HODNOTENIE: *****
"Mal som to vidieť a pochopiť už vtedy. Nevidel som a nepochopil som. Bol som hlupák? Bol som slepý a hluchý? Bol som... iba zamilovaný. Boli ste niekedy zamilovaní? Tak ste boli slepí a hluchí tiež! A hlupáci" (s.52).
Kamila Puskailera odsúdili za vraždu manželky na trinásť rokov väzenia. "Stále bola krásna. Jej nefarbené blond vlasy, modré oči, prsia trochu vylepšené tvrdou podprdou a silikónom a postava... pôrod na nej nebolo vôbec vidno. Stále bola krásna. Aj pre mňa. Načo by som ju zabíjal?" (s.75). Kamil prežíva väzenské peklo medzi najhoršími odsúdencami, ktorých len sotva možno nazvať ľuďmi. Našťastie si prikloní na svoju stranu riaditeľa väznice, ktorý potrebuje pomoc s doučovaním svojho syna Petra, keďže o pol roka ho čakala maturita. Peter, aj s nemalou podporou Kamila, zmaturuje s vyznamenaním, a z odsúdeného docenta a čerstvého maturanta sa stanú priatelia. Kamil na Petrovu radu spíše ceruzkou do zošita svoje pamäte, v ktorých sa zdôverí aj o svojej nevine z manželkinej vraždy.
Zošit sa šťastnou náhodou dostane do rúk špičkového vyšetrovateľa Richarda Krauza, ktorý sa na vlastnú päsť pustí do veľmi nebezpečnej hry, keďže chápadlá chobotnice siahajú až k vysoko postaveným mužom zákona. To však v tej chvíli Krauz ešte netuší...
Spoločne s Červeným kapitánom je Cela číslo 17 pre mňa najlepším kriminálnym románom Dominika Dána. Výborný dramatický príbeh plný napätia, ktoré trvá až do poslednej strany, skvelý záver románu, typický Dánov čierny humor, veľmi zaujímavé postavy, osvedčená partia vyšetrovateľov (Krauz, Chosé, Tlstý Váňa, Burger s Hanzelom), scény z väzenského prostredia, jednoducho knihu som si úžasne vychutnal.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára