Literárne stretnutie po rokoch (fotoreportáž)

Bol to zvláštny pocit vydať sa dnes po rokoch na literárny klub. Počas vysokej školy som navštevoval literárne stretnutia pravidelne, absolvoval som desiatky literárnych podujatí. Desiatky prebdených nocí pri dlhých rozhovoroch (nielen o literatúre), s mnohými zaujímavými a inšpirujúcimi ľuďmi. 

Makovického dom- miesto literárnych stretnutí

Dnes to bolo iné. Netradičný čas, sobota, desať hodín ráno. Moje prvé prekvapenie bolo, keď som zistil, že s výnimkou vedúceho literárneho klubu - Mareka, nikoho viac nepoznám. Troch členov viac - menej len z videnia. Až neskôr sa ukázali moji dvaja rovesníci - Marek s Milošom (mojim menovcom), takže to už bolo trošku lepšie. Najmladší účastník dnešnej akcie mal dvanásť rokov a najstarší bol v dôchodkovom veku. 

Dnes som si uvedomil, ako ten čas rýchlo letí. Týždne, mesiace roky. Počas vysokej školy som patril k mladším, vraj nádejným autorom. Je rok 2017 a ja sa nachádzam v rozpätí medzi tridsiatkou a štyridsiatkou. Keď som prišiel niekedy okolo roku 2003 prvý krát do klubu, bol som ten, ktorý čelil kritike starších a skúsenejších členov klubu (za tú kritiku som dnes veľmi vďačný, lebo ma posúvala v písaní ďalej). Teraz som to ja, kto sa snaží pomáhať svojimi radami mladším, začínajúcim autorom. Musím kriticky priznať, že keď som sa nachádzal vo veku mladších členov klubu, ktorí sa dnešného literárneho stretnutia zúčastnili, zďaleka som nepísal také vyzreté veci. To je dobrá správa. Otázkou ostáva, ako dokážu s touto šancou naložiť. V ich životoch môže nastať veľa zlomov, ktoré ich časom nasmerujú inam, alebo v ich tvorivej činnosti úplne pribrzdia. Samozrejme, že si prajem, aby sa tak nestalo a dúfam, že budú mať dostatok síl a trpezlivosti, aby na sebe aj naďalej usilovne pracovali a ja budem môcť jedného dňa s hrdosťou povedať niečo v tom zmysle, že: "Jáj ty myslíš toho... tak s tým som sa kedysi stretol na literárnom klube a..." 

Literárny klub v plnom nasadení

Dnes už nenavštevujem literárne podujatia, vypadol som z literárnych kruhov, ktoré pre mňa pred pár rokmi znamenali veľa. Je to prirodzené. Väčšina mojich rovesníkov má dnes vlastné rodiny, venujú sa deťom, zmenili sa ich priority a záujmy a je úspech, ak sa s niektorými z nich stretnem aspoň párkrát  do roka.
V každom prípade bolo príjemné sa aspoň na nejaké tri hodinky opäť ponoriť do literárnych kruhov, hoci som sa tam dnes cítil viac nestranným pozorovateľom, ako členom.

PS: Literatúra má v mojom živote stále významné postavenie a aj z tohto dôvodu  plánujem v mojom blogu pokračovať naďalej :)

Podkrovie Makovického domu, v ktorom dnes prebiehala literárna tvorba