štvrtok 23. februára 2017

RECENZIA: Jojo Moyesová - Dievča, ktoré si tu zanechal (Ikar, 2015)

HODNOTENIE:  ****

Jeden obraz, ktorý po takmer sto rokoch spojí osudy dvoch žien. Malé mestečko St. Peronne. Mladá žena Sophie Leferre vedie spoločne so sestrou Héléne rodinný hotel. Stará sa o malého synčeka Jeana a pätnásťročného brata Aureliéna. Obyvatelia mestečka žijú ako sa dá. Prvá svetová vojna je zhruba v polovici. Niektorí obyvatelia mestečka kolaborujú s Nemcami, iní hrdinsky bojujú na fronte, no väčšinou len pasívne čakajú, ktorým smerom sa bude situácia uberať. Sophin manžel Edouard Lefevre bol pred vojnou talentovaným maliarom v Paríži, zatiaľ čo Sophie pracovala ako predavačka v obchode s oblečením. Práve vďaka Edouardovi Sophie spoznáva bohatý bohémsky život a stretáva slávnych ľudí. Potom prišla vojna. Skôr než Edouard odišiel na front, daroval Sophie portrét s jej podobizňou. Sophie je ochotná robiť všetko preto, aby sa opäť stretla so svojim milovaným manželom. Stráviť noc s Friedrichom Henckenom. - nemeckým kommandantom, alebo mu darovať portrét s jej podobizňou, ktorý ju držal počas manželovej neprítomnosti pri živote, aby znovu pohladila Edouardovu zarastenú tvár. 

Presúvame sa do súčasnosti, do roku 2006, do Londýna. Sú to štyri roky, čo Liv Halstonová ovdovela. Jej manžel, známy architekt David Halston jej pred rokmi kúpil ako darček portrét neznámej ženy. Po dlhom čase Liv opäť strávila noc s nejakým mužom. Ten muž sa volá Paul McCafferty a zastupuje spoločnosť, ktorá hľadá slávne stratené obrazy a snaží sa vrátiť ich pôvodným majiteľom. Paul si na nočnom stolíku všimne Sophiein portrét neznámej ženy, ktorý je súčasťou zoznamu ukradnutých umeleckých diel a jeho trhová cena sa odhaduje na 2 -3 milióny euro. Z Liv a Paula sa stávajú súperi. Ona si chráni vzácny dar po mŕtvom manželovi, zároveň stráži Sophinu pamiatku a bojuje o svoj majetok. On zastupuje úspešnú firmu, ktorá nemá vo zvyku prehrávať...

Mám rád príbehy, v ktorých sa prelína minulosť so súčasnosťou. Navyše, keď zostáva viacero nezodpovedaných otázok a na povrch postupne vyplávajú ďalšie a ďalšie tajomstvá. 
Moyesovej román pripomína Zafónov Tieň vetra. Je napínavý, číta sa jedným dychom a prináša veľa veľa nečakaného. 
Výborná kniha, pri ktorej zabudnete, koľko je práve hodín. A tak to má byť. 
  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára