HODNOTENIE: **
"Veľakrát som si neskôr kládol otázku, či sa dajakému inému človeku za mnou zacnelo. A keďže som nevedel prísť na nikoho iného krem deda, prišlo mi ľúto, ľutoval som sám seba. Veď ak sa ľuďom za tebou necnie, to znamená, že ťa nepotrebujú!" (s.79).
![](https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgE-qYQVad3uhl7Gv4hefPCIN50tSAxYgBLHAzSLbTKIfUoZOjp3HaXz0mbGOxSdReas-FgBWA7m226XYfDJpS53779-8h18ODSm5k19ZxM6kjn-UEJLpuLqHXhUiIw-gMVDXP2mcVBhj8/s640/IMG_20181221_105750.jpg)
Kniha je príbehom chudobného vidieckeho chlapca po maturite, ktorého matka sa po manželovej smrti druhý raz vydala a chlapec preto žije u babky. Jedného dňa sa chlapec počas povodne záhadne stratí a zostanú po ňom iba denníkové záznamy, ktoré zachytávajú jeho vnútorný svet, opisujú udalosti a príhody, ktoré sa dejú okolo neho a ľudí, ktorí ho obklopujú. Chlapca sa rozhodnú ísť hľadať dvaja vidiečania a autor príbehu. Stretneme tu množstvo svojských postáv a aj typické domáce zvieratá. Súčasťou knihy je sedem krátkych poviedok, ktoré však spolu nijako nesúvisia, hoci sú si tematicky podobné. Jediné, čo som si z diela zapamätal, je atmosféra rázovitej dediny a mená, alebo prezývky, niektorých postáv: Opatrovník, Ľaváčik, Otčenáš, Dimka. Aj názov dediny je dosť svojský: Dolné Múky.
Celú dobu som mal pocit, že čítam niektoré z klasických diel slovenských realistov a napriek tomu, že kniha má len zopár desiatok strán, mal som problém ju dočítať dokonca. Neskutočne som sa pri nej nudil a po celý čas, čo som ju držal v rukách, som sa nedokázal naplno ponoriť do deja. Pozitívom je akurát atmosféra dediny, všetko ostatné je len hŕba slov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára