HODNOTENIE ***
"Videli nás. Vedia, že prídeme. Ale zatiaľ nepochopili. Ozajstné lístie a ozajstné oči. Ozajstný dážď. Ozajstní ľudia. Ozajstná obloha a ozajstný vietor. Ozajstné bankové dvere. Mali to nacvičené. Nebolo cesty späť" (s.238).
Švédska kriminálka opisuje na 660 stranách príbeh troch bratov - Lea, Vincenta a Felixa, ktorí boli v detstve pod silným vplyvom despotického otca Ivana, neustále apelujúceho na silu a súdržnosť rodiny. Z chlapcov sa medzičasom stali takmer dospelí muži. Všetci traja spoločne s kamošom Jesperom a Leovou priateľkou Anneli vykrádajú banky po celom Švédsku, zatiaľ čo Ivan utápa výčitky svedomia mizernej výchovy svojich synov v alkohole. Prípadu bankových lúpeží sa ujíma vyšetrovateľ John Broncks, no kým budú bratia držať pri sebe, celá krajina je na nich prikrátka.
V príbehu sa prelína minulosť so súčasnosťou, dôležitú úlohu zohrá okamih, ku ktorému sa neustále vracajú všetci traja bratia a na ktorom sa nedokážu jednoznačne zhodnúť.
Hoci je román pomerne rozsiahly, číta sa plynulo. Osobne ma oveľa viacej zaujali kapitoly, ktoré sa odohrávali v minulosti, súčasnosť bola najmä o plánovaní jednotlivých lúpeží. Nečakajte nejaký extra nabitý príbeh, ten sa dá v podstate zhrnúť do dvoch bodov. Banková lúpež a poznačené detstvo troch bratov. Aj preto by sa dal celý román skrátiť možno aj o polovicu, čím by nabral na dynamike a vyhol sa tak nudnejším pasážam. Nie je to zlá kniha, ale zbytočne rozvláčna, čím vás bohužiaľ pripraví o silnejší zážitok.
"-Nikdy po sebe nesmieš zanechať stopy. Nikdy nesmieš riskovať, aby ťa niekto videl. Nič nevedia a nič nemajú. Jediné stopy, ktoré sú a budú, sú tie, ktoré ja sám vyberiem a zanechám. Päť kriminálnych živlov, ktoré spolu operujú a sú úplne bez trestu - a to sa nepodobá na nič, s čím sa doteraz stretli. Suroví kriminálnici, ktorí páchajú závažné trestné činy, ale vôbec nie sú evidované v nejakom policajnom registri. Sme ich najhoršia mora - neexistujeme."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára