nedeľa 29. januára 2017

REPORTÁŽ (cesta RegioJetom zo Žiliny do Bratislavy a naspäť, spojená s návštevou kníhkupectiev)

V piatok po práci som sa vybral spoločne s priateľkou na poslednú cestu RegioJetom na trase Košice - Bratislava. Nalodili sme sa v Žiline do poloprázdneho vlaku. Akoby ľudia po vyhlásení vlády už rezignovali na žlté vlaky. Cesta ubehla celkom fajn, len škoda, že bol pokazený stroj na kávu, takže s kapučínom som sa musel rozlúčiť. 



Do hlavného mesta sme prišli bez meškania. Keďže vonku bolo nepríjemné počasie (fúkal studený vietor, bolo pod mrakom a padal drobný sneh), namierili sme si to do kníhkupectva Martinus (na Obchodnej ulici), kde sme si objednali superkapučíno a limetkový cheesecake. Potom som sa poprechádzal pomedzi knižné regále, sledoval som hlavne knižné novinky. Bolo cítiť doznievanie povianočného obdobia, nenarazil som na nič výnimočné, aby som v duchu vykríkol: "to musím mať!" 





Ďalej som si to namieril do kníhkupectva Lacných kníh (rovnako na Obchodnej ulici), v ktorom som taktiež neobjavil nič mimoriadne. Aj tu bola väčšina kníh ešte z obdobia vianočných sviatkov, takže som odišiel s prázdnymi rukami. Treba si zrejme počkať na príchod jari, ktorá bude na prílev nových kníh, dúfajme, prajnejšia. 



V sobotu večer to bol nájazd do kníhkupectva Panta Rhei (opäť Obchodná ulica), v ktorom bola pomerne bohatá ponuka s akciami až do 70%. Samozrejme bolo treba sa medzi knižkami trošku pohrabať, ale dalo sa vybrať. Napokon som si kúpil Originálny román švédskeho autora Jonasa Karlssona - Miliónová faktúra (zajtra sa môžete tešiť na recenziu) a poviedkovú knihu amerického vojaka,  Phila Klaya - Návrat z misie, je to rozprávanie muža,  ktorý absolvoval misie v Afganistane a v Iraku.
Priateľke som urobil radosť kúpou románu W. Bruceho Camerona - Psia duša, ktorý má 2. februára 2017 naplánovanú aj filmovú premiéru v slovenských kinách. Takže v dohľadnej dobe sa takisto môžete tešiť na recenziu tejto pomerne čerstvej knižnej novinky.




V nedeľu na obed už nasledovala cesta domov. Lúčila sa s nami zamračená a uzimená Bratislava. Posledná cesta RegioJetom, smer Žilina. Otváram román Miliónová faktúra. Kávovar tentoraz funguje, problém je však s odstavenými toaletami a s číslovaním vlaku. Nenechám si preto pokaziť náladu. Príbeh začína. A začína sľubne... 

    

2 komentáre:

  1. ako rýchlo dokážeš prečítať knihu? dva dni?nie je to potom veľa informácii za krátku dobu? keď napr.za povedzme týždeň prečítaš 3 knihy? dokážeš si spomenúť neskôr o čom bola tá kniha? či sa ti to tým kvantom prečitaných kníh nestráca v hlave postupne :) ...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Citaniu a vobec kniham venujem takmer vsetok volny cas. Pokial ide o recenzie,tak kombinujem starsie recenzie s knihami, co aktualne citam. Na vysokej skole sa mi stavalo,ze som si viacej pamatal miesta,na ktorych som knihy cital ako ich obsahy:-) Ani teraz si nepamatam po dlhsom case vsetky knihy ale tie, ktore vo mne vyvolaju nieco silne, tie si pamatam aj po rokoch. Neviem kolko mi trva precitanie knihy. Zalezi od volneho casu,od velkosti alebo hustoty pisma, od temy ci ma chyti alebo nie. Ale povedzme ze ak mam cas tak tych 200/250 stran za den dam. Ale to nie je vzdy samozrejme. Skor bezne 100 az 150 :-)

    OdpovedaťOdstrániť