A po sviatkoch väčšinou počúvam rovnakú odpoveď. "No vieš...akosi som nemal čas."
Čas, čas, čas.
Je nedostatok času objektívnym dôvodom nečítania alebo len lacnou výhovorkou? Dovolím si tvrdiť, že vo väčšine prípadov ide len o lacnú výhovorku. Samozrejme sú aj objektívne dôvody, ktoré nám nedovoľujú siahnuť po knihe. Napríklad, keď sme nútení splácať hypotéku a robíme aj dve -tri roboty súčasne. Vtedy sme radi, keď prídeme domov, ľahneme do postele a len tak hľadíme do bedne alebo do steny. Keď sa nám narodia deti a sú v útlom veku, vtedy sme radi, že popri práci si prečítame aspoň športovú stránku novín.
No v prípade mladého pracujúceho slobodného človeka, prípadne študenta strednej alebo vysokej školy je nedostatok času na knihu len lacnou výhovorkou. Deň má dvadsaťštyri hodín. Povedzme, že osem hodín spíme. Pokiaľ ide o vysokú školu, väčšina študentov si teoreticky dokáže vyčleniť minimálne hodinu denne len na čítanie. Výnimkou je skúškové obdobie, kedy je ten nápor o niečo väčší. Všetko je však v prvom rade o prístupe. Študoval som slovenský jazyk a literatúru spolu s dejepisom a boli obdobia, kedy som prečítal aj jeden román za deň. A dalo sa to. Nehovorím, že som nechodil aj na študentské akcie, nepozeral som filmy, neflákal som sa len tak po meste. Ale na knihy som si dokázal nájsť čas. Niekedy som nevzal do ruky knihu aj dva -tri týždne, ale bolo obdobie, keď som sa len tak zavrel v izbe a pol dňa alebo aj celý deň som len čítal a čítal. Myslím si, že práve toto mi dalo v živote oveľa viacej ako celé štúdium a veci s tým spojené. Mal som kamarátov, s ktorými sme pri pive alebo pri víne (či inom alkohole) presedeli aj celú noc a viedli vášnivé diskusie o románoch, ktoré sme prečítali. Skvelé obdobie. Moje kolegyne z ročníka si ťukali po čele, že kedy to čítanie popri štúdiu stíham. Priznávam, robil som to na úkor mnohých iných aktivít. Knihu som mal neustále pri sebe. Čítal som počas voľných okien, ktoré som mal medzi prednáškami, čítal som v parku, v autobuse, vo vlaku, čítal som aj počas nocí a ráno som sa neraz zobudil rozbitý ako po opici. Nič z toho dnes neľutujem.
Mám to šťastie, že mám prácu, v ktorej končím o pol druhej poobede, takže ak si rozumne rozložím deň, vždy si vyčlením aspoň hodinu -dve denne na čítanie. Viem, že väčšina z vás končí o štvrtej, o piatej podvečer, alebo aj neskôr. Ale skúste si premietnuť, koľko času trávite denne čítaním nezmyselných správ na internete, vediete nudné rozhovory cez mobil, klebetíte pri káve, pozeráte nezmyselné nekonečné seriály, lietate po obchodných domoch, listujete v letákoch. O študentoch stredných škôl ani nehovoriac. Česť výnimkám. Spojte si tieto aktivity dohromady a neverím, že väčšine z vás neostane aspoň hodina času denne, ktorú by ste venovali výhradne len čítaniu.
Mnohí ľudia snívajú o tom, že keď pôjdu do dôchodku, okamžite sa vrhnú na všetky tie knihy, čo majú teraz ukážkovo uložené v poličkách a na ktoré už roky sadá prach. A viete ako to dopadne? Zase tá istá odpoveď: "No vieš...akosi nemám čas." Česť výnimkám. A teraz už končím, lebo..."no viete, akosi nemám čas :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára