utorok 14. februára 2017

RECENZIA: W. Bruce Cameron - Psia duša (Ikar, 2017)


HODNOTENIE:  ****

KNIHA MESIACA FEBRUÁR

"Vtedy som pochopil, že moja úloha je zložitejšia: hľadanie nie je všetko, ľudí treba aj zachrániť. Chlapca som síce našiel, ale to nestačilo" (s. 248).

W. Bruce Cameron, autor románu Psia duša verí, že pes sa môže narodiť aj niekoľkokrát po sebe, aby sa počas svojich životov neustále zdokonaľoval a napĺňal tak svoje najdôležitejšie poslanie - zachraňovať ľudí. A to nielen pokiaľ ide o ich fyzickú stránku, ale najmä ich vnútro: "A prečo ma trápil neodbytný pocit, že pes má na tomto svete nejaké poslanie?" (s.42). 
Rozprávačom príbehu je psík, ktorý vníma svet svojimi zvieracími očami. Najskôr sa narodí ako šteniatko Toby, no dlho si nepožije. Jediné, čo sa za ten krátky čas naučí, je otvárať dvierka na klietke, v ktorej je väznený spoločne so svojimi súrodencami. Keď jedného dňa zatvorí oči, prebudí sa ako zlatý retriever Bailey, ktorý takmer zomrie v rozpálenej dodávke, na okná ktorej praží horúce poludňajšie slnko. Život mu zachráni chlapec menom Ethan. To Beiley ešte netuší, že od toho dňa bude sprevádzať chlapca celým jeho detstvom aj strednou školou. Je pri tom, keď sa Ethan prvý raz zamiluje do dievčaťa menom Hannah, stihne sa skamarátiť s namysleným kocúrom Kominárom, cez prázdniny chodí s chlapcom na farmu za dedkom a za babkou, kde sa cíti slobodne, lebo tam môže behať kam len chce a páči sa mu aj hra so zvieratami, ktoré žijú na farme. Lenže osud sa rozhodne, že žiadne šťastie nesmie trvať večne a tak sa jedného dňa rozhodne  Baileyho s Ethanom rozdeliť.  A to na dlhé roky...
Medzitým Bailey uzavrie svoj ďalší psí život a tentoraz sa narodí ako sučka vlčiaka s novým   menom - Ellie. Po absolvovaní tvrdého výcviku je Ellie pridelená policajtovi menom Jakob, ktorý žije len pre svoju prácu. Jakob veľmi nedáva najavo emócie, vyžaruje z neho len akýsi záhadný smútok. Pri jednej akcii je Ellie postrelená a ako aktívny policajný pes je zaradená do  výsluhového dôchodku. O niekoľko týždňov sa dostáva sa do starostlivosti utiahnutej študentky s nadváhou menom Maya. U nej si Ellie užíva spokojné obdobie, hoci jej niekde hlboko vo vnútri chýba milovaný majiteľ - Ethan. Keď Ellie skoná na starobu, opäť sa narodí ako nový pes. Tentoraz sa dostane do rodiny, v ktorej nedostane veľa lásky a preto sa rozhodne utiecť. Beží cez lúky a polia a po dlhej ceste napokon natrafí na známu stopu, v ktorú už nedúfal (a)... Známa farma, domáce zvieratá, vôňa Ethanovej dávnej priateľky Hannah...




W. Bruce Cameron vyrozprával vtipný, dojímavý, hravý, trošku filozofický, originálny a pútavý príbeh, ktorý si dokázal získať srdcia miliónov čitateľov na celom svete. Začiatkom februára bola v slovenských kinách premiéra rovnomenného filmu, ktorý z pochopiteľných dôvodov vynechal niektoré pasáže knihy, poupravil si postavy po svojom ( napríklad Ethanovo dievča Hannah dostáva vo filme oveľa väčší priestor ako v románe, chlapcov otec je v knihe vykreslený úplne inak ako v knihe, dej je mierne upravený, Ethan vystupuje vo filme ako skutočný hrdina, zatiaľ čo v románe pôsobí skôr ako normálny chlapec z ulice). 
Keďže som videl najskôr film, až potom som čítal knihu, bol som tým dosť ovplyvnený. A aj keď nie som typ človeka, ktorý sa dokáže len tak rozcitlivieť, priznám sa, že počas sledovania filmu som musel niekoľkokrát naprázdno prehltnúť, aby som potlačil slzy. Film je výborne vykalkulovaný produkt, ktorý namiešal vyrovnaný pomer všetkých emócií, v knihe nie je toľko citlivých pasáží, aj preto pôsobí uveriteľnejšie. 

Keď to mám zhrnúť, filmová aj knižná podoba stoja jednoznačne za pozornosť. Vydarená vec, ktorú ocenia nielen milovníci psov, ale aj ostatní čitatelia a filmoví priaznivci zaujímavých príbehov.

Ešte Vám prezradím, že záver knihy a záver filmu sú síce výrazne odlišné, no rovnako silné. Aj keď mňa osobne viacej chytil za srdce ten románový. Ale to je vec pohľadu.
  
          

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára