný nevybúrený chalan. Nezdá sa ti, že na tieto veci si už trošku pristarý?"
Mlčky som ju počúval a necítil som sa pri jej slovách práve najlepšie. Jasné, mala pravdu, lenže keď to hovorila takto nahlas, znelo to hrozne. "Takže mi nedávaš ani tú najmenšiu mikro šancu?" zahľadel som sa na jej lesklé vlasy a s rukami zastrčenými vo vreckách som sa hojdal na pätách svojich zimných topánok.
Laura odstúpila od okna a podišla ku mne len na pár centimetrov. Svoj ukazovák zaborila do mojej čistej košele. "Klára je dobré dievča, nezaslúži si, aby si takto vyvádzal" zašepkala, privrela oči a sťažka si povzdychla. "O chvíľu príde Hronská, mal by si ísť..." povedala rozochveným hlasom a otočila sa mi chrbtom.
"Ale no tak, Záhradná, táto melodráma ti nepristane. Teraz tam hoď nejakú z tých svojich povestných uštipačných poznámok, nech sa mi zlepší nálada. Slečna ambiciózna sa nám rozcitlivela? Asi by to chcelo poriadny zásun...poď, dáme si rýchlovku, máme ešte chvíľu čas, kým ostatní zamestnanci dorazia do práce" zasmial som sa a zo srandy som zhodil papiere z jej pracovného stola na zem. Podišiel som k nej bližšie a natočil som si jej tvár k sebe. V očiach sa jej zaleskli slzy. "Preboha Laura, toto je také gýčové, ty si fakt hrozná herečka" štuchol som do nej, no výraz v jej tvári sa nemenil.
"Odíď prosím ťa, už ťa nechcem vidieť." Chvíľu som čakal na mieste, bol som si istý, že každú sekundu musí prísť nejaká parádna hláška, no ona len ďalej mlčala a utierala si slzy. Zavrel som za sebou dvere. Cítil som sa mizerne.
Zvalil som sa v kresle svojej kancelárie. Na nič som nemal náladu. Okolo pol deviatej som zaklopal na sto dvojku.
"Môžem ísť ďalej?" spýtal som sa Kristínky a tá bez jediného slova poodchýlila dvere.
"Hej baby, čo je to dnes s vami? Nedostatok sexu? Alebo máte hromadne krámy?" snažil som sa zahrať na pána vtipného.
"Nevieš, čo je s Laurou? Ospravedlnil som sa jej a ona nič. To sa na ňu vôbec nepodobá. Žiadna ostrá poznámka smerom na moju adresu, proste nič..."
"To si jej musel zavesiť na nos to rande s Milanom? Keď som ti to vyrozprávala, nepovedala som ti to preto, aby si jej to okamžite vytáral."
"Ale ja som jej predsa nič nevytáral. Podpichol som ju jednou jedinou poznámkou" bránil som sa.
"Jasné, poznámka o veľkom vtákovi. Uvažuj, odkiaľ by si to asi mal? Myslíš, že si to nedala dokopy? Kvôli tebe sa so mnou teraz vôbec nebaví" rozohnila sa mladá absolventka praxe a napila sa vody.
"To ma mrzí, neuvedomil som si to. Ale veď to nebolo nič také, pre čo by sa mala urážať alebo hrať na precitlivenú pubertiačku" krútil som nechápavo hlavou.
"Si slepí alebo sprostý?" Kika mi dýchala rovno do tváre.
"Hm?"
"Má ťa rada. Vždy ťa mala rada. Ale rešpektuje, že máš priateľku. Jasné, väčšine z nás, čo tu pracujeme, je to v podstate fuk, mne nerobí problém si s tebou nezáväzne užiť, lebo nič hlbšie od toho nečakám, ale Laura je iná. Nikdy nechcela byť len tvojou milenkou a utešovateľkou. Chcela ťa celého. Chcela teba, Tomáš Rozbor. A teraz ma nechaj pracovať. Zavri sa do tej svojej debilnej kancelárie, prestaň chvíľu myslieť na sex a zamysli sa nad tým, čo od života vlastne očakávaš. Bože, ty si taký..." krútila hlavo dcéra viceprimátora. Bola taká rozohnená, že sa musela zaprieť o stôl, aby nevybuchla ako sopka.
"Už si zavolala dedovi Jozefovi?" škrtol som zápalkou. Dvojdecový sklenený pohár ma minul len o pár centimetrov.
Na chodbe sa zjavil Strieborný. Vo výbornej súdružskej nálade ma objal okolo pliec. Pán veľký penis. Obrý vták. Napichovač kúnd. Vyškerený od ucha k uchu ako zhúlený nosorožec. "Kámo, už si počul tú novinu? V nedeľu odlietam do Bruselu. Tatko mi tam vybavil stáž v európskom parlamente. Zvyšok praxe si odkrútim v Belgicku. Super nie?"
"Mohol by si sa na mňa prestať vešať ako orangutan vracajúci sa z krčmy?" zagánil som na Jedličku.
"Kámo, ten tvoj humor fakt žeriem. Teda prečo ti to vlastne spomínam. Myslím ten Brusel a tak... Zajtra organizujem rozlúčkovú párty pre zamestnancov úradu. Jasné, pre tých vybraných. Príde aj Kika, Laura a tak... Budem rád, keď dôjdeš kuknúť. Napriek tomu, že si sráč, ktorý fandí štetkám z Londýnu" zaškeril sa Jedlička, pričom odhalil svoj dokonalý zdravý chrup.
"No...ja ti neviem" škrabal som sa po zátylku.
"Ale no tak, nerob drahoty...pôjdu aj kočky. Poriadne to roztočíme."
"Je pravda, že pozvanie od blba, ktorý má erekciu pri každom góle Manchestru (doteraz neviem, ktorý Manchester je vlastne ten pravý) ma ani trochu neláka, ale čo už s tebou" mykol som plecami a zašepkal som si sám pre seba: "Bude tam Laura."
"Tak sa mi páčiš, ty malý vydrbaný Londýnčan. Zajtra o šiestej v Dromedárovi. Bude tam uzavretá spoločnosť" pobúchal ma po chrbte Strieborný a bežal zvestovať tú skvelú novinu ďalšiemu zamestnancovi úradu.
"Bude tam aj Laura" zopakoval som po druhý raz a vrátil som sa späť do svojej kancelárie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára