pondelok 20. novembra 2017

RECENZIA: Hanya Yanagihara - Lesní ľudia (Slovart, 2016)

HODNOTENIE:   ***

"Ako som pochopil, mali sme pátrať  po Tallentovom záhadnom neznámom kmeni, a nech to vyzeralo akokoľvek nepravdepodobne, Tallent ho našiel. Komu by však zišlo na um, že ja objavím niečo väčšie a že to bude práve toto?" (s.251). 



Známy lekár Norton Perina, nositeľ Nobelovej ceny, je obvinený zo sexuálneho obťažovania detí. V ťažkej situácii mu je oporou jeho priateľ Ronald Kubodera, ktorý Nortonovi pomôže opustiť krajinu a zároveň spísať jeho pamäti. 
Doktor Norton Perina sa narodil v roku 1924. Vyrastal v zapadnutom americkom meste spolu so svojim bratom Owenom, mamou, ktorá umrela pomerne skoro a otcom, ktorý sa o oboch chlapcov staral a prekvapujúco úspešne rozširoval rodinný majetok. Aj vďaka tomu dostali Norton aj Owen šancu študovať na univerzite. Zatiaľ čo Norton sa rozhodol pre medicínu, jeho brat inklinoval viacej k umeniu. Možno k tomu prispela aj jeho homosexuálna orientácia. V každom prípade počas štúdia sa bratia na dlhší čas odlúčili. Prispela k tomu aj smrť ich otca, ktorý sa až do svojho náhleho odchodu  snažil držať rodinu ako - tak pokope. 
Po skončení štúdia dostane Norton jedinečnú možnosť robiť vedecký výskum na jednom z tichomorských ostrovov. Tam sa zoznámi s antropológom Paulom Tallentom a jeho kolegyňou Esme Duffovou, ktorí už dlhšiu dobu hľadajú jeden stratený domorodý kmeň. Nortonovi sa však podarí uskutočniť oveľa väčší objav. Objaví tajomstvo dlhovekosti. Vďaka konzumácii endemickému druhu korytnačky dokáže človek predĺžiť svoj život aj o niekoľko desiatok rokov. Norton sa osobne stretne s domorodcami, ktorí majú stopäťdesiat aj dvesto rokov. Doktor Norton vezme niekoľkých domorodcov  do Európy a začne s výskumom. Najskôr vyskúša účinky dlhovekosti na laboratórnych myšiach. Asistuje mu pri tom študent z Južnej Kórey. Všetko vyzerá byť úplne v poriadku. Vďaka vynájdeniu lieku na dlhovekosť sa z Nortona Perinu stáva svetovo uznávaný vedec a nositeľ Nobelovej ceny. Keď sa po rokoch vracia naspäť do Tichomoria, zisťuje, že ľudia v snahe predĺžiť si svoj život, pôvodných obyvateľov takmer vyhubili. Norton má síce výčitky svedomia, že je za nelichotivý stav istým spôsobom zodpovedný, ale ospravedlňuje sa sám pred sebou tým, že on postupoval ako vedec a nemôže ovplyvniť konanie ostatných. Aby si aspoň čiastočne vyžehlil svedomie, vezme z ostrova niekoľko detí, ktoré potom vychováva vo svojom dome. Stará sa o ne, učí ich základným spoločenským pravidlám, pod jeho vedením si osvojujú normy, základné hygienické návyky a neskôr im platí aj štúdium na univerzitách. Za tie roky prejde Nortonovými rukami viac ako štyri desiatky domorodých detí a všetky sa dokážu v civilizovanom svete nejakým spôsobom uplatniť. Je tu však jeden chlapec menom Victor, ktorý sa rozhodne doktorovi Nortonovi vzdorovať a rozbiť jeho reputáciu na márne kúsky. Boj dvoch tvrdohlavých bytostí zachádza až do krajnosti. Ktorí z nich napokon uspeje?

"Dobrý bože, zaúpel som v duchu, vari sa v tejto džungli nemôže nič správať normálne? Prečo sa ovocie hýbe, stromy dýchajú a voda v potoku je slaná? Prečo sa tu popierajú prírodné zákony? Prečo chce všetko silou - mocou vyzerať začarovane?" (s.127).   

Veľmi zvláštny román, ktorý je písaný spôsobom hraného dokumentu. Čitateľ sa musí vysporiadať s množstvom poznámok pod čiarou. Román je rozdelený na sedem častí, ktoré sa venujú jednotlivým životným etapám doktora Nortona Perinu. Nečakajte nejaké dramatické zápletky, jedinou vyhrotenejšou situáciou v knihe je konflikt Victora s doktorom Nortonom: - Vieš, pokračoval som, - prečo som si ťa vzal? Zobral som si ťa, lebo som ťa ľutoval. Bol si menej ako človek, menej ako dieťa. Tvoj otec by mi ťa predal za kus zhnitého ovocia. Mohol som si s tebou robiť, čo som chcel. Mohol som ťa priviesť domov a spútať v pivnici a nikto by sa o tom nedozvedel a všetkým by to bolo jedno. Alebo som ťa mohol predať niekomu, kto by ťa zmrzačil, rozštvrtil a hodil prascom. Aj takí ľudia sú a tvoj otec by im ťa ochotne predal. Iba náhodou ťa skôr predal mne. Nie si nič. Ja som ti dal zmysel. Dal som ti život. A ty sa takto správaš? - Znova som mu vylepil. Z nosa sa mu spustil tenký tmavý pramienok krvi." (s.390).  
Keď doktor Norton Perina cestuje po ostrovoch a objavuje domorodé kmene, kniha v tej chvíli pripomína román Davida Granna - Stratené mesto Z. Kapitola, ktorá približuje doktorovu výchovu detí, akoby bola inšpirovaná Rousseaovou klasikou Emil alebo o výchove.  V každom prípade Lesní ľudia sú knihou s vlastnými pravidlami, ktoré buď prijmete alebo máte smolu. Ja som ostal tak na pol ceste a skutočne sa mi tento román hodnotil veľmi ťažko. 
PS: Strany, ktoré boli z doktorových zápiskov pôvodne, predovšetkým z morálnych dôvodov v rámci zachovania dobrého mena Nortona Perinu, vypustené, dávajú románu úplne iný zmysel. Preto ak budete čítať knihu, rozhodne ich v závere nevynechajte!           

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára