Podobné je to aj s čítaním. Ak má mať dieťa pocit, že čítanie je naozaj také skvelé, musí vás aspoň z času načas "nachytať" ako pod nočnou lampou listujete v nejakom románe. Darmo mu budete vysvetľovať, že kniha je dokonalý spoločník, keď bude celé mesiace ležať len tak pohodená niekde v tmavom kúte.
Ja som mal to šťastie, že moja mama učila slovenský jazyk a literatúru na strednej škole a aj preto veľmi veľa čítala. Knihy boli v našej domácnosti pravidelným darčekom už od útleho detstva. Druhá vec je, že v tom čase som to tak nevnímal. Samozrejme že ako malý chlapec som túžil najmä po autodráhe, elektrickom vláčiku alebo podobne. Je fajn, keď čítate dieťaťu rozprávky pred spaním. Nemusíte čítať priamo z knižky, občas si môžete vymýšľať aj vlastné príbehy a mnohé deti to dokonca ocenia ešte viac. Spočiatku stačí, keď uprednostníte knižky s väčšími obrázkami a minimálnym textom. Na to sú veľmi dobré tzv. "Disneyovky", knižky so skrátenou verziou rozprávky a príťažlivými animáciami. Neskôr vaše dieťa bude prirodzene túžiť po dlhších textom a menších obrázkoch. Namiesto nich bude chcieť nechať priestor vlastnej fantázii. Ak na vaše dieťa príde obdobie komixov, nepodceňujte tento typ literatúry, tiež som na základnej škole na istý čas podľahol Káčerovcom, Ninja korytnačkám alebo Rýchlej rote a pomohlo mi to vybudovať si trvalejší vzťah k neskoršej hodnotnej literatúre. V detstve som veľmi rád čítal Dobšinského rozprávky alebo Staré Grécke báje a povesti. Neskôr pribudol Jaroslav Foglar - Chlapci od Bobrej rieky, Chata v Jazernej kotline, Záhada hlavolamu, kultová vec -Traja pátrači a nemôžem opomenúť "Verneovky" a knihy vydavateľstva Stopy. V tom čase som sa začal hľadať. Na isté obdobie knihy úplne vytlačil z mojej hlavy šport. Hlavne futbal. Čítal som články o slávnych futbalistoch, zostavy mužstiev som sa učil naspamäť. Z vlastnej iniciatívy. Dospieval som, takže aj moje záujmy sa na strednej škole menili a prevládal iný typ "literatúry." Tajne som si kupoval porno a pravidelne aj takú tú "lepšiu" erotiku ako Plaboy, ktorý mal inak veľmi zaujímavé články. Občas som siahol po nejakej knihe, ale to nestojí za pozornosť. Zlom nastal na vysokej škole. Začal som študovať slovenský jazyk a literatúru v spojení s históriou. Spoločnosť, v ktorej som sa pohyboval, vo mne naplno prebudila čitateľskú vášeň. V tom čase som čítal priemerne jednu knihu denne. Najmä klasikov - Tolstoj, Dostojevskij, Čechov, London, objavil som Bukowskeho, Stonea a ďalších. Čítal som neraz aj v noci. Pozitívny vzťah ku knihám som mal v sebe roky hlboko zakorenený, len ho bolo treba prebudiť.
Netrápte sa preto tým, že vaše dieťa celé mesiace alebo možno aj roky nesiahne po knihe. Bol som na tom podobne. A dnes? Neviem si predstaviť deň bez knihy. Pokladal by som ho totiž za stratený. Je dôležité zasiať túžbu po knihe vo vašom dieťati už v útlom detstve, uvidíte, že ono to v ňom bude rásť. U niekoho to semienko vyklíči skôr, u iného až po rokoch. Ale nevzdávajte to :)
A ešte dobrá rada na záver. Rozhodne nechoďte na vaše dieťa s niečím tak odporným ako je termín "povinná literatúra." A už vôbec nie v období puberty. Buďte si istý, že tým vašu snahu nadobro pochováte.
Knihy, ktoré sa budem rozhodne snažiť ponúknuť svojim deťom - Dobšinského rozprávky, "Disneyovky" Staré Grécke báje a povesti, Traja pátrači, Boyneho romány, Malý princ Chlapci od Bobrej rieky, Chata v Jazernej kotline, Záhada hlavolamu, knihy vydavateľstva Stopy, neskôr, Burroughsov Tarzan, Salingerov skvost -Kto chytá v žite, Remarqueove romány...
Uvidíme, čo nové dovtedy vydajú knižné vydavateľstvá :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára