"Za koho sa vydať a kedy - tieto dve otázky definujú život každej ženy bez ohľadu na to, kde vyrástla alebo aké náboženstvo vyznáva či nevyznáva. Môže zistiť, že namiesto mužov miluje ženy alebo sa rozhodnúť, že jednoducho v manželstvo neverí. Na tom nezáleží. Tieto otázky riadia jej život, až kým nie sú zodpovedané, aj keby odpoveďami mali byť - za nikoho - alebo -nikdy-. Muži majú vlastné problémy, tento k nim nepatrí" (s.13).
Kate Bolick napísala veľmi otvorenú spoveď, prostredníctvom ktorej sa snaží vysvetliť svoj životný štýl, filozofiu a vnútorné presvedčenie. Aj keď propaguje feministické myšlienky, robí to inteligentným, zaujímavým a pútavým spôsobom. Nikoho pri tom neuráža, násilne nepresvedčuje, píše sama za seba. Nemá problém poodhaliť aj svoje slabosti. Neustále rieši dilemu či sa má vydať, založiť si rodinu a naplniť tým očakávania spoločnosti alebo ostať "starou dievkou" a čeliť tým nepríjemným otázkam zo strany rodiny, priateľov a známych, no naďalej si zachovať vnútornú slobodu. Kate nie je zarytou nepriateľkou mužov, naopak, veľmi rada si užíva voľný, nezáväzný sex, aby si zachovala umeleckú slobodu, obetuje pohodlné bývanie, ktoré by jej zaručoval klasický manželský zväzok a radšej prebýva v mizerných podnájmoch. Pracuje ako novinárka na voľnej nohe a jej príjem je veľmi kolísavý a nestály. Blíži sa k štyridsiatke a po celý život ju sprevádza týchto päť žien, (ktoré nazýva "prebúdzačkami"), pričom každá z nich mala na ňu iný vplyv: "Moja prvá prebúdzačka Maeve mi poskytla obraz a pohľad na svet, vďaka ktorým som začala dospievať. Neith mi dala slová na to, aby sa kriticky zamyslela nad manželstvom a dokázala žiť sama. Edna ma previedla tými prvými zmätočnými rokmi sexuálnych vzťahov, ktoré som zažívala. Edith ma naučila, že žiť osamote si vyžaduje dosť veľa úsilia a plánovania. Nie je to také jednoduché ako podpísať nájomnú zmluvu a zostať pri tom. Musíte prísť na to, ako sa cítiť dobre doma aj vonku bez ohľadu na to, koľko máte prostriedkov (samozrejme je dôležité, aby ste si to mohli dovoliť) a zariadiť si život podľa toho -naučiť sa metaforickej archtektúre" (s.202). "Charlotte mi ukázala, ako dospievame, keď sa učíme zodpovednosti voči sebe, či už sme zadaní, alebo nie a máme či nemáme deti. Znovu som si spomenula na klasické princípy architektúry - na rovnováhu a mieru" (s.223). Všetkých päť žien presadzovalo na dobu v ktorej žili revolučné feministické myšlienky, písali odvážne básne a romány, prispievali do viacerých známych časopisov. Chceli žiť inak.
Kate Bolick vyrastala v štandartnej americkej rodine, kde jej otec zarábal a mama bola prevažne ženou v domácnosti, až neskôr sa začala realizovať v rôznych zamestnaniach. Všetko zmenila rakovina a následná smrť matky. Keďže Kate si s ňou rozumela a dokázali spoločne diskutovať celé hodiny, poriadne to s ňou zamávalo. Potom objavila meno Maeve Brennanová, ktorá písala pre časopis New Yorker a odvtedy jej život nabral nové rozmery...
Keďže "Jej vlastný život" nie je klasický román, rozhodol som sa podeliť o myšlienky, ktoré sú nejakým spôsobom zaujímavé:
"Prvé spoločné leto sme svoj voľný čas trávili v prerobenej stodole za domom jeho rodičov v Bostone. On maľoval a písal, ja som čítala a písala, milovali sme sa, prechádzali sa v sade, zbierali čučoriedky, ktoré sme si ráno pridávali do vločiek. Jeho matka mala malé stádo špinavých oviec a páva menom Dick, ktorý pišťal, akoby ho z kože drali -čo pávy zvyknú"(s.35).
"Ak máte šťastie, domov nie je len miesto, ktoré opustíte, ale aj miesto, kam jedného dňa prídete" (s.45).
"Prvý večer čo som tam bývala, som zostala na párty do štvrtej ráno a keď som vystúpila z metra linky 6 na 28. ulici, pôsobil bizarne prázdny, a predsa stále otvorený McDonald ako mestská fatamorgána. Na chodníku som odhalila vrecko, odhalila teplý papier a zahryzla sa do toho najlepšieho hamburgera, aký som v živote jedla. Kráčala som čo najpomalšie, aby som si predĺžila príjemné vedomie toho, že doma ma nečaká nič iné len prázdna posteľ, do ktorej si ľahnem nahá, opitá, páchnuca od Mc Donaldu, a že sa nebudem hnusiť nikomu len sebe" (s.110).
"Čo som čakala? Je ťažké neobľúbiť si muža, ktorý ženskú krásu vidí v duši a nie v dokonalej kráse" (s.130).
"Ach, myslíte si, že som homosexuálna! Samozrejme, že som, a tiež heterosexuálna, ale čo to má spoločné s mojou bolesťou hlavy?..." (136).
"Priateľstvá len zriedka vydržia dlhšie ako okolnosti, za ktorých vznikli..." (s.174).
"Nikdy zo mňa nebude stará dievka, pretože som sa rozhodla byť Staromládenecké dievča" (s.77).
Román vám navyše prezradí pôvod slovného spojenia "starý mládenec" a "stará dievka" a 84. strana vám odhalí, ktorá známa poviedka Charlesa Dickensa sa inšpirovala jedným feministickým časopisom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára