HODNOTENIE: **
"Papierové mesto. Veď sa naň pozri, Kvéčko, na všetky tie slepé uličky, cesty vracajúce sa na začiatok, na domy postavené, len aby raz mohli spadnúť. V papierových domoch bývajú papieroví ľudia a kúria si budúcnosťou, aby im bolo teplo. Papierové deti popíjajú pivo, ktoré im kúpil bezdomovec v papierovej večierke. Každý sa ide zblázniť, len aby vlastnil čo najviac vecí. A všetky sú tenké a slabé ako papier. Tak ako ľudia" (s.58).
Quentin Jacobsen, prezývaný Kvéčko, má tesne pred maturitou. Len pár dní pred koncom strednej školy k nemu príde kamarátka z detstva Margo Rothová - Spiegelmanová, ktorú miluje už od dvoch rokov. Kým Margo zmizne, zažijú dlhú noc plnú dobrodružstiev. Nikto to neberie ako tragédiu. Margo totiž neušla z domu po prvý raz. Kvéčko však cíti, že tentoraz je to predsa len iné. Aj preto zapojí do pátrania po nezvestnej priateľke svojich najlepších kamošov Bena a Radara.
Maturita sa blíži a Kvéčko má len niekoľko chabých indícií, ktoré po sebe zanechala Margo, kým nadobro zmizla...
Papierové mestá je podľa môjho názoru vykalkulovaný román, ktorý sa snaží, niekedy až umelo, masírovať čitateľove city.
Kvéčko mi bol od začiatku nesympatický, málo charizmatický, Margot som po celý čas vnímal ako hlúpu pózerku. Nie, toto rozhodne nie je Nick Twisp ani Holden Caulfield. Som sklamaný, čakal som od tohto Greenovho románu oveľa viac. Aspoň ten koniec to trošku napravil. Inak by som hodil knihu asi do koša (keby nebola požičaná z knižnice). A to mám Greena ako autora inak celkom rád.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára