"Nietzsche, ktorý sa nazdával - na rozdiel od väčšiny ľudí, že beštialita je len maskou, za ktorou sa ukrýva dobrotivé srdce, povedal čosi pekné: -Ctižiadostivo sa upni na to, aby si miloval viac ako tvoj náprotivok, aby si v láske nikdy nebol druhý!- Pokiaľ ide o ľudí, je za určitých okolností možné, aby sme toto prikázanie splnili, ale pokiaľ ide o priateľstvo medzi psom a človekom, sme vždy tí druhí" (s.123).
"Jednoducho nemožno poprieť skutočnosť, že môj pes ma miluje oveľa viac ako ja jeho a vždy ma to zahanbuje. Pes je pre mňa kedykoľvek ochotný položiť svoj život. Keby ma ohrozoval lev alebo tiger -Ali, Bully, Tito, Stasi a všetky ostatné by ani okamih neváhali a pustili by sa do bezvýchodiskového boja, len aby ma čo i len na niekoľko sekúnd ochránili. A ja?" (s.124).
Táto útla knižka je zbierkou krátkych poviedok, alebo skôr mikro príbehov z autorovho života. Hlavnými hrdinami Lorenzovo diela sú zvieratá, predovšetkým psy. Autor sleduje ich správanie, pozoruje ako reagujú na iné živé tvory (dingo, ondatra, lemur, mačka...) Radí čitateľovi ako si má vybrať to správne plemeno, ako má psa vychovávať, atď.
Môžno povedať, že Lorenzova knižka je v akousi príručkou pre chovateľov psov. Prostredníctvom vlastných zážitkov a skúseností nám rakúsky autor nenásilnou formou servíruje užitočné rady. Nie je to knižka iba o psoch, vystupuje v nej viacero zvierat, ale tie hrajú skôr epizódnu úlohu.
Štýl, akým je knižka písaná, mi veľmi pripomína Rousseauvo pomerne rozsiahle dielo Emil alebo O výchove. Myslím si, že chovatelia a milovníci psov ocenia Lorenzovu knihu viacej ako ja. Nieže by som nemal rád štvornohých štekajúcich loptošov, práve naopak, ale po literárnej stránke je to len milá knižočka, ktorá vám rýchlo vyšumí z hlavy. A to pri všetkej úcte k autorovi, ktorý pracoval ako zoológ a ornitológ a okrem iného získal v roku 1973 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu (za štúdium správania zvierat).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára