NAJOČAKÁVANEJŠIA KNIHA MESIACA DECEMBER
HODNOTENIE: ***
"Desím sa pádu, nedokážem vzdorovať prázdnote. Utekám pred ňou práve tým, že sa do nej rútim. Všetko, čo ma najviac desí, ma zároveň najväčšmi priťahuje. Choré, no inak to nedokážem zdôvodniť. Klin sa klinom vybíja, hrôza a príťažlivosť sú jedno.
Náhlivo som sa zohol, schmatol dotlčenú kameru a strčil ju do vrecka." (s.14).
Hlavným hrdinom najnovšieho románu veľmi úspešného slovenského autora je tentoraz Adam Markus, bývalý vášnivý lezec, ktorý po negatívnej skúsenosti trpí panickým strachom z výšok. Keďže má však k horám aj naďalej veľmi blízko, zamestná sa ako pracovník v informačnom centre. Jedného dňa ho navštívi bývalý horský vodca Emil Droppa, ktorý mu vyrozpráva legendu o skalnej plošine v Tatrách, ktorá sa nachádza v blízkosti Slavkovskej doliny. Podľa legendy v tejto časti Tatier došlo k viacerých nevysvetliteľným úmrtiam. Dolina pod Slavkovským štítom vytvára v ľuďoch zvláštne napätie, ktoré ich núti skákať do priepasti... Adam Markus sa začne o tému zaujímať hlbšie, naštuduje si k nej historické materiály a rozhodne sa na vlastnej koži preskúmať tajomnú oblasť. Nahovorí najlepšieho kamaráta Mira, ktorý sa od začiatku stavia k Adamovmu rozprávaniu veľmi skepticky, no napokon prijme výzvu a vyberú sa spoločne do hôr. Spočiatku ide všetko sa po masle, dvojicu mužov neopúšťa humor, relatívne nenáročnú cestu si príjemne užívajú. No len do chvíle, kým sa Miro nevzdiali a Adam ho nenájde ležať dolu tvárou v priepasti. Od tej chvíle sa sám dostáva do zvláštneho stavu, kedy ho prenasledujú čudné vízie, počuje hlasy, ktoré ho vyzývajú, aby skočil aj on, vníma záhadné postavy. Aj keď si túži zachovať sviežu hlavu, priepasť ho k sebe láka neodolateľným hlasom...
Čo je vlastne tá niekoľkokrát spomínaná priepasť? Tajomné miesto, ktoré v ľuďoch vyvoláva čudné stavy? Nejaká metafora najskrytejšieho vnútra, ktoré si každý z nás hlboko v sebe uzamyká? Obraz vlastného svedomia? Kafkovská dezilúzia jednotlivca, ktorú vytvára spoločnosť?
Adam vie, že sa ocitol vo veľkom nebezpečenstve, z ktorého bude len veľmi ťažké uniknúť. Ak vôbec...
Jozef karika nám tentoraz naservíroval v podstate jednoduchú zápletku s minimom postáv. Príbeh je založený najmä na mystickej atmosfére, ktorá je všade naokolo. Začiatok románu je výborný. Postupne sa ponárame do tajomnej legendy, okolo nás vysoké tatranské štíty, napätie stúpa. Paradoxne, keď má vrcholiť, vtedy moja čitateľská pozornosť klesá. Po famóznej Trhline som čakal niečo fakt desivé, šokujúce, niečo, čo mi vyrazí dych, no nestalo sa. Celkový dojem čiastočne napravil záver, no inak som mal pocit, že sledujem film 127 hodín v hororovo mystickom prevedení. Prišlo mi to na autora Karikovho formátu málo originálne. Akoby zmixoval predošlé romány Strach, Tma a už vyššie spomínanú Trhlinu a použil to ako základ pre najnovšiu Priepasť. Tým nechcem povedať, že román nemá kvalitu, je veľmi dobrý, ale predsa len. Na Kariku mám trošku iné nároky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára