RECENZIA: Paul Beatty - Odpadlík (Odeon, 2017)

HODNOTENIE:   ***

"- Vidíš túto sračku, Odpadlík? Nevieš, kto to urobil? 
  - Viem. -
  - Dočerta, iba pekelné mocnosti by vopchali belošskú školu doprostred tohto geta. - " (s.226).  

Odpadlíka ovplyvnila výchova jeho otca, kontroverzného sociológa, ktorý na ňom skúšal rôzne rasové teórie a pokusy. Bol najvyšším členom spolku Dumdumových intelektuálov, ktorí sa zaoberali okrem iného interpretáciou rasisticky orientovanej literatúry (napr. Toma Sawyeara a Huckleberryho Finna od Marka Twaina). Odpadlíkov otec napokon nestihne dokončiť svoju monografiu, počas prestrelky ho zastrelí policajt.

Odpadlík sa po rokoch vracia do svojho rodného mestečka Dickens, ktoré leží na južnom okraji Los Angeles, s cieľom vrátiť ho na mapu Kalifornie. Na pomoc si priberie posledného žijúceho účinkujúceho zo slávneho seriálu Malí uličníci Hominyho Jenkinsa a spustí najškandalóznejší projekt novodobých dejín, ktorého súčasťou je obnovenie otroctva a segregácia na jednej z miestnych stredných škôl. Za túto svoju aktivitu je postavený pred najvyšší súd, ktorý bude rozhodovať o jeho vine. Odpadlík popiera všetky princípy, zaužívané pravidlá a dokonca aj samotnú ústavu Spojených štátov.  

Drsná satira, neraz sa ocitnete v rozpakoch a nebudete vedieť či sa máte smiať, alebo byť zhrozený. Paul Beatty sa odvoláva na viacerých slávnych autorov a ich diela. Upravil napríklad orwellovský spoločenský poriadok z diela Farma zvierat pre potreby rasizmu (s.66). Na viacerých miestach sa odvoláva na F. Kafku.

Súčasťou románu sú viaceré slovné hračky a rýmovačky, ktoré vychádzajú z raperskej a hip -hopovej trdície: "Ak si čierny, rýchlosť mierni. Každý biely vpravo trieli! Ak si hnedý, drž sa čriedy! Ak máš žltú pleť, za bielymi leť a necúvaj hneď! Červenokožci, plnou parou vpred! Každý mulat z plnej sily do obrátok motor silí!" (s.102). 

Sú tu veci, ktoré ma totálne dostali. Napríklad zamýšľanie sa na tým, prečo majú spisovatelia potrebu prirovnávať odtieň  pokožky u černošiek k nejakej potravine, zatiaľ čo u belošiek tomu tak nie je (s.165).

Perfektný rasistický vtip o černochovi, ktorý si potrie tvár bielou múkou nájdete na strane 218.

Časť románu nazvaná Je tu  priveľa Mexičanov (s.178) ma dostala do pár vetách do kolien. Paráda!

Napokon záverečná pravda, ktorá možno nie je až tak vzdialená realite: 
" - Viete, prečo vlastne už niet viac negrov? -
- Nie, prosím. Nemám tušenia. -
- Lebo novými negrami sa stali belosi. Iba veľká samoľúbosť nám bráni uvedomiť si to." (s.280). 

V prvom rade nemôžete brať tento román vážne, je to fakt jedna veľká nadnesená sranda, ktorá pichá do osieho hniezda, ale v podstate je úplne neškodná. Prekážalo mi asi len to, že autor spomína mnoho amerických mien z kultúrneho, politického, športového a spoločenského života, ktoré nám Európanom veľa nehovoria. Viaceré pointy vtipných narážok mi tak žiaľbohu unikali. 
Inak nezávidím prekladateľovi románu. Myslím, že si neraz poriadne zanadával. A tak na záver ešte jednu:

"- Mormóni, čo mi tlčú na dvere,
  mňa, negra presviedčajú o viere.
- Vraj Brigham Young mi spásu vybaví.
 Čo si to ten cvok, zobral do hlavy? -

Keby si dal Stevie do vienka latinské motto, znelo by to Cogito ergo boogieum. Myslím, teda džemujem." (s.213).

Myslím si, že postavu Odpadlíka ako aj celého románu charakterizuje táto krátka pasáž: "Kto som? A ako sa môžem stať sám sebou?, lebo ako všetci obyvatelia Dickensu som na ne poznal odpoveď. Som dieťa svojho otca, produkt svojho prostredia a nič viac. Dickens som ja. A môj otec som ja. Pes je však zakopaný v tom, že tieto skutočnosti sa mi zo života vytratili, najprv otec a potom aj rodná štvrť, a zrazu nemám tušenia, kto vlastne som, a vôbec, ako sa stať sám sebou." (s.50).