RECENZIA: Philip Roth - Nemezis (Slovart, 2012)

HODNOTENIE:  ****

"Pocit viny u niekoho ako Bucky sa môže zdať absurdný, ale fakticky je nevyhnutný. Taký človek je prekliaty. Nech robí, čo chce, nič sa nevyrovná ideálu, ktorý nosí v sebe. Nikdy nevie, kde sa končí jeho zodpovednosť Vždy pochybuje o svojich hraniciach, pretože je zaťažený prísnou prirodzenou dobrotou, ktorá mu nedovolí, aby sa zmieril s utrpením iných, a tak nikdy bez pocitu viny neuzná, že má nejaké hranice. Najväčším triumfom takého človeka je ušetriť svoju milovanú od manželstva s mrzákom a jeho hrdinstvo spočíva v tom, že zaprie svoju túžbu a vzdá sa jej" (s.248).

Sú spisovatelia, ktorí píšu napínavé knihy plné dejových línií a obrazov. Philip Roth je autor, ktorého zaujíma najmä psychika človeka, sila okamihu, otázka - Čo by bolo keby? a jednoduché konštatovanie - Život je raz taký. 

Ale začnime pekne poporiadku. Píše sa rok 1944. Bucky Cantor, prezývaný Eugen, je dvadsaťtri ročný telocvikár a zároveň správca ihriska na strednej škole v mestečku Newark, do ktorej chodia väčšinou židovskí chlapci. Jedného dňa vtrhnú na ihrisko talianski prisťahovalci s úmyslom vyprovokovať bitku. Bucky Cantor ich odvážne zaženie a v očiach chlapcov tým stúpne ešte vyššie. Preč sú tie časy, keď bol vychudnutý a krátkozraký úbožiačik. Teraz má telo atléta a krásnu priateľku, dcéru lekára - Marciu Steinbergovú.
V mestečku Newark vypukne epidémia detskej obrny. Zomierajú deti a ich rodičia podľahnú panike. Bucky Cantor zo strachu opustí Newark a odchádza za snúbenicou do Indiana Hill. Tam vo voľnom čase vedie skupinu skautov k rôznym športovým aktivitám. Obľúbi si najmä sedemnásťročného Donalda Kapkowa, ktorý podľahne obrne a Buckymu Cantorovi sa v hlave rozložia myšlienky, ktoré mu prevrátia život hore nohami...

Rozprávačom príbehu je Arnie Mesnikoff, bývalý Buckyho študent, ktorý svojho učiteľa stretáva v roku 1971 a vypočuje si jeho tragický príbeh. Bucky Cantor je silná literárna postava, ktorá dokáže s čitateľom, v tom dobrom slova zmysle, zamávať. 
Dej plynie bez nejakej výraznejšej gradácie, no posledná časť románu, ktorá nesie       názov - Opäť spolu, vás priklincuje k stoličke. Bucky Cantor mi veľmi pripomína Irvingovho Owena Meanyho. Viac asi netreba dodávať.