HODNOTENIE: **
"Právě v tento den jsem se rozhodl začít psát knihu, neboť dnes jsme mrtví mezi mrtvými, a toto je agón za mrtvé, kronika pro živé. Nelze to vyjádřit jinak." (s.10).
Čierna kniha je protestom proti spoločnosti, vyjadrenie slobodného myslenia prostredníctvom nezáväzného sexu. Vzbura proti meštiackemu spôsobu života. Príbeh sa odohráva v 30 tych rokoch 20. storočia v Anglicku. Hrdinami románu sú mladí umelecky zmýšľajúci ľudia žijúci len pri prítomnosť: Horac Gregory (neskôr vystupuje v diele pod menom Lawrence Lucifer), Clare, Lobo, Morgan, Chamberlain, Torquine, Hilda, Peréz a Grace.
Autor románu sa nijako netají tým, že ho počas písania inšpiroval Millerov Obratník raka. Durrellova Čierna kniha je ako výkrik zúfalého dieťaťa, ktoré túži vyjadriť svoj názor, no kým nezvýši hlas, dospelí ho neberú na vedomie. Kniha vyšla v prestížnom francúzskom vydavateľstve Obelisk. Sexuálne scény natoľko prekážali cenzorom, že v Spojených štátoch dielo po prvý raz vyšlo v roku 1960 a vo Veľkej Británii dokonca v roku 1973.
"Dášenka,
pěkná to prcinka,
je jako parník a teče jak cedník.
da -da -da -da
...
Copak Dášenka!
Muže být snad na světě něco lepšího
než přenosná prcinka,
kterou mi nosí moje Dášenka?
Da -da -da -atd." (s.75)
Román sa nečíta ľahko. Je presýtený textovými kolážami, zložitými metaforami, snovými predstavami, surrealistickými halucináciami: "Les otevírá své zamrzlé oči, nenarozené ráno světa, rosa v peřině, stromy dušené peřím. Velký orchestr se s brumláním probouzí k životu mezi mravenci, hudba nabírá na síle a naplno propuká nad moře. Horský dotyk zimního deště, oslepující nás od jednoho zaostalého pobřeží k druhému. Anebo Pat, jenž se v tichosti zbláznil mezi oxfordskými vížkami. Tvuj pokoj s gramofonem připomínajícím rozlomené luno, z něhož mezi nás uniká Beethoven. Tohle je svět, jenž byl osažen v tom výstředním poryvu, v našem smíchu, slzách, básních." (s.118).
"Velryba slepě přetíná mapy, pokrývá je mávnutím ocasu a malý Jonáš sedí zamčený u sebe v kajutě, která nemá ani škvírku, jíž by se mohl rozptýlit pohledem do imagiárních světu." (s.156).
Priznám sa, že som čakal nejaké silnejšie posolstvo. Takto kniha ostáva len akýmsi výkrikom do tmy, no bez nejakej výraznejšej ozveny.
Ostáva pre mňa tak trochu záhadou, čo chcel autor, okrem protestného výkriku, románom vlastne povedať. Lebo ak išlo len o ten niekoľko krát spomínaný výkrik, je to podľa môjho názoru na silný román trochu málo.
štvrtok 30. novembra 2017
utorok 28. novembra 2017
RECENZIA: Julian Barnes - Roviny života (Odeon, 2015)
HODNOTENIE: ****
"Žijeme na rovině, na plochém povrchu. A přesto - nebo snad právě proto - stoupáme vzhuru. Jsme pozemšťané, a přece občas dokážeme proniknout do stejných výšek jako bohové. Někteří se vznášejí díky umění, jiní díky náboženství a většina z nás díky lásce. Při každém vzlétnutí však hrozí zřícení a k hladkým přistáním zase tak často nedochází. Muže to s námi mlátit o zemský povrch silou, která nám zláme nohy, muže nás třeba dovláčet až k železniční trati v cizině. Každý milostný příběh v sobě skrývá příběh žalu. Pokud ne hned, později určitě. A pokud to neplatí o jednom, platí to o druhém. A někdy to platí o obou." (s.34).
Roviny života sa skladajú z troch častí (Hriech výšky, Na rovinu, Strata z hĺbky). V tej prvej sa vrátime niekam na koniec 19. storočia, keď v Európe poletovali balóny a do popredia sa dostávalo fotografovanie a fotografia. Zoznámime sa s chlapíkom menom Nadar a načrieme do spoločenskej a politickej situácie storočia plného technických vynálezov a zmien.
Druhá časť poodhaľuje milostný príbeh dobrodruha Freda Burnabyho a slávnej francúzskej herečky Sary Bernhartovej.
V tretej časti, ktorá sa odohráva v súčasnosti, sa hlavný hrdina vyrovnáva so smrťou svojej milovanej manželky. Vedie vnútorné diskusie s Bohom, zamýšľa sa nad zmyslom života, kladie si otázky, na ktoré hľadá odpoveď v dielach klasickej svetovej literatúry.
Priznám sa, že mi chvíľu trvalo, kým som sa v diele zorientoval. Najmä prvá časť je dosť ťažko uchopiteľná. Postupne však všetko začalo dávať zmysel a pekne do seba zapadať. Nebol to pre mňa až natoľko intenzívny čitateľský zážitok ako pri jednom z predošlých autorových románov, ktorý vyšiel v slovenskom preklade pod názvom Pocit konca, no napriek tomu som pri čítaní niektorých pasáží (najmä v tretej časti knihy) pociťoval silné emócie.
Barnes nepotrebuje na vypovedanie svojich príbehov veľký priestor, vystačí si s náznakmi, pocitmi zážitkami a spomienkami, z ktorých na záver vystavia krásnu mozaiku.
"Východ zeměkoule nás zasáhl přímo na solar plexus. Pozorovali sme planetu, kde se náš druh vyvinul. Země v porovnání s drsným, rozeklaným, omláceným a napohled nudným povrchem Měsíce hrála všemi barvami a měla v sobě určitý puvab i jemnost. Myslím, že nás to všechny ohromilo: urazili jsme 384 000 kilometru, abychom viděli Měsíc, a přitom to, co ve skutečnosti stálo za vidění, byla naše Země." (s.27).
"Žijeme na rovině, na plochém povrchu. A přesto - nebo snad právě proto - stoupáme vzhuru. Jsme pozemšťané, a přece občas dokážeme proniknout do stejných výšek jako bohové. Někteří se vznášejí díky umění, jiní díky náboženství a většina z nás díky lásce. Při každém vzlétnutí však hrozí zřícení a k hladkým přistáním zase tak často nedochází. Muže to s námi mlátit o zemský povrch silou, která nám zláme nohy, muže nás třeba dovláčet až k železniční trati v cizině. Každý milostný příběh v sobě skrývá příběh žalu. Pokud ne hned, později určitě. A pokud to neplatí o jednom, platí to o druhém. A někdy to platí o obou." (s.34).
Roviny života sa skladajú z troch častí (Hriech výšky, Na rovinu, Strata z hĺbky). V tej prvej sa vrátime niekam na koniec 19. storočia, keď v Európe poletovali balóny a do popredia sa dostávalo fotografovanie a fotografia. Zoznámime sa s chlapíkom menom Nadar a načrieme do spoločenskej a politickej situácie storočia plného technických vynálezov a zmien.
Druhá časť poodhaľuje milostný príbeh dobrodruha Freda Burnabyho a slávnej francúzskej herečky Sary Bernhartovej.
V tretej časti, ktorá sa odohráva v súčasnosti, sa hlavný hrdina vyrovnáva so smrťou svojej milovanej manželky. Vedie vnútorné diskusie s Bohom, zamýšľa sa nad zmyslom života, kladie si otázky, na ktoré hľadá odpoveď v dielach klasickej svetovej literatúry.
Priznám sa, že mi chvíľu trvalo, kým som sa v diele zorientoval. Najmä prvá časť je dosť ťažko uchopiteľná. Postupne však všetko začalo dávať zmysel a pekne do seba zapadať. Nebol to pre mňa až natoľko intenzívny čitateľský zážitok ako pri jednom z predošlých autorových románov, ktorý vyšiel v slovenskom preklade pod názvom Pocit konca, no napriek tomu som pri čítaní niektorých pasáží (najmä v tretej časti knihy) pociťoval silné emócie.
Barnes nepotrebuje na vypovedanie svojich príbehov veľký priestor, vystačí si s náznakmi, pocitmi zážitkami a spomienkami, z ktorých na záver vystavia krásnu mozaiku.
"Východ zeměkoule nás zasáhl přímo na solar plexus. Pozorovali sme planetu, kde se náš druh vyvinul. Země v porovnání s drsným, rozeklaným, omláceným a napohled nudným povrchem Měsíce hrála všemi barvami a měla v sobě určitý puvab i jemnost. Myslím, že nás to všechny ohromilo: urazili jsme 384 000 kilometru, abychom viděli Měsíc, a přitom to, co ve skutečnosti stálo za vidění, byla naše Země." (s.27).
NAJKRAJŠIE KNÍHKUPECTVÁ NA SVETE (seriál na pokračovanie, 5 časť)
21. THE STRAND BOOKS, NEW YORK (SPOJENÉ ŠTÁTY)
- toto kníhkupectvo obsahuje viac ako dva a pol milióna kníh
- otvorené bolo v roku 1927
- v súčasnosti má okolo 200 zamestnancov
- zakladá si predovšetkým na svojej kultúrnosti
22. POLARE MAASTRICHT, MAASTRICHT (HOLANDSKO)
- kníhkupectvo otvorili v roku 2005
- v súčasnosti je zatvorené
- v mnohých rebríčkoch obsadilo prvú priečku najkrajších kníhkupectiev sveta
- zaujímavosťou je trojpodlažný regál
- katedrála, v ktorej kníhkupectvo sídli, je staršia ako 700 rokov
23. LIBRAIRIE AVANT - GARDE, NANJING (ČÍNA)
- nazývané aj najkrajšie kníhkupectvo v Číne
- vzniklo v priestoroch bývalého vládneho parku, skladiska bômb a protileteckého krytu
- rozloha cca. 4000 metrov štvorcových
- súčasťou priestorov sú stĺpy, do ktorých sú vyrezávané verše slávnych básní
24. HAY - ON WYE , WALES (VEĽKÁ BRITÁNIA)
- v priestoroch kníhkupectva sa od roku 1988 koná každoročný literárny festival
- bývalý americký prezident Bill Clinton ho v roku 2001 nazval Woodstockom mysle
- viac ako 30 kníhkupectiev sa tiahne úzkymi uličkami mesta, to najkrajšie sa nachádza v
blízkosti Normanského hradu
- príjmy z kníhkupectva idú na podporu hradu
25. PLURAL BOOKSHOP (BRATISLAVA)
- kníhkupectvo bolo otvorené v roku 2010
- súčasťou priestorov je aj kaviareň
- konajú sa tu pravidelné koncerty, prednášky, čítačky, premietania...
- atrakciou je lezecká drevená podlaha
- úžasne riešený dizajn kníhkupectva opticky zväčšuje predajnú plochu
pondelok 27. novembra 2017
RECENZIA: Jennifer Eganová - Hrad (Odeon, 2014)
HODNOTENIE: ****
"Pouštíš červa dovnitř. Nedělej to.
Chce abys tady zhebnul.
Nepouštěj ho dovnitř - když ho odeženeš, nedostane se do tebe.
Chce, abys přišel o rozum. Celá tahle věc je narafičená, abych přišel o rozum.
Blbost. Blbost. Přcházíš o něj sám, do toho všeho ses zamotal sám.
Od samého začátku to byl on. Možná i ten pád z okna - možná i za tím je to on. Nemožné kraviny, to přece víš.
Teď mám poškozený mozek, s mým mozkem se něco děje. Je to ten svíravý spánek, poutavý spánek. Je to červ." (s.148).
Howie a Danny sú bratranci. Zatiaľ čo v detstve a počas dospievania bol Howie ten, ktorý všetko pokazil, bol tlstý a bledý, nič sa mu nedarilo, Danny bol jeho presný opak. V športe bol prvotriedna hviezda, mal úspech u dievčat a ničoho sa nebál.
Po rokoch sa karty obrátili. Z Howieho sa stal úspešný obchodník, ktorý kúpil stredoveký hrad niekde v strednej Európe (presnú lokalitu nepoznáme). Howie má v pláne prestavať hrad na turistickú atrakciu a na pomoc si zavolá Dannyho, ktorý sa pokúša zbaviť kriminálnej minulosti. Lenže už tesne po príchode má Danny akýsi zvláštny, stiesnený pocit. Počuje tiché zvuky, stretáva čudné postavy a aj obyvatelia sa správajú nejako podozrivo. Danny sa zoznámi s Howieho ženou Annou a ich štvorročným synom Benom. Okrem toho na hrade pracuje Howieho najlepší kamarát Mick a sekretárka Nora. Vyše deväťdesiatročná barónka je poslednou žijúcou členkou rodu, ktorému zámok dlhé storočia patril. Danny si myslí, že práve ona by mu mohla poodhaliť tajomstvá, ktoré ukrývajú skryté zákutia hradu...
Paralelne s týmto príbehom autorka rozohrala ešte jednu dejovú líniu. Útek väzňa na slobodu, ktorému pomáha bývalá narkomanka a súčasná terapeutka Holly. Táto pasáž mi atmosférou pripomína skvelý seriál Prison Break. Zo začiatku to tak nevyzerá, ale útek z väzenia a stredoveký hrad majú toho veľmi veľa spoločného.
Keď sa Danny pokúša z hradu ujsť, vyzerá to ako v Kafkovom románe Zámok. Železničná stanica, ktorá tu ešte pred pár dňami bola, zrazu neexistuje. Obyvatelia v okolí hradu sú uzavretí, akoby skrývali spoločné tajomstvo. Danny upadá čoraz hlbšie do pochybností a stráca zdravý rozum. Toto sa nemôže dobre skončiť...
"Danny vstal. To nemuže být skutečné. To není skutečné. Nevěřím, že se tohle děje. Před jeho očima se voda otevírala, v hladině se rozvírala jama jako ústa nebo tunel či hrob, jakási temná proláklina, která zpusobila, že Dannymu vyskočila tenká nit zvratku až do úst. To není skutečné, ja mám halucinace. Všechno se to odehrává jen v moji hlavě, takže není čeho se bát. A dole pod tím další hlas, syrový a vyděsěný: Nechci to vidět. Bež, běž!" (s.145).
Román ponúka mrazivú atmosféru, ktorá vás bude držať v neustálom napätí. Chvíľu si budete zvykať na dve dejové línie, ktoré na prvý pohľad nemajú nič spoločné, ale nepodceňujte autorku. Záver príbehu si môže vyložiť každý po svojom. Buď ako ilúziu, ktorá sa odohrala len v niekoho hlave alebo ako skutočnosť. V podstate sa nedozvieme ani to kto je rozprávačom príbehu, keďže k slovu sa dostávajú viaceré postavy, ale pre román to nie je dôležité. Kafkovská atmosféra vás vtiahne hneď po príchode na hrad. A viacej nepotrebujete. Stačí, ak pootvoríte dvere...
"Pouštíš červa dovnitř. Nedělej to.
Chce abys tady zhebnul.
Nepouštěj ho dovnitř - když ho odeženeš, nedostane se do tebe.
Chce, abys přišel o rozum. Celá tahle věc je narafičená, abych přišel o rozum.
Blbost. Blbost. Přcházíš o něj sám, do toho všeho ses zamotal sám.
Od samého začátku to byl on. Možná i ten pád z okna - možná i za tím je to on. Nemožné kraviny, to přece víš.
Teď mám poškozený mozek, s mým mozkem se něco děje. Je to ten svíravý spánek, poutavý spánek. Je to červ." (s.148).
Howie a Danny sú bratranci. Zatiaľ čo v detstve a počas dospievania bol Howie ten, ktorý všetko pokazil, bol tlstý a bledý, nič sa mu nedarilo, Danny bol jeho presný opak. V športe bol prvotriedna hviezda, mal úspech u dievčat a ničoho sa nebál.
Po rokoch sa karty obrátili. Z Howieho sa stal úspešný obchodník, ktorý kúpil stredoveký hrad niekde v strednej Európe (presnú lokalitu nepoznáme). Howie má v pláne prestavať hrad na turistickú atrakciu a na pomoc si zavolá Dannyho, ktorý sa pokúša zbaviť kriminálnej minulosti. Lenže už tesne po príchode má Danny akýsi zvláštny, stiesnený pocit. Počuje tiché zvuky, stretáva čudné postavy a aj obyvatelia sa správajú nejako podozrivo. Danny sa zoznámi s Howieho ženou Annou a ich štvorročným synom Benom. Okrem toho na hrade pracuje Howieho najlepší kamarát Mick a sekretárka Nora. Vyše deväťdesiatročná barónka je poslednou žijúcou členkou rodu, ktorému zámok dlhé storočia patril. Danny si myslí, že práve ona by mu mohla poodhaliť tajomstvá, ktoré ukrývajú skryté zákutia hradu...
Paralelne s týmto príbehom autorka rozohrala ešte jednu dejovú líniu. Útek väzňa na slobodu, ktorému pomáha bývalá narkomanka a súčasná terapeutka Holly. Táto pasáž mi atmosférou pripomína skvelý seriál Prison Break. Zo začiatku to tak nevyzerá, ale útek z väzenia a stredoveký hrad majú toho veľmi veľa spoločného.
Keď sa Danny pokúša z hradu ujsť, vyzerá to ako v Kafkovom románe Zámok. Železničná stanica, ktorá tu ešte pred pár dňami bola, zrazu neexistuje. Obyvatelia v okolí hradu sú uzavretí, akoby skrývali spoločné tajomstvo. Danny upadá čoraz hlbšie do pochybností a stráca zdravý rozum. Toto sa nemôže dobre skončiť...
"Danny vstal. To nemuže být skutečné. To není skutečné. Nevěřím, že se tohle děje. Před jeho očima se voda otevírala, v hladině se rozvírala jama jako ústa nebo tunel či hrob, jakási temná proláklina, která zpusobila, že Dannymu vyskočila tenká nit zvratku až do úst. To není skutečné, ja mám halucinace. Všechno se to odehrává jen v moji hlavě, takže není čeho se bát. A dole pod tím další hlas, syrový a vyděsěný: Nechci to vidět. Bež, běž!" (s.145).
Román ponúka mrazivú atmosféru, ktorá vás bude držať v neustálom napätí. Chvíľu si budete zvykať na dve dejové línie, ktoré na prvý pohľad nemajú nič spoločné, ale nepodceňujte autorku. Záver príbehu si môže vyložiť každý po svojom. Buď ako ilúziu, ktorá sa odohrala len v niekoho hlave alebo ako skutočnosť. V podstate sa nedozvieme ani to kto je rozprávačom príbehu, keďže k slovu sa dostávajú viaceré postavy, ale pre román to nie je dôležité. Kafkovská atmosféra vás vtiahne hneď po príchode na hrad. A viacej nepotrebujete. Stačí, ak pootvoríte dvere...
nedeľa 26. novembra 2017
RECENZIA: Deborah Levy - Doplávať domov (Odeon, 2014)
HODNOTENIE: ****
"- Přemýšlel jsem o vašem názvu. Doplavat domu. Pronesl to jakoby mimochodem, nonšalantněji, než to skutečně cítil. Neřekl jí, jak o jejím názvu přemýšľel. Obdélníkový bazén vysekaný do skály na pozemku vily mu připomínal rakev. Plovoucí otevřenou rakev nasvícenou podvodními světly, na něž Jurgen nadával, když zápasil se žárovkami, které musel od jejich příjezdu už dvakrát vyměnit. Bazén je jen díra v zemi. Hrob vyplněný vodou. -" (s.81).
Bazén je priestor, ktorým spisovatelia vyvolávajú u čitateľov pocity napätia, temnoty, tajomnosti, tragédie alebo erotických predstáv.
Deborah Levy, autorka románu, využíva z každého niečo. Pri čítaní knihy budete mať pocit, že držíte v rukách nejakú antickú drámu. Akoby všetko, čo sa v románe odohralo, bolo už vopred dané, akoby osudy ľudí riadili nejaké vyššie sily a postavy v príbehu sú proti tomu absolútne bezmocné. Sú len šachovými figúrkami v rukách Bohov (?)
Francúzska Riviéra, polovica 90tych rokov. Joe Jacobs, uznávaný anglický básnik, prichádza dovolenkovať spoločne so svojou ženou Isabel,vojnovou spravodajkyňou, a pubertálnou dcérou Ninou na slnečnú pláž na juh Francúzska. Oproti nim sa ubytujú ich rodinní priatelia Laura a Mitchell.
Jedného dňa, keď oddychujú všetci spoločne pri bazéne, odrazu zbadajú, že v ňom niekto pláva. Nahá postava vo vode, ako neskôr vysvitne, patrí Kitty Finchovej, mladej botaničke s ohnivými vlasmi a očami s neurčitou farbou. Kitty vo voľnom čase píše poéziu a je veľkou obdivovateľkou Joea Jacobsa. A okrem toho má veľmi zvláštnu povahu. Všetky ubytovacie zariadenia v okolí sú obsadené, no Isabel ochotne ponúkne Kitty zadnú izbu v ich luxusnom penzióne. Prečo to spravila, môžeme len hádať. Možno jej prišlo Kitty ľúto a možno len chcela otestovať manželovu vernosť. V každom prípade tým nechtiac spustila sled mnohých udalostí, ktoré vyústili až ku konečnej tragédii...
"Život stojí za to žít jen proto, že doufáme, že se to zlepší a všichni se v pořádku dostaneme domu. Ale ty ses snažil a domu ses v pořádku nedostal. Nedostal ses domu vubec. Proto jsem tu, Jozefe. Přijela jsem do Francie, abych tě zachránila před tvými myšlenkami." (s.30).
Moderná antická dráma, ktorá vyjadruje mnohé dejové línie a konania postáv len v náznakoch, preto od vás vyžaduje, aby ste boli v neustálom čitateľskom strehu. Občas budete mať pocit, akoby ste začuli len jemné klopanie na dvere, šumenie vetra, cítite, že neustále niečo visí vo vzduchu, no nikdy neviete, kedy sa spustí lavína.
Aj keď preferujem skôr príbehové romány, Doplávať domov som si v tom čitateľskom zmysle skutočne užil. Asi ma kniha zastihla v tom správnom rozpoložení a rozochvela mi vnútorné struny. Nie je to čítanie pre každého, keďže kniha si vyžaduje istú dávku trpezlivosti a aj nejakú tú čitateľskú znalosť, ale rozhodne by ste mali dať tomuto útlemu dielku šancu.
"- Přemýšlel jsem o vašem názvu. Doplavat domu. Pronesl to jakoby mimochodem, nonšalantněji, než to skutečně cítil. Neřekl jí, jak o jejím názvu přemýšľel. Obdélníkový bazén vysekaný do skály na pozemku vily mu připomínal rakev. Plovoucí otevřenou rakev nasvícenou podvodními světly, na něž Jurgen nadával, když zápasil se žárovkami, které musel od jejich příjezdu už dvakrát vyměnit. Bazén je jen díra v zemi. Hrob vyplněný vodou. -" (s.81).
Bazén je priestor, ktorým spisovatelia vyvolávajú u čitateľov pocity napätia, temnoty, tajomnosti, tragédie alebo erotických predstáv.
Deborah Levy, autorka románu, využíva z každého niečo. Pri čítaní knihy budete mať pocit, že držíte v rukách nejakú antickú drámu. Akoby všetko, čo sa v románe odohralo, bolo už vopred dané, akoby osudy ľudí riadili nejaké vyššie sily a postavy v príbehu sú proti tomu absolútne bezmocné. Sú len šachovými figúrkami v rukách Bohov (?)
Francúzska Riviéra, polovica 90tych rokov. Joe Jacobs, uznávaný anglický básnik, prichádza dovolenkovať spoločne so svojou ženou Isabel,vojnovou spravodajkyňou, a pubertálnou dcérou Ninou na slnečnú pláž na juh Francúzska. Oproti nim sa ubytujú ich rodinní priatelia Laura a Mitchell.
Jedného dňa, keď oddychujú všetci spoločne pri bazéne, odrazu zbadajú, že v ňom niekto pláva. Nahá postava vo vode, ako neskôr vysvitne, patrí Kitty Finchovej, mladej botaničke s ohnivými vlasmi a očami s neurčitou farbou. Kitty vo voľnom čase píše poéziu a je veľkou obdivovateľkou Joea Jacobsa. A okrem toho má veľmi zvláštnu povahu. Všetky ubytovacie zariadenia v okolí sú obsadené, no Isabel ochotne ponúkne Kitty zadnú izbu v ich luxusnom penzióne. Prečo to spravila, môžeme len hádať. Možno jej prišlo Kitty ľúto a možno len chcela otestovať manželovu vernosť. V každom prípade tým nechtiac spustila sled mnohých udalostí, ktoré vyústili až ku konečnej tragédii...
"Život stojí za to žít jen proto, že doufáme, že se to zlepší a všichni se v pořádku dostaneme domu. Ale ty ses snažil a domu ses v pořádku nedostal. Nedostal ses domu vubec. Proto jsem tu, Jozefe. Přijela jsem do Francie, abych tě zachránila před tvými myšlenkami." (s.30).
Moderná antická dráma, ktorá vyjadruje mnohé dejové línie a konania postáv len v náznakoch, preto od vás vyžaduje, aby ste boli v neustálom čitateľskom strehu. Občas budete mať pocit, akoby ste začuli len jemné klopanie na dvere, šumenie vetra, cítite, že neustále niečo visí vo vzduchu, no nikdy neviete, kedy sa spustí lavína.
Aj keď preferujem skôr príbehové romány, Doplávať domov som si v tom čitateľskom zmysle skutočne užil. Asi ma kniha zastihla v tom správnom rozpoložení a rozochvela mi vnútorné struny. Nie je to čítanie pre každého, keďže kniha si vyžaduje istú dávku trpezlivosti a aj nejakú tú čitateľskú znalosť, ale rozhodne by ste mali dať tomuto útlemu dielku šancu.
RECENZIA: Paul Beatty - Odpadlík (Odeon, 2017)
HODNOTENIE: ***
"- Vidíš túto sračku, Odpadlík? Nevieš, kto to urobil?
- Viem. -
- Dočerta, iba pekelné mocnosti by vopchali belošskú školu doprostred tohto geta. - " (s.226).
Odpadlíka ovplyvnila výchova jeho otca, kontroverzného sociológa, ktorý na ňom skúšal rôzne rasové teórie a pokusy. Bol najvyšším členom spolku Dumdumových intelektuálov, ktorí sa zaoberali okrem iného interpretáciou rasisticky orientovanej literatúry (napr. Toma Sawyeara a Huckleberryho Finna od Marka Twaina). Odpadlíkov otec napokon nestihne dokončiť svoju monografiu, počas prestrelky ho zastrelí policajt.
Odpadlík sa po rokoch vracia do svojho rodného mestečka Dickens, ktoré leží na južnom okraji Los Angeles, s cieľom vrátiť ho na mapu Kalifornie. Na pomoc si priberie posledného žijúceho účinkujúceho zo slávneho seriálu Malí uličníci Hominyho Jenkinsa a spustí najškandalóznejší projekt novodobých dejín, ktorého súčasťou je obnovenie otroctva a segregácia na jednej z miestnych stredných škôl. Za túto svoju aktivitu je postavený pred najvyšší súd, ktorý bude rozhodovať o jeho vine. Odpadlík popiera všetky princípy, zaužívané pravidlá a dokonca aj samotnú ústavu Spojených štátov.
Drsná satira, neraz sa ocitnete v rozpakoch a nebudete vedieť či sa máte smiať, alebo byť zhrozený. Paul Beatty sa odvoláva na viacerých slávnych autorov a ich diela. Upravil napríklad orwellovský spoločenský poriadok z diela Farma zvierat pre potreby rasizmu (s.66). Na viacerých miestach sa odvoláva na F. Kafku.
Súčasťou románu sú viaceré slovné hračky a rýmovačky, ktoré vychádzajú z raperskej a hip -hopovej trdície: "Ak si čierny, rýchlosť mierni. Každý biely vpravo trieli! Ak si hnedý, drž sa čriedy! Ak máš žltú pleť, za bielymi leť a necúvaj hneď! Červenokožci, plnou parou vpred! Každý mulat z plnej sily do obrátok motor silí!" (s.102).
Sú tu veci, ktoré ma totálne dostali. Napríklad zamýšľanie sa na tým, prečo majú spisovatelia potrebu prirovnávať odtieň pokožky u černošiek k nejakej potravine, zatiaľ čo u belošiek tomu tak nie je (s.165).
Perfektný rasistický vtip o černochovi, ktorý si potrie tvár bielou múkou nájdete na strane 218.
Časť románu nazvaná Je tu priveľa Mexičanov (s.178) ma dostala do pár vetách do kolien. Paráda!
Napokon záverečná pravda, ktorá možno nie je až tak vzdialená realite:
" - Viete, prečo vlastne už niet viac negrov? -
- Nie, prosím. Nemám tušenia. -
- Lebo novými negrami sa stali belosi. Iba veľká samoľúbosť nám bráni uvedomiť si to." (s.280).
V prvom rade nemôžete brať tento román vážne, je to fakt jedna veľká nadnesená sranda, ktorá pichá do osieho hniezda, ale v podstate je úplne neškodná. Prekážalo mi asi len to, že autor spomína mnoho amerických mien z kultúrneho, politického, športového a spoločenského života, ktoré nám Európanom veľa nehovoria. Viaceré pointy vtipných narážok mi tak žiaľbohu unikali.
Inak nezávidím prekladateľovi románu. Myslím, že si neraz poriadne zanadával. A tak na záver ešte jednu:
"- Mormóni, čo mi tlčú na dvere,
mňa, negra presviedčajú o viere.
- Vraj Brigham Young mi spásu vybaví.
Čo si to ten cvok, zobral do hlavy? -
Keby si dal Stevie do vienka latinské motto, znelo by to Cogito ergo boogieum. Myslím, teda džemujem." (s.213).
Myslím si, že postavu Odpadlíka ako aj celého románu charakterizuje táto krátka pasáž: "Kto som? A ako sa môžem stať sám sebou?, lebo ako všetci obyvatelia Dickensu som na ne poznal odpoveď. Som dieťa svojho otca, produkt svojho prostredia a nič viac. Dickens som ja. A môj otec som ja. Pes je však zakopaný v tom, že tieto skutočnosti sa mi zo života vytratili, najprv otec a potom aj rodná štvrť, a zrazu nemám tušenia, kto vlastne som, a vôbec, ako sa stať sám sebou." (s.50).
"- Vidíš túto sračku, Odpadlík? Nevieš, kto to urobil?
- Viem. -
- Dočerta, iba pekelné mocnosti by vopchali belošskú školu doprostred tohto geta. - " (s.226).
Odpadlíka ovplyvnila výchova jeho otca, kontroverzného sociológa, ktorý na ňom skúšal rôzne rasové teórie a pokusy. Bol najvyšším členom spolku Dumdumových intelektuálov, ktorí sa zaoberali okrem iného interpretáciou rasisticky orientovanej literatúry (napr. Toma Sawyeara a Huckleberryho Finna od Marka Twaina). Odpadlíkov otec napokon nestihne dokončiť svoju monografiu, počas prestrelky ho zastrelí policajt.
Odpadlík sa po rokoch vracia do svojho rodného mestečka Dickens, ktoré leží na južnom okraji Los Angeles, s cieľom vrátiť ho na mapu Kalifornie. Na pomoc si priberie posledného žijúceho účinkujúceho zo slávneho seriálu Malí uličníci Hominyho Jenkinsa a spustí najškandalóznejší projekt novodobých dejín, ktorého súčasťou je obnovenie otroctva a segregácia na jednej z miestnych stredných škôl. Za túto svoju aktivitu je postavený pred najvyšší súd, ktorý bude rozhodovať o jeho vine. Odpadlík popiera všetky princípy, zaužívané pravidlá a dokonca aj samotnú ústavu Spojených štátov.
Drsná satira, neraz sa ocitnete v rozpakoch a nebudete vedieť či sa máte smiať, alebo byť zhrozený. Paul Beatty sa odvoláva na viacerých slávnych autorov a ich diela. Upravil napríklad orwellovský spoločenský poriadok z diela Farma zvierat pre potreby rasizmu (s.66). Na viacerých miestach sa odvoláva na F. Kafku.
Súčasťou románu sú viaceré slovné hračky a rýmovačky, ktoré vychádzajú z raperskej a hip -hopovej trdície: "Ak si čierny, rýchlosť mierni. Každý biely vpravo trieli! Ak si hnedý, drž sa čriedy! Ak máš žltú pleť, za bielymi leť a necúvaj hneď! Červenokožci, plnou parou vpred! Každý mulat z plnej sily do obrátok motor silí!" (s.102).
Sú tu veci, ktoré ma totálne dostali. Napríklad zamýšľanie sa na tým, prečo majú spisovatelia potrebu prirovnávať odtieň pokožky u černošiek k nejakej potravine, zatiaľ čo u belošiek tomu tak nie je (s.165).
Perfektný rasistický vtip o černochovi, ktorý si potrie tvár bielou múkou nájdete na strane 218.
Časť románu nazvaná Je tu priveľa Mexičanov (s.178) ma dostala do pár vetách do kolien. Paráda!
Napokon záverečná pravda, ktorá možno nie je až tak vzdialená realite:
" - Viete, prečo vlastne už niet viac negrov? -
- Nie, prosím. Nemám tušenia. -
- Lebo novými negrami sa stali belosi. Iba veľká samoľúbosť nám bráni uvedomiť si to." (s.280).
V prvom rade nemôžete brať tento román vážne, je to fakt jedna veľká nadnesená sranda, ktorá pichá do osieho hniezda, ale v podstate je úplne neškodná. Prekážalo mi asi len to, že autor spomína mnoho amerických mien z kultúrneho, politického, športového a spoločenského života, ktoré nám Európanom veľa nehovoria. Viaceré pointy vtipných narážok mi tak žiaľbohu unikali.
Inak nezávidím prekladateľovi románu. Myslím, že si neraz poriadne zanadával. A tak na záver ešte jednu:
"- Mormóni, čo mi tlčú na dvere,
mňa, negra presviedčajú o viere.
- Vraj Brigham Young mi spásu vybaví.
Čo si to ten cvok, zobral do hlavy? -
Keby si dal Stevie do vienka latinské motto, znelo by to Cogito ergo boogieum. Myslím, teda džemujem." (s.213).
Myslím si, že postavu Odpadlíka ako aj celého románu charakterizuje táto krátka pasáž: "Kto som? A ako sa môžem stať sám sebou?, lebo ako všetci obyvatelia Dickensu som na ne poznal odpoveď. Som dieťa svojho otca, produkt svojho prostredia a nič viac. Dickens som ja. A môj otec som ja. Pes je však zakopaný v tom, že tieto skutočnosti sa mi zo života vytratili, najprv otec a potom aj rodná štvrť, a zrazu nemám tušenia, kto vlastne som, a vôbec, ako sa stať sám sebou." (s.50).
sobota 25. novembra 2017
RECENZIA: Dominik Dán - Knieža smrť (Slovart, 2008)
HODNOTENIE: ****
"- Knieža na koni... ako knieža Rastislav. -
Ábelová sa iba usmiala.
- Pán Krauz, to určite nie, to je keltská minca, od kniežaťa Rastislava je vzdialená pekných pár storočí... - oponovala archeologička.
- Tak potom knieža... Smrť. Dva ľudské životy padli teraz a v čase, keď ich razili, ich padlo asi neúrekom, však? -
- To máte teda pravdu. Knieža Smrť, to je naozaj výstižné označenie. - " (s.320).
Zbohatlíci z Nášho mesta vo veľkom skupujú pozemky a nezastavia sa pred ničím. Jedným z nich je aj Patrik Rastislav, trpiaci obsedantno - kompluzívnou poruchou, ktorá sa v jeho prípade prejavuje nekontrolovateľnou agresivitou a podvedomím nutkaním neustále si umývať ruky. Aj preto zakaždým, keď vyjde von, má na rukách natiahnuté rukavice z jelenej kože. Najme si architekta Zdenka Vámošiho, aby mu pomohol dokončiť výstavbu luxusnej vily v zóne, ktorá sa nachádza v pamiatkovej oblasti a výstavba v nej je preto zakázaná. To je však Rastislavovi ukradnuté. Majiteľa pozemku, na ktorom začal s výstavbou vily, Ernesta Galasa, si kúpi poriadnou kopou peňazí.
Zdenko Vámoši je už druhý deň nezvestný. Jeho manželka a Zdenkov švagor Roman Weith sa pustia do pátrania. Potvrdia sa najhoršie prognózy. Zdenka nájdu mŕtveho.
Medzi hlavných podozrivých patrí miestny čudák Peter Priehoda a študent strednej školy Karol Kálmann. A ešte Patrik Rastislav so svojim poskokom architektom Abrhámom. Chýbajú však dôkazy. Vyšetrovania sa tentoraz zhostí najmladšia generácia mord tímu - Petra Pergnerová a Filip Kiss.
"Kašľať na hrdosť, za tú sumu. Aj za tú, čo sa mu ešte len chystala spadnúť do lona.
A odrazu mu bolo jasné, ako môžu niektorí ľudia schopní na poondenú mincu predať aj vlastnú mater. A začal tušiť, ako môžu predať aj seba samého. Ak ich je dosť..." (s.101).
Ani u chlapcov vraždárov to nie je práve ružové. Hanzel pochováva manželku, Burger leží v nemocnici na pľúcnom. Chosé sa nevie rozhodnúť či bude žiť so svojou bývalou milenkou Ninou Pechovou, s ktorou má dospievajúcu dcéru Ninu mladšiu, alebo so súčasnou partnerkou, bohatou módnou návrhárkou Zdenou Rysovou. A aby toho nebolo málo, Ninu mladšiu, a Krauzovu staršiu dcéru Silviu, nájdu zdrogované v jednej z bočných uličiek. Kto alebo čo je za tým?
Ďalší zo série príbehov, v hlavnej úlohe s Richardom Krauzom, ktorý napriek vážnej situácii prekvitá drsným humorom, na ktorý sme si už všetci zvykli. Zaujme predovšetkým postava Patrika Rastislava. A poriadne dostanú zabrať aj Chosého a Krauzove otcovské city. Napokon to však všetci nejako zvládnu. Aj keď s nejakými tými jazvami na duši.
"- Knieža na koni... ako knieža Rastislav. -
Ábelová sa iba usmiala.
- Pán Krauz, to určite nie, to je keltská minca, od kniežaťa Rastislava je vzdialená pekných pár storočí... - oponovala archeologička.
- Tak potom knieža... Smrť. Dva ľudské životy padli teraz a v čase, keď ich razili, ich padlo asi neúrekom, však? -
- To máte teda pravdu. Knieža Smrť, to je naozaj výstižné označenie. - " (s.320).
Zbohatlíci z Nášho mesta vo veľkom skupujú pozemky a nezastavia sa pred ničím. Jedným z nich je aj Patrik Rastislav, trpiaci obsedantno - kompluzívnou poruchou, ktorá sa v jeho prípade prejavuje nekontrolovateľnou agresivitou a podvedomím nutkaním neustále si umývať ruky. Aj preto zakaždým, keď vyjde von, má na rukách natiahnuté rukavice z jelenej kože. Najme si architekta Zdenka Vámošiho, aby mu pomohol dokončiť výstavbu luxusnej vily v zóne, ktorá sa nachádza v pamiatkovej oblasti a výstavba v nej je preto zakázaná. To je však Rastislavovi ukradnuté. Majiteľa pozemku, na ktorom začal s výstavbou vily, Ernesta Galasa, si kúpi poriadnou kopou peňazí.
Zdenko Vámoši je už druhý deň nezvestný. Jeho manželka a Zdenkov švagor Roman Weith sa pustia do pátrania. Potvrdia sa najhoršie prognózy. Zdenka nájdu mŕtveho.
Medzi hlavných podozrivých patrí miestny čudák Peter Priehoda a študent strednej školy Karol Kálmann. A ešte Patrik Rastislav so svojim poskokom architektom Abrhámom. Chýbajú však dôkazy. Vyšetrovania sa tentoraz zhostí najmladšia generácia mord tímu - Petra Pergnerová a Filip Kiss.
"Kašľať na hrdosť, za tú sumu. Aj za tú, čo sa mu ešte len chystala spadnúť do lona.
A odrazu mu bolo jasné, ako môžu niektorí ľudia schopní na poondenú mincu predať aj vlastnú mater. A začal tušiť, ako môžu predať aj seba samého. Ak ich je dosť..." (s.101).
Ani u chlapcov vraždárov to nie je práve ružové. Hanzel pochováva manželku, Burger leží v nemocnici na pľúcnom. Chosé sa nevie rozhodnúť či bude žiť so svojou bývalou milenkou Ninou Pechovou, s ktorou má dospievajúcu dcéru Ninu mladšiu, alebo so súčasnou partnerkou, bohatou módnou návrhárkou Zdenou Rysovou. A aby toho nebolo málo, Ninu mladšiu, a Krauzovu staršiu dcéru Silviu, nájdu zdrogované v jednej z bočných uličiek. Kto alebo čo je za tým?
Ďalší zo série príbehov, v hlavnej úlohe s Richardom Krauzom, ktorý napriek vážnej situácii prekvitá drsným humorom, na ktorý sme si už všetci zvykli. Zaujme predovšetkým postava Patrika Rastislava. A poriadne dostanú zabrať aj Chosého a Krauzove otcovské city. Napokon to však všetci nejako zvládnu. Aj keď s nejakými tými jazvami na duši.
piatok 24. novembra 2017
NAJKRAJŠIE KNÍHKUPECTVÁ NA SVETE (seriál na pokračovanie, 4 časť)
16. BARTS BOOKS - OJAI, KALIFORNIA (SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ)
- kníhkupectvo bolo založené v roku 1964
- atmosférou pripomína éru Beat generation
- jeho zakladateľ R. Bartinsdale zanechal knihy na ulici a predával tituly, o ktoré on sám už
nejavil záujem
nejavil záujem
- zákazníci nechávali peniaze za zakúpené knihy v kávovej kanvici
- je to jedno z najväčších vonkajších kníhkupectiev na svete, v súčasnosti ponúka okolo
milión kníh
milión kníh
- zároveň je to najväčšie nezávislé kníhkupectvo na svete
- viaceré police sa nachádzajú priamo na uliciach alebo na nádvorí
- keď vás omrzí čítanie, v tieni jablone si môžete v pokoji zahrať partičku šachu
17. LIVRARIA DA VILA, SAO PAULO (BRAZÍLIA)
- moderné kníhkupectvo sa nachádza v dvojpodlažnej budove
- výhodou sú veľké presvetlené priestory
- úžasne pôsobí najmä séria otočných regálov, ktoré fungujú ako dvere
- regály s knihami sú osvetlené aj v noci, čo vyvoláva úžasnú atmosféru
- knihy tu neslúžia len na predaj, ale používajú sa aj ako dekoratívny prvok
18. SLOVÁ O VODE, LONDÝN (VEĽKÁ BRITÁNIA)
- netradičné plávajúce kníhkupectvo leží medzi Camden Lock a London Paddington
- nachádza sa priamo na holandskej obchodnej lodi postavenej v 20. rokov 20. storočia
- okrem cenovo dostupných kníh je súčasťou plávajúcej knižnice aj vzácna pec na drevo
- neodmysliteľnou súčasťou sú taktiež viaceré kultúrne podujatia, recitácie a džezové
koncerty
- na palube nesmie chýbať dôležitý člen posádky, ktorým je prítulný pes
19. KNIHY SKUTOČNOSTI, (SINGAPUR)
- toto nezávislé kníhkupectvo bolo otvorené v roku 2005
- špecializuje sa na beletriu
- súčasťou sú rôzne literárne podujatia, vydávanie kníh, čítanie poézie a výstavy
- je to jedno z najkrajších miest v krajine, ktoré ponecháva široký priestor vašej fantázii
20. AMERICKÉ KNIŽNÉ CENTRUM, AMSTERDAM (HOLANDSKO)
- priestory kníhkupectva sú také éterické, že budete mať pocit, akoby ste sa nachádzali
mimo tohto sveta
mimo tohto sveta
- vo vnútorných častiach budovy sa nachádzajú kmene stromov, ktoré vzdávajú hold
pôvodu papiera, z ktorého sú knihy vyrobené
pôvodu papiera, z ktorého sú knihy vyrobené
- budete unesení mnohorakými tvarmi a zákutiami jednotlivých miestností
- súčasťou kníhkupectva sú workshopy, konferencie a rôzne kurzy tvorivého písania
štvrtok 23. novembra 2017
RECENZIA: Ľudmila Petruševská - V dome niekto je (Artforum, 2011)
HODNOTENIE: ***
" - Strašne som sa chcela zabiť, - povedalo dievča. - Nechcela som bývať s ňou, ale ona sa k nám nasťahovala. Predpísali mi lieky. Priviezla ma sem, k moru. Bývali sme na ulici Palisander... Ale ja som utekala a pokúsila sa raz skočiť zo skaly, raz sa utopiť v mori... Volalo ma svetlo a ja som cítila, že lietam ako motýľ. Naposledy som, ako mi povedala, blúznila o tom, že chcem zomrieť vo svojej posteli pod maminým portrétom. A Palisandria povedala "dobre", rýchlo postavila dom a dala mi izbu. A zavesila tam mamin portrét. Aby sa moje želanie splnilo. Ten portrét je jediné, čo zostalo po zemetrasení. Snívalo sa mi, že mi mama podáva ruku a zachraňuje ma." (s.209).
Túto knižku som si kúpil pred dvomi rokmi na Bibliotéke v Bratislave a konečne som sa dostal k tomu, aby som si ju prečítal. Je to výber osemnástich poviedok od ruskej autorky narodenej v roku 1938. Väčšina poviedok je o problémovom spolunažívaní mužov a žien, nechýbajú mystické a rozprávkové motívy, ale aj drsná realita. Alkohol, nevera, vášnivé aj chladné city. Myslím si, že viaceré príbehy sú odrazom ruskej mentality a ruskej spoločnosti
Hymnus na rodinu - obsahovo aj formálne asi najkomplikovanejšia poviedka, akú som doteraz čítal. Poprepletané medziľudské vzťahy, poviedka pripomína skôr divadelnú hru.
Krajina - veľmi silný príbeh o zúfalej matke - alkoholičke, ktorá v ťažkých podmienkach vychováva svoju maloletú dcéru. Autorke stačila necelá strana a pol na to, aby dokázala čitateľa pripútať k stoličke.: "Kto by vedel povedať, ako žije tichá, nikým nepovšimnutá, stále opitá žena so svojím dieťaťom v jednoizbovom byte. Ako každý večer, nech je hocijako opitá, pripravuje maličké veci svojej dcéry do škôlky, aby mala ráno všetko poruke." (s.85).
Dievča nos - Príbeh o mladom dievčati menom Nina, ktoré je dokonale krásne, len má príliš veľký nos. Rozhodne sa preto navštíviť čarodejníka, aby jej s tým pomohol. Čarodejník si zažiada ako protislužbu jeden z jej prstov. Ešte predtým ako dievča nadobudne novú podobu, zaľúbi sa do nej chudobný študent medicíny. Napriek tomu, že je dievča teraz s novým nosom dokonale krásne, študent túži po predošlej Nine, ktorá sa mu zdala oveľa zaujímavejšia. A tak sa dievča opäť vyberie za čarodejníkom...
Poviedka má taký jemný rozprávkový nádych, s podtextom neutešenej reality dnešného Ruska.
Čierny kabát - už názov napovedá, že pôjde o niečo temné a strašidelné. Príbeh pripomína hororové poviedky Edgara Allana Poea. Je plný mystiky a tajomna. Malému dievčatku sa neustále vracia sen o tom, ako stopuje na ceste a zakaždým mu zastaví to isté auto, v ktorom sedia dvaja čudní chlapíci, pred ktorými sa snaží ujsť. Lenže oni sa nevzdávajú... Prelínanie sna a reality je podobné ako v dnes už dávno kultovom horore Nočná mora v Elm street.
Väčšina Petruševskej poviedok plynie v pesimistickej atmosfére, jej literárni hrdinovia bojujú predovšetkým sami so sebou a so svojimi osobnými démonmi. Niektoré poviedky sú naozaj silné, iné sa utopia v priemernosti. Aj preto knihu ako celok hodnotím tromi hviezdičkami. Na viac mi to jednoducho nevydalo, no menej si táto zbierka určite nezaslúži.
NAJKRAJŠIE KNÍHKUPECTVÁ NA SVETE ( 3 časť seriálu na pokračovanie)
11. LIBRERÍA BARDÓN - MADRID (ŠPANIELSKO)
- je to doslova kultový priestor v centre mesta
- kníhkupectvo bolo založené v roku 1947
- nájdete v ňom mnoho vzácnych historických zväzkov
12. THE BOOKWORM - PEKING (ČÍNA)
- kníhkupectvo je centrom kultúrnej činnosti
- nachádza sa v ňom viac ako 16 000 titulov
- dominuje literatúra písaná v anglickom jazyku
- ak ste intelektuálne unavení, môžete si odpočinúť v reštaurácii, ktorá je súčasťou kníhkupectva
13. LIBRAIRIE des COLONNES - TANGIER (MAROKO)
- kníhkupectvo poskytuje nefalšovaný francúzsky šarm
- je zamerané najmä na francúzskych, anglických a kastílskych autorov
- v priestoroch kníhkupectva sa konajú veľké hudobné podujatia a premietajú sa v ňom filmy
14. SCARTIN BOOKS - PEAK DISTRICT (VEĽKÁ BRITÁNIA)
- kníhkupectvo nájdete na okraji jazera v obci Cromford
- podľa názorov väčšiny zákazníkov je to najmalebnejšie kníhkupectvo vo Veľkej Británii
- v poličkách nájdete kombináciu starých a nových kníh
15. LIBRERÍA ALTAŽR - BARCELONA (ŠPANIELSKO)
- kníhkupectvo údajne ponúka veľký zážitok všetkým milovníkom cestovania
- zaujímavosťou je množstvo stĺpov, ktoré sa nachádzajú po celom vnútornom priestore budovy
RECENZIA: Robert Merle - Malevil (Smena, 1986)
HODNOTENIE: ****
"Koniec sveta a či skôr koniec tohto sveta, v ktorom sme dovtedy žili, začal sa celkom jednoducho a nedramaticky. Zhaslo elektrické svetlo. V tme sa ozval smiech, ktosi povedal, že vypadol prúd, zapaľovač dva razy cvakol, rozsvietil sa a zalial svetlom Thomasovu tvár." (s.64).
Po dlhšom čase som sa rozhodol siahnuť po klasike. Robert Merle sa preslávil najmä ako autor knihy Smrť je mojím remeslom. Je to fiktívny denník, ktorý si písal veliteľ koncentračného tábora v Osvienčime Rudolf Hoss.
Malevil je postapokalyptickým románom, ktorého prevažná časť sa odohráva v roku 1977. Emanuel Comte vyrastá s rodičmi a mladšími sestrami - dvojičkami na farme v malom mestečku neďaleko hradu Malevil. Viacej ako s rodičmi si však Emanuel rozumie so svojim strýkom Simonom, aj preto s ním trávi pomerne veľa času. Skoro každý deň chodí aj s kamarátmi na hrad Malevil, na ktorom sa stretávajú členovia spolku pod názvom KLUB (Meyssonnier - zarytý ľavičiar a komunista, drobný, no šikovný Colin, ktorého má Emanuel potrebu nestále chrániť, vysoký a štíhly Peyssa, ďalej Dumont, Condat a Giraud). Hrad je pre chlapcov akýmsi útočiskom pred svetom dospelých. Jedného dňa sa Emanuelovi rodičia ani strýko Simon nevrátia domov. Všetci traja zahynú pri dopravnej nehode a zanechajú po sebe tri deti. Roky dospievania autor preskočil. Preto sa dozvieme iba to, že Emanuel zdedil strýkov majetok a vyplatil svoje sestry. Chvíľu bol riaditeľom školy, neskôr sa však rozhodol seknúť s nudným životom. Kúpil hrad Malevil a v jeho blízkosti choval kone. Zamestnal ženu menom Menou, ktorá kedysi pracovala pre jeho strýka a jej dospelého postihnutého syna Moma.
"Malevil je veľký polozrúcaný hrad z 13. storočia, prilepený na strmé bralo, ktoré sa vypína nad dolinkou rieky Rhunes. Jeho majiteľ ho prenechal osudu a odvtedy, čo sa z balustrády strážnej veže uvoľnil kamenný blok a zabil turistu, je naň prístup zakázaný" (s.14).
"... musím ti vysvetliť, čo Malevil je. To je šesťdesiatpäť hektárov prvotriednej pôdy, ktorá zarástla lesom len pred päťdesiatimi rokmi. Malevil je vinica, kde sa za čias môjho starého otca dorábalo najlepšie víno v kraji. Všetko by sa muselo, pravda vysadiť, ale pôda tu je. Na Malevile je aj pivnica, akú nenájdeš v celom Malejacu - klenutá, chladná a veľká ako školský dvor. Malevil sú hradby, ku ktorým sa dajú pristaviť boxy a stajne, opracovaný kameň sa povaľuje všade, stačí sa len zohnúť." (s.24).
Na hrade Malevil sa koná predvolebné zasadnutie, na ktorom sa schádza učiteľ Paulata, Emanuel Comte, Meyssonier, Colin, Peyssa a mladý rebel Thomas. Menou so svojim synom Momom plnia víno do fliaš. Jednoducho deň ako každý iný. Zrazu nastane výbuch. Práve vypukla jadrová katastrofa, ktorej následky nikto nepozná. Malevil prežil výbuch len vďaka strategicky výhodnej polohe a šťastnej náhode.
Civilizácia sa vracia o stovky rokov dozadu. Tí, ktorí prežili, vytvoria akési kmeňové zoskupenia, bojové jednotky, ktoré si chránia svoje územia. Emanuel sa stane akýmsi nepísaným vodcom Malevilu a preberá zodpovednosť za ostatných. Aby prežili, budú musieť začať bojovať. Prví odvážlivci z osady La Roque už totiž prichádzajú na výzvedy...
