HODNOTENIE: ****
KNIHA MESIACA
"V budúcnosti budú prírodné katastrofy ešte bežnejším javom. Zmeny klímy spôsobené človekom povedú spolu s globálnym otepľovaním k častejším extrémnym prejavom počasia. Hurikány môžu byť ešte silnejšie, lavíny častejšie, povodne ničivejšie, suchá dlhšie. Obzvlášť postihnuté budú chudobné krajiny. Aby sme obmedzili rozsah prírodných katastrof, musíme preto riešiť otázku chudoby. Prírodné katastrofy nie sú výlučne "prirodzené." Môžu ich spôsobiť a zhoršiť sociálne a ekonomické pomery. Obmedzovanie rozsahu katastrof bude preto dôležitou súčasťou stratégie trvalo udržiavateľného rozvoja. Majú prírodné katastrofy dopad na kultúru a spoločnosť? Môžu ovplyvniť ľudské myšlienky a mentalitu? Táto kniha predstavuje viacero odpovedí na spomenuté otázky" (s.19).
Autor začína svoju knihu dobrodružnou cestou do Mali, kde sa udeje jedna veľmi zvláštna udalosť, ktorú napokon vysvetlí až v závere svojej knihy.
Termín prírodné katastrofy začali ľudia používať až v 18. storočí. Henrik Svensen veľmi pútavým spôsobom opisuje najtragickejšie udalosti v histórii ľudstva, ktoré spôsobila príroda. Jednotlivé udalosti výrazným spôsobom ovplyvnili spoločnosť, politiku, náboženstvá.
Keďže v knihe sa spomína množstvo prírodných katastrof, vybral som tie, ktoré ma najviac zaujali:
1739 - 1740 - aké následky zanechala najtuhšia zima v modernej Európe?
1775 - Lisabon - tsunami a zemetrasenie. Udalosť, ktorá navždy zmenila pohľad na prírodné katastrofy. 70 tisíc obetí
1783 - hlad a otrava na Islande po erupcii trhliny Laki. Odhad, 10 tisíc obetí
1876 - nemilosrdný britský lord Lytton zorganizoval v Indii veľkolepú oslavu na počesť Anglickej kráľovnej pre 68 tisíc hostí, zatiaľ čo v britskej kolónii v tom období zomieralo od hladu milióny chudobných Indov
1876 - následky hladomoru v Indii pocítia aj milióny nevinných obetí v Číne. Katolícky misionári z Európy si mädlia ruky. Konečne môžu šíriť vieru aj na mimoeurópske územia.
1883 - Výbuch sopky Krakatoa v Indonézii si vyžiada zhruba 36 tisíc mŕtvych
1906 - Zemetrasenie a následné požiare v San Franciscu. Veľké americké mesto utrpí značné materiálne škody, o život príde zhruba 3500 obyvateľov. O udalosti sa zmieni aj slávny americký spisovateľ Jack London, ktorý o nej napísal správu pod názvom "Očité svedectvo". V roku 1915 dokončil román pod názvom Šarlátový mor, ktorého dej sa odohráva koncom 21. storočia a San Francisco v ňom zničí príroda, ktorá sa stane rovnako krvilačnou ako kapitalistická spoločnosť a prežijú let tí najsilnejší.
1914 -1918 - počas prvej svetovej vojny zneužijú znepriatelené vojská lavíny ako ničivé zbrane. Podľa odhadov takýmto spôsobom zahynie 80 000 -100 000 vojakov.
1931 -1933 - hladomor na Ukrajine a v iných častiach Sovietskeho zväzu v spojení s politikou Stalina si vyžiadal okolo šesť miliónov mŕtvych a na viacerých miestach sa rozšíril kanibalizmus
1958 -1961 - odhadom 20 -40 miliónov obetí hladomoru počas tzv "Veľkého skoku vpred" v komunistickej Číne
2004 - Južná Ázia. Tsunami a zemetrasenie počas druhého vianočného sviatku. Okolo 280 tisíc mŕtvych.
2005 - New Orleans - tisíce obetí, ktoré si vyžiadal hurikán Katrina
2010 - zemetrasenie na Haiti. Odhadom zomrelo 160 tisíc obetí
Koniec je blízko je veľmi zaujímavo vyrozprávanou knihou, ktorá približuje rôzne prírodné katastrofy. Je písaná dokumentárnym štýlom, autor pracuje s historickými záznamami, očitými svedectvami, na udalosti nazerá z pohľadu vedy, politiky aj náboženstva, preto je jeho kniha pomerne objektívna. Svoje názory opiera o fakty, snaží sa o populárny pohľad, ktorý však nie je v žiadnom prípade bulvárny. Čitateľsky príťažlivé je aj prepojenie prírodných katastrof so známymi filmami a románmi, ktoré o nich vypovedajú.
Zdá sa, že sme ako ľudstvo nepoučiteľný, napriek tomu verím, že sa aspoň niektorí jednotlivci po prečítaní knihy nad sebou vážne zamyslia. Viem, že som naivný, ale...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára