RECENZIA: Arto Paasilinna - Najdlhší chobot vo Fínsku (Hejkal, 2016)

HODNOTENIE:  ***

"Slon bezmocně pozoroval, jak se horda lidí pere v září svatojánskeho ohně. Nevstal. Neměnel na to dost sil, nezmohl se na nic jiného, než na pláč. Tím ale rvačku ukončil. Kolem svatojánskeho ohně se rozhostilo ohromené ticho. Nikdo z přítomných dosud ještě nikdy neviděl nevinnou němou tvář plakat. Bylo v tom něco nevýslovně tklivého a dojemného" (s.118).

Ošetrovateľka Lucia Lucander, vlastným menom Sanna Tarkiainenová, pomôže v roku 1986 na svet slonici Emilke a od toho dňa sa z nich stanú nerozlučné spoločníčky. Lucia pracuje v rôznych cirkusoch po celom Fínsku, v ktorých vystupuje ako akrobatka. Spoločne so svojou obrovskou priateľkou majú spočiatku veľký úspech. Keď však vstúpi do platnosti zákon zakazujúci v krajine tisícich jazier chovať zvieratá za účelom zárobku, Lucia nevidí inú možnosť ako Emilku predať na mäso. V poslednej chvíli sa však rozhodne zvoliť iné riešenie. Keďže v Rusku zákon ešte neprišiel do platnosti, odchádza so svojou slonicou na Sibír. Tam sa Lucia dokonca vydá za miestneho mládenca Igora, ktorý naučí tancovať Emilku odzemok. Po čase však Lucia so slonicou odchádzajú od Igora preč a podniknú veľkú road movie naprieč Fínskom, cez Moskvu, kde isté obdobie obe vystupujú v cirkuse, pozdĺž Kaukazu a absolvujú dokonca transibírsku magistrálu. Lucia sa zo všetkých síl snaží nájsť Emilke nový domov, no nie je to jednoduché. Cirkusy ani ZOO nejavia o mladú slonicu záujem. Podarí sa napokon krásnej mladej akrobatke nájsť vytúžené šťastie pre seba aj pre Emilku ? 

V mnohých príbehoch platí, že cesta je dôležitejšia ako cieľ. V románe fínskeho autora to však nie je celkom pravda, lebo nový domov pre slonicu je pre jej existenciu doslova nevyhnutný. 
Najdlhší chobot vo Fínsku je knižka o vtipnom putovaní slonice Emilky a  jej krásnej majiteľky. Je v nej veľa humoru (napríklad, keď slonica dostane hnačku a všetko okolo seba zaplaví hnedým riedkym nánosom, vrátane predného skla sanitného vozu, alebo keď zachráni pred obesením opitého farára, ktorý býva v mestečku Huutola, v ktorom bývajú samí alkoholici). 
Paasilinnaov román však vypovedá aj o vážnych veciach, o putovaní, o láske, o nádeji a o priateľstve. 
Určite to nie je nezabudnuteľný čitateľský zážitok, ale je to taká milé a príjemné pohladenie na dobrú noc alebo na stredne dlhú cestu vlakom.