„Smrtonos sa usmial: - Keď som prišiel, najradšej by si
ma bol roztrhal v zuboch. Čo sa zrazu zmenilo? –
Chvíľu mi trvalo, kým som odpovedal. –Nechcem stratiť ďalšieho
priateľa. –
Smrtonos podišiel ku mne. Dívali sme sa jeden druhému do
očí. Zdalo sa mi, že hľadím do nekonečnej hĺbky. – Ešte sa uvidíme. Sľubujem. –
Potom vstal, vzal sieťku a zmizol tak bleskovo, ako
prišiel. Sedel som na posteli a uvažoval som, ako tomu rozumieť“ (s.29).
Predstavte si, že máte sedem rokov, zo všetkého najviac vás
bavia figúrky z Hviezdnych vojen a práve sa lúčite v nemocnici so
svojou umierajúcou babičkou, keď sa v rohu miestnosti zjaví Smrtonos...
Tak presne toto sa stalo Martinovi, hlavnému hrdinovi
Niedlichovho románu. Smrtonos však vyzerá trošku inak ako si ho väčšina z nás
predstavuje. Má okolo tridsať( aspoň tak vyzerá, v skutočnosti má vyše
päťsto rokov), namiesto kosy zviera v kostnatých rukách sieťku na motýle,
ktorou zachytáva duše mŕtvych a chodí v tmavom dlhom plášti s kapucňou.
Od toho dňa sa začína Smrtonos zjavovať Martinovi dosť často
a to v tých najnevhodnejších situáciách. Dá sa povedať, že sa z nich
stávajú niečo ako priatelia. Smrtonos sprevádza Martina detstvom, kedy spolu
hrávajú šachové partie, gymnáziom, na ktorom sa Martin zamiluje do krásnej Anje
a stane sa dobrovoľným záchranárom, dospelosťou, ktorej súčasťou je
Martinovo štúdium na lekárskej fakulte a práca na klinike.
Martin postupne preberá niektoré zo Smrtonosových mimoriadnych
schopností : dokáže sa premiestňovať behom niekoľkých sekúnd na tisíce
kilometrov vzdialené miesta, dokáže sa ocitnúť na viacerých miestach súčasne,
môže kráčať po vode bez toho, aby si pri tom navlhčil oblečenie, ( koho vám to
pripomína? ), vidí do budúcnosti akou smrťou zomrú náhodní okoloidúci aj jeho
najbližší. Túto schopnosť sa snaží využiť na to, aby aspoň niektorým z nich
zachránil život. Okrem šachových partií chodievajú Martin so Smrtonosom hrávať
kolky do Moskvy, sledujú západ slnka na Azorských ostrovoch, atď. Smrtonos si
tak postupne vychováva svojho nástupcu a to aj napriek Martinovým
protestom: „Jedného dňa prevezmeš moju funkciu. Tomu nezabrániš. Môžeš sa
odomňa učiť alebo ma odmietať, ako chceš,
ale na výsledku to nič nezmení. Či chceš alebo nie, v hodine tvojej smrti
sa z teba stane Smrtonos. Dlhé roky, možno storočia, prežiješ v osamelosti.
Odkedy sme sa zoznámili, usilujem si ťa pripraviť. Preto som ťa vždy chcel
ochrániť pred ľuďmi“ (s.156).
Keď jedného dňa príde Smrtonos ako zvyčajne navštíviť svojho
priateľa, Martin má 27 rokov a dozvie sa, že mu ostáva posledných sedem
rokov života...
Už dávno som si tak nevychutnal nejakú knihu. Niedlichov
román je jednoducho skvelý. Výborný nápad pre príbeh, sympatické postavy (áno,
vrátane Smrtonosa), zaujímavé filozofické rozhovory, ktoré medzi sebou vedú
dvaja zvláštni priatelia, komické situácie a slovník, ktorý vás neraz
donúti zasmiať sa aj nahlas (ak sa začnete smiať pri čítaní tejto knihy vo
vlaku alebo v autobuse, ostatní cestujúci budú po prečítaní tejto recenzie
aspoň vedieť prečo ), naopak, v iných pasážach románu si aj smutne
povzdychnete. Správne namiešaná kombinácia citov, citácie a odvolania sa na
kultové filmy, seriály, spevákov a hudobné skupiny minulých desaťročí,
jednoducho všetko je tak ako má byť a mne neostáva nič iné ako len zvolať: „čítajte,
bavte sa, smejte sa, premýšľajte, plačte, radujte sa, nechajte sa dojímať,
tešte sa z tejto knihy, lebo nikdy neviete, kedy vo vašej blízkosti zamáva
Smrtonos so svojou sieťkou na motýle, aby si odniesol vašu vznášajúcu sa dušu.
A možno len túži nájsť si priateľa, prípadne vychovať svojho nástupcu.
Nikdy neviete...
HODNOTENIE: *****