Napriek tomu, že od prvého vydania románu uplynulo už štyridsať päť rokov, stále dokáže v človeku vyvolať akési znepokojivé mrazenie. Do istej miery mi Merleho román pripomína americký katastrofický film z roku 1983 Deň po, v ktorom stvárnil jednu z hlavných úloh vtedy slávny Steve Guttenberg, známy predovšetkým z Policajnej akadémie. V tom čase som chodil ešte len na základnú školu, ale Deň po ma svojim posolstvom ohromil. Atmosféra na hrade Malevil zase pripomína tínedžerský román Ursuly Poznanski - Saeculum, ktorý sa z veľkej časti odohráva v stredovekých podmienkach.
Občas mi prekážala postava Emanuela Comteho, ktorého dokonalé vodcovské rozhodnutia miestami posúvali príbeh až do parodickej roviny. Našťastie to zachraňovali Thomasove dodatky v Comteho zápisoch, ktoré ukázali Emanuela aj v trochu inom svetle.
Príbeh sa odohráva v rozpätí dvoch rokov 1977 - 1979, medzi ktorými sa toho odohrá strašne veľa. Nikto nevie, čo bude ďalej. Stále nie je jasné koľko ľudí vlastne prežilo a ktorým smerom sa budú dejiny uberať. Ale ako poznáme ľudstvo, veľmi optimisticky to s nami nevyzerá.
A ako to vidia postavy z románu sa dozviete v samotnom závere.
"Koniec sveta a či skôr koniec tohto sveta, v ktorom sme dovtedy žili, začal sa celkom jednoducho a nedramaticky. Zhaslo elektrické svetlo. V tme sa ozval smiech, ktosi povedal, že vypadol prúd, zapaľovač dva razy cvakol, rozsvietil sa a zalial svetlom Thomasovu tvár." (s.64).
Po dlhšom čase som sa rozhodol siahnuť po klasike. Robert Merle sa preslávil najmä ako autor knihy Smrť je mojím remeslom. Je to fiktívny denník, ktorý si písal veliteľ koncentračného tábora v Osvienčime Rudolf Hoss.
"Malevil je veľký polozrúcaný hrad z 13. storočia, prilepený na strmé bralo, ktoré sa vypína nad dolinkou rieky Rhunes. Jeho majiteľ ho prenechal osudu a odvtedy, čo sa z balustrády strážnej veže uvoľnil kamenný blok a zabil turistu, je naň prístup zakázaný" (s.14).
"... musím ti vysvetliť, čo Malevil je. To je šesťdesiatpäť hektárov prvotriednej pôdy, ktorá zarástla lesom len pred päťdesiatimi rokmi. Malevil je vinica, kde sa za čias môjho starého otca dorábalo najlepšie víno v kraji. Všetko by sa muselo, pravda vysadiť, ale pôda tu je. Na Malevile je aj pivnica, akú nenájdeš v celom Malejacu - klenutá, chladná a veľká ako školský dvor. Malevil sú hradby, ku ktorým sa dajú pristaviť boxy a stajne, opracovaný kameň sa povaľuje všade, stačí sa len zohnúť." (s.24).
Na hrade Malevil sa koná predvolebné zasadnutie, na ktorom sa schádza učiteľ Paulata, Emanuel Comte, Meyssonier, Colin, Peyssa a mladý rebel Thomas. Menou so svojim synom Momom plnia víno do fliaš. Jednoducho deň ako každý iný. Zrazu nastane výbuch. Práve vypukla jadrová katastrofa, ktorej následky nikto nepozná. Malevil prežil výbuch len vďaka strategicky výhodnej polohe a šťastnej náhode.
Civilizácia sa vracia o stovky rokov dozadu. Tí, ktorí prežili, vytvoria akési kmeňové zoskupenia, bojové jednotky, ktoré si chránia svoje územia. Emanuel sa stane akýmsi nepísaným vodcom Malevilu a preberá zodpovednosť za ostatných. Aby prežili, budú musieť začať bojovať. Prví odvážlivci z osady La Roque už totiž prichádzajú na výzvedy...
Napriek tomu, že od prvého vydania románu uplynulo už štyridsať päť rokov, stále dokáže v človeku vyvolať akési znepokojivé mrazenie. Do istej miery mi Merleho román pripomína americký katastrofický film z roku 1983 Deň po, v ktorom stvárnil jednu z hlavných úloh vtedy slávny Steve Guttenberg, známy predovšetkým z Policajnej akadémie. V tom čase som chodil ešte len na základnú školu, ale Deň po ma svojim posolstvom ohromil. Atmosféra na hrade Malevil zase pripomína tínedžerský román Ursuly Poznanski - Saeculum, ktorý sa z veľkej časti odohráva v stredovekých podmienkach.
Občas mi prekážala postava Emanuela Comteho, ktorého dokonalé vodcovské rozhodnutia miestami posúvali príbeh až do parodickej roviny. Našťastie to zachraňovali Thomasove dodatky v Comteho zápisoch, ktoré ukázali Emanuela aj v trochu inom svetle.
Príbeh sa odohráva v rozpätí dvoch rokov 1977 - 1979, medzi ktorými sa toho odohrá strašne veľa. Nikto nevie, čo bude ďalej. Stále nie je jasné koľko ľudí vlastne prežilo a ktorým smerom sa budú dejiny uberať. Ale ako poznáme ľudstvo, veľmi optimisticky to s nami nevyzerá.
A ako to vidia postavy z románu sa dozviete v samotnom závere.
streda 22. novembra 2017
NAJKRAJŠIE KNÍHKUPECTVÁ NA SVETE (druhá časť seriálu na pokračovanie)
KTORÉ ĎALŠIE SVETOVÉ KNÍHKUPECTVÁ VÁM PRINESÚ NEZABUDNUTEĽNÉ VIZUÁLNE ZÁŽITKY?
6. LIVRARIA LELLO e IRMAO - PORTO (PORTUGALSKO)
- už samotná budova knižnice je umeleckým dielom
- knižnica bola založená už v roku 1869
- v jej priestoroch sa nakrúcali viaceré scény Harryho Pottera
- najpôsobivejšie pôsobia vitráže a krásne točité drevené schody
7. ATENEO GRAND SPLENDID - BUENOS AIRES (ARGENTÍNA)
- budova bola postavená v roku 1919
- s veľkou pravdepodobnosťou jediné kníhkupectvo, ktoré sa nachádza v divadelných priestoroch
- zákazníci majú možnosť sedieť v divadelných boxoch
- pódium sa premenilo na reštauráciu, dokonca s vlastným pianistom
- tlmené osvetlenie vytvára priam magickú atmosféru
8. THE LAST BOOKSTORE - LOS ANGELES (SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ)
- najväčšie nezávislé kníhkupectvo v južnej Kalifornii
- nachádza sa v budove bývalej banky, pričom architektúra ostala zachovaná
- v priestoroch kníhkupectva sa organizujú okrem iného aj koncerty a trhy
9. SHAKESPEARE a CO - PARÍŽ (FRANCÚZSKO)
- nachádza sa v blízkosti slávnej katedrály Notre Dame
- zamestnanci kníhkupectva bývajú na poschodí
- je to veľmi atraktívne miesto aj pre turistov
- toto kníhkupectvo navštevovali aj slávni autori Ernest Hemingway a James Joyce
- stalo sa akýmsi pútnickym miesto Beat Generation (Whitman, Ginsberg, Burroughs)
10. LIBRERÍA EL PÉNDULO - MEXICO CITY, MEXIKO
- veľká sklenená kupola
- obľúbená kombinácia kaviarne a kníhkupectva v jednom
- súčasťou priestorov je tzv. stojaca miestnosť, v ktorej hrá živá hudba a recituje sa v nej poézia
- ak ste hladní, môžete si objednať raňajky, obed alebo večeru
- na viacerých policiach s knihami sa nachádzajú ťahavé rastliny
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)