HODNOTENIE: **
"Veľakrát som si neskôr kládol otázku, či sa dajakému inému človeku za mnou zacnelo. A keďže som nevedel prísť na nikoho iného krem deda, prišlo mi ľúto, ľutoval som sám seba. Veď ak sa ľuďom za tebou necnie, to znamená, že ťa nepotrebujú!" (s.79).
Kniha je príbehom chudobného vidieckeho chlapca po maturite, ktorého matka sa po manželovej smrti druhý raz vydala a chlapec preto žije u babky. Jedného dňa sa chlapec počas povodne záhadne stratí a zostanú po ňom iba denníkové záznamy, ktoré zachytávajú jeho vnútorný svet, opisujú udalosti a príhody, ktoré sa dejú okolo neho a ľudí, ktorí ho obklopujú. Chlapca sa rozhodnú ísť hľadať dvaja vidiečania a autor príbehu. Stretneme tu množstvo svojských postáv a aj typické domáce zvieratá. Súčasťou knihy je sedem krátkych poviedok, ktoré však spolu nijako nesúvisia, hoci sú si tematicky podobné. Jediné, čo som si z diela zapamätal, je atmosféra rázovitej dediny a mená, alebo prezývky, niektorých postáv: Opatrovník, Ľaváčik, Otčenáš, Dimka. Aj názov dediny je dosť svojský: Dolné Múky.
Celú dobu som mal pocit, že čítam niektoré z klasických diel slovenských realistov a napriek tomu, že kniha má len zopár desiatok strán, mal som problém ju dočítať dokonca. Neskutočne som sa pri nej nudil a po celý čas, čo som ju držal v rukách, som sa nedokázal naplno ponoriť do deja. Pozitívom je akurát atmosféra dediny, všetko ostatné je len hŕba slov.