Preco mam tak velmi rad knihy? (pokus o pravdivu odpoved)

Co je na knihach take fascinujuce? Cim nas tak pritahuju? Je to vona novotlace, lakavy obal, meno slavneho alebo oblubeneho spisovatela? Zaujimavy pribeh, ktory nas odvedie od sedej reality? Charizmaticke postavy? Dramaticke alebo humorne sceny? Skvele opisy ci vyborne dialogy? U mna je to vsetko dohromady. Velmi rad sa prechadzam pomedzi pulty s kniznymi novinkami. Ked sa moji priatelia a znami spytaju: "Co ti mame kupit k meninam? (narodeninam, na Vianoce...) 

A moja odpoved znie stale rovnako. Uz cele roky. "Knihy, knihy, knihy!". A hoci oni vacsinou len nechapavo prevracaju ocami a krutia hlavou, pre mna je to naozaj ten najuzasnejsi darcek, ktory ma nikdy neomrzi. Kazda kniha totiz pre mna predstavuje osobity pribeh. Kazdu z nich citam v inom prostredi, v inom case, na inom mieste. Sprevadzaju ma mojim zivotom. Su jeho dolezitou sucastou. Odpocivaju so mnou pod perinou, cestuju so mnou vlakom alebo autobusom, robia mi spolocnost, ked mrznem na zastavke. Su pre mna spomienkami na jednotlive etapy mojho zivota. Nie su to len knihy, su to mlciaci priatelia, s ktorymi sa dokazem vyborne porozpravat.  Nutia ma premyslat, mlcat aj hovorit. Rozosmeju ma a obcas aj rozplacu. V lete mi dokazu sposobit zimomriavky. Dovolim si tvrdit, že formuju moju osobnost a objavuju vo mne to lepsie ja. Verne ma cakaju kazdy vecer na nocnom stoliku. Prichadzaju aj odchadzaju, no tie najlepsie sa vo mne udomacnia na dlhe roky, aby som si na ne spomenul zakazdym, ked mi je v zivote tazko. Aj vy ste na tom podobne?