VIANOČNÁ SPOMIENKA
„Rýchlo, rýchlo, lebo to nestihneme!“ hnal otecko svoje dve
deti z bytu. Potreboval vytvoriť priestor pre svoju manželku, aby
stihla poukladať darčeky pod vyzdobený stromček. Ako každý rok, tak aj teraz sa
deti naučili naspamäť básničky, ktoré zarecitujú Ježiškovi, keď ho náhodou
stretnú v uliciach vysvieteného mesta. Boli vo veku, keď v neho ešte
naivne verili. A tak ako každý rok, aj teraz ho z nejakého dôvodu
minuli.
„Možno sa ešte zastavil na pohárik v krčme“ premýšľal
nahlas chlapec s rukami zastrčenými hlboko vo vreckách.
„Ježiško predsa nepije“ obraňovala Najvyššieho chlapcova
mladšia sestra. „Podľa mňa sa išiel zohriať do kostola“ predniesla svoju
úvahu a striasla sa od zimy. „Čo myslíš ty, ocino?“ zdvihla hlavu k vysokému
mužovi, ktorý si predstavoval dlhovlasého chlapa v bielom plášti ako si v kostole
pod lavicou tajne odpíja z domácej slivovice a táto predstava ho kto
vie prečo rozosmiala.
„No ja si myslím...“ na dlhú chvíľu sa odmlčal a v tom momente ju zbadal. Takmer vôbec sa nezmenila. Koľko času odvtedy uplynulo?
Pätnásť? Dvadsať rokov? Stále ten istý sebavedomí výraz, akoby jej patril
celý svet. Vystretá ako jedľa, štíhla, len v tvári trochu strhaná. Po ich
rozchode sa takmer zbláznil. Celý týždeň nasával ako blázon a myslel si,
že sa z toho nikdy nedostane. V tej chvíli nemalo nič v jeho živote
význam. Čo dnes asi robí? Vydala sa? Má deti? Koľkým mužom stihla za ten čas
zlomiť srdce? Ubehlo odvtedy už toľko rokov, no on sa opäť cítil ako ten nesmelý
študent vo vyťahanom roláku, ktorému trvalo takmer pol roka, kým sa ju odvážil
pozvať na rande. Mal šťastie. Akurát sa liečila z nejakého čerstvého
rozchodu (z koľkého už?) a tak jeho pozvanie prijala. Bol to taký zvláštny
večer. Popíjali čaj, v podniku sedelo len pár zákazníkov, ona rozprávala a rozprávala
a on po celý čas iba počúval. Občas prikývol, objal skrehnutými dlaňami
šálku horúceho čaju a jednoducho si vychutnával jej spoločnosť. Mala taký
bordový pulóver s nórskym vzorom, bolo mu to smiešne, tie soby na ňom
vyzerali akoby si robili dobre o ohradu s pletivom. To jej samozrejme
nepovedal, ale tá predstava ho zahriala ešte viacej ako bylinkový čaj s poldecákom
rumu. Odišli odtiaľ až po záverečnej. Odprevadil ju na internát a ešte hodnú
chvíľu hľadel do okna, za ktorým sa mihla silueta jej štíhleho tela. Potom
zhasla. Odvtedy sa stretávali takmer denne. V jej spoločnosti sa cítil
úžasne. Trochu zanedbával školu, ale to ho v tej dobe až tak netrápilo.
Ona bola jeho svetom. Vedel, že sa za ňou otáča väčšina mužského pokolenia,
dokonca aj nemálo žien, cítil sa v tej chvíli ako king.
Stalo sa to asi tri mesiace po tom, ako začali spolu chodiť.
Bol si so spolubývajúcim zahrať v meste tenis. Skončili o niečo skôr ako
predpokladali. Pri jednej z viacerých výmen si podvrtol členok. Nepríjemná
bolesť. No nedala sa porovnať s tou, ktorá ho ešte len čakala. Vypili
jedno chladené a spolubývajúci ho vysadil pred intrákom. Mal dohodnuté
rande a preto nechal krívajúceho protihráča napospas noci. Išiel za ňou.
Zviezol sa výťahom a zaklopal na jej dvere. Počul akýsi zvláštny šuchot a
zmiešané mužsko - ženské hlasy. Stála tam v snehobielom župane, vlasy mokré
od šampónu, s rozpačitým úsmevom na perách. Za ňou sa mihlo vyšportované
spotené telo zabalené len v osuške. Všetko mu došlo. Sú situácie, kedy sú
slova zbytočné. Roztrasenými prstami si prehrabol vlasy a utekal. Ani
nevedel kam. Proste preč. Zastavil sa asi po desiatich minútach. Zopäl ruky k nebu
a začal sa krútiť na mieste. Snežilo. Na jazyk mu padali veľké snehové
vločky. Presne to v tej chvíli potreboval. Schladiť sa. O dva dni
budú Vianoce. Vysvietené výklady obchodných domov nenechali nikoho na
pochybách. Neveril na Ježiška. Veril na lásku. Vlastne už ani na tú.
„Ocino, nebuď smutný, určite ho budúci rok nájdeme“ vrátila
vysokého muža späť do reality jeho uzimená dcérka, no on len so slzami v očiach
sledoval to vzďaľujúce sa štíhle telo odeté v norkovom kožuchu. Medzitým
jeho manželka so žiarivým úsmevom previazala červenou mašľou balíček, v ktorom
bola schovaná nová tenisová raketa. Vedela, že jej muž tenis v mladosti zbožňoval.
Potom s ním však náhle skončil. „Kto vie, prečo?“ premýšľala nahlas matka
dvoch detí. Asi nejaké vážne zranenie....