RECENZIA: Lucia Berlin - Manuál pre upratovačky (Inaque, 2016)

HODNOTENIE:   *****

V Mildred Pierceovej mala Joan Crawfordová dcéru menom Sherry, a kým si zloduch dolieval sódu z fľaše, opýtal sa Joan, čo si dá na pitie.

-Asi sherry, vezmem si ju domov-, povedala.

-Aká nádherná replika!- rozplývala si sa, keď sme vyšli z kina.

-Možno ti zmením meno na Sherry, aby som ju mohla používať.-

-A čo tak chladný ležiak? -opýtala som sa. Bol to môj prvý bonmot. V každom prípade som ťa prvýkrát v živote rozosmiala" (s.144).

Lucia Berlin je pre mňa prekvapujúcim zjavom, o ktorom som doteraz netušil. Za svoj život napísala sedemdesiatšesť poviedok, ktoré vydala v troch zbierkach. Čerpala predovšetkým zo svojho života, ktorý bol veľmi pestrý. V niektorých poviedkach ani sama nevedela, čo je realita a čo len fikcia: "Dosť preháňam a mieša sa mi realita s fikciou, ale v skutočnosti nikdy neklamem." 

Narodila sa na Aljaške, neskôr vyrastala v banských usadlostiach na západe Spojených štátov. Časť detstva prežila u rodiny v El Paso, následne sa sťahovala na juh Čile, kde viedla život bohatých a privilegovaných ľudí, chodila do katolíckej školy. Ako dospelá žila v Mexiku, v Arizone, v Novom Mexiku, New Yorku, v staršom veku učila v Colorade, aby sa na sklonku života presťahovala do Los Angeles. Vystriedala viaceré povolania, aby uživila svojich štyroch synov - prešla od upratovačky, sestričky na pohotovosti, administratívnej pracovníčky na nemocničnom oddelení, operátorky na ústredni na pohotovosti až po učiteľku. Bola trikrát rozvedená, dlhé roky zápasila s alkoholom. Jej sestra zomrela na rakovinu (s ktorou Berlin sama zápasila) a jej matka spáchala pravdepodobne samovraždu.

Podobne ako Jack London alebo Charles Bukowski, aj Lucia Berlin prežila toho tak veľa, že by to vystačilo na niekoľko životov. A toto všetko vkladala do svojich poviedok. 

V zbierke poviedok, ktorá vyšla v slovenčine pod názvom Manuál pre upratovačky, spracováva viacero príbehov, ktoré čerpajú námet z jej skutočného života. Poviedka Tigrie zahryznutie vypovedá o žene, ktorá sa rozhodne ísť na potrat, hoci zápasí s mnohými pochybnosťami. Najsilnejší dojem vo mne zanechala poviedka Nezvládnuteľné, vypovedajúca príbeh o matke štyroch synov -alkoholičke, ktorá potrebuje svoju každodennú dávku alkoholu, aby dokázala ako -tak fungovať. Podobne silné pocity ako pri čítaní tejto poviedky som prežíval počas sledovania filmu s excelentným Vladimírom Menšíkom v dráme Ikarov pád. 

Veľmi zaujímavá poviedka, ktorá vyšla pod názvom Románik, rozpráva príbeh o žene túžiacej po milostnom pomere s iným mužom, no realita napokon nenaplnila jej očakávané predstavy. 

Silná je aj poviedka Mlčanie, v ktorej sa autorka priznáva k sexuálnemu obťažovaniu svojho starého otca, ktorý bol renomovaným zubárom. V rovnakej poviedke trochu prekvapujúco vychádza ako pozitívna postava  jej strýko, trpiaci podobne ako autorka - alkoholizmom. 

Túlavé psy je surovým príbehom o žene žijúcej po boku  manžela, ktorý je závislý na drogách a ona mu robí dílerku. Táto poviedka mi pripomenula Cormac McCarthyho tvorbu alebo filmovú "Tarantinovku".

Prostredie nemocnice, smrť matky, sestrina rakovina, prostredie cirkevnej školy, Mexičania, černosi, indiáni, drogoví díleri, alkoholici... Je cítiť, že autorka má toho veľa nažité a vie o čom píše. Jej poviedky sú drsné a nežné súčasne. Nájdeme v nich sarkazmus, smútok, skvelé opisy, občas sú stručné a trefné, občas opisné, ale v žiadnom prípade nenudia. Teraz niekoľko ukážok z knihy, aby ste si vytvorili predstavu o autorke, ktorá miestami vyráža dych: 

"Lou, boli sme šťastní ako blchy. Prisahám, že nikto nikdy väčšiu lásku nezažil. Prečo by mali byť, preboha blchy šťastné?" (s.62).

"Uvarila som kávu a na malý tanierik som uložila Oreo sušienky. A veľkohubo som mlela o sexe. Myslím, že som sa už cítila  dosť veľká na to, aby som sa s ňou bavila o sexe. No, Bože, nie, nevedela som to, tak som sa jej opýtala, či môžem otehotnieť ak prehltnem Cletisovo semeno. Vyletela z karavanu a bežala domov za otcom. Vypuklo peklo. Ešte v ten deň prišli otec a Rex a z Cletisa vymlátili dušu. Do nemocnice prišiel so zlomenou kľúčnou kosťou a s dvomi prasknutými rebrami. Povedali, že je úchylák, a dali ho zavrieť za sodomiu a anulovali náš sobáš. Chápeš, že fajčiť svojmu zákonnému manželovi je protiprávne?" (s.63).

"Videl všetko napriek tomu, že jeho oči vyzerali zatvorené ako drevené eskimácke slnečné okuliare" (s.88). 

"Povedal jej, že ju miluje. Chcem ťa, hovoril. Zoberiem kľúč od záchodov. Poď. Zaberie to len päť minút. Melina sa naňho pozrela  prikývla: Budem tam.

Vtedy som bola dosť mladá. Bol to najromantickejší príbeh, aký som kedy počula." (s.97).

"Hovorila som si makadam nahlas, sama pre seba, pretože to znelo ako meno pre priateľa" (s.121). 

"Rozhodla som sa, že budem používať slovo elegantná namiesto drahá. Aha, prišiel môj elegantný účet za telefón" (s.121). 

"B. F. sa opieral o stenu a zábradlie, bol zadychčaný a kašľal, už keď vyšiel po troch schodoch. Bol to obrovský chlap, vysoký, veľmi starý. Dokonca už keď vonku lapal po dychu, som ho cítila. Tabak a špinavú vlnu, ostrý alkoholický pot. Mal krvou podliate svetlomodré oči, ktoré sa usmievali. Hneď som si ho obľúbila" (s.194).

"Naša matka premýšľala nad tým, ako by vyzerali stoličky, keby sa nám kolená ohýbali opačne. A čo keby Krista popravili na elektrickom kresle? Namiesto krížikov by tu všetci pobehovali s kreslami na retiazkach" (s.160